Pasce a jed ničia vtáčie rodiny

S príchodom jari sa začínajú ozývať hlásky prvých hladných mláďat vtákov. Ochranári však bijú na poplach. Problémom sú otrávené návnady a pasce, ktoré majú v tomto citlivom období oveľa horší dosah na zvieratá.

, 06.05.2016 15:00
sokol, otrava, vtáky, búdka Foto:
Otravy v minulosti zdecimovali lokálnu populáciu vzácneho sokola červenonohého.
debata (3)

Prvé vtáčence sú už na svete. Väčšina operencov už hniezdi, čoskoro budú pribúdať ďalšie. „Smrť jedného z rodičov počas hniezdenia je katastrofou pre vtáčiu rodinu,“ hovorí Lucia Deutschová, riaditeľka občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku.

V tomto období sú vtáky zraniteľné a otrávené návnady a pasce spôsobujú ešte väčšie škody. Environmentalista Jozef Chavko upozorňuje, že nejde len o zámerné vykladanie otrávených návnad. „Je to aj nesprávne použitie chemikálií pri ničení takzvaných škodcov na poliach.“ Ochranári nedávno riešili prípad niekoľkých otrávených zvierat pri Šali. „Niekto porozhadzoval otrávené návnady po poliach a lesíkoch. Uhynuli tri kane močiarne, tri myšiaky lesné, jeden orliak morský a líška,“ hovorí Deutschová. Pre otravu zanikla v minulosti v okolí Dunajskej Stredy populácia sokola červenonohého, ktorý je u nás veľmi vzácny.

Patrí k ohrozeným druhom a na jeho záchranu sa podľa Deutschovej realizuje aj projekt. „Dravce sa nakŕmili otrávenými hrabošmi. Stalo sa to počas hniezdenia a populácia sa nikdy neobnovila.“ Išlo o 13 párov. V tomto prípade za to mohli chemikálie, ktoré používajú poľnohospodári na ničenie škodcov. Podľa Deutschovej neboli použité podľa predpisov, teda v dierach hlodavcov. Ochranári sa často stretávajú s tým, že otravy sú voľne porozhadzované po poli.

Smrtonosné pasce

Ochranári bojujú aj s používaním rôznych pascí. K najhorším patria železné sklápacie pasce, ktoré sú v Európskej únii zakázané. Ich použitie je trestné a hrozí za to väzenie. Zvieratá, ktoré v nich skončia, často nemajú možnosť úniku a trpia veľkými bolesťami. Ich agónia sa zvyčajne končí smrťou.

V polovici februára objavili takéto pasce pri Kolárove (okres Komárno). V jednej z nich našli lapeného myšiaka hôrneho, ktorého museli pre vážne zranenia utratiť. Za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľa, ponúkli ochranári aj finančnú odmenu. Pasce zachytia vtákom nohu, ale mali už aj prípad dravca, ktorý mal v pasci zovreté telo. Zvieratá trpia ukrutnými bolesťami niekoľko hodín, v extrémnych prípadoch aj dní.

Myšiak hôrny lapený v železnej sklápacej pasci. Foto: GÁBOR FÜRI
vták, pasca Myšiak hôrny lapený v železnej sklápacej pasci.

„Lov dravcov je podmienený zakorenenými informáciami o ich škodlivosti, najmä o negatívnom vplyve na drobnú poľovnú zver,“ vysvetľuje Deutschová. Ide podľa nej o mylné a ničím nepodložené názory, ktoré u niektorých ľudí pretrvávajú roky. Ako však napovedá samotné pomenovanie dravca, myšiak sa živí najmä myšami.

„Viacerí poľovníci považujú dravce za svojich potravných konkurentov. Tvrdia, že sú príčinou nízkeho stavu zajacov, bažantov či dokonca jarabíc, a oni potom nemajú čo loviť,“ hovorí šéfka združenia. Združenie vidí problém niekde inde a nie v dravcoch. „Zver trpí skôr intenzívnym poľnohospodárstvom, chemizáciou, úbytkom remízok, vetrolamov, hájov a iných dôležitých území, kde zver nachádza pokoj, potravu, podmienky na rozmnožovanie a odpočinok,“ myslí si Deutschová. Dravce majú v prírode svoj význam. Niektoré sa živia uhynutými živočíchmi, krajinu tak čistia od zvyškov. „Myšolovné druhy sú nenahraditeľné v poľnohospodár­stve. Jeden sokol alebo myšiarka sa živia hrabošmi, ktoré sú považované za škodce. Za jeden rok dokážu zachrániť až 1,5 tony obilia,“ približuje riaditeľka.

Odhaliť páchateľov je zložité

Ročne sa združenie stretne asi s desiatimi prípadmi nastraženia rôznych pascí na dravce. „Je to však len špička ľadovca,“ hovorí Deutschová s tým, že posilnili hliadkovanie v teréne. Všetky prípady hlásia aktivisti polícii. Zaoberá sa nimi najmä špeciálny odbor kriminálnej polície. „V prípade použitia sklápacej pasce ide o trestný čin pytliactva, avšak súčasne sa bude skúmať aj spáchanie trestného činu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov a týranie zvierat,“ hovorí riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Mário Kern. Použitie tohto druhu pasce je podľa jeho slov v posledných rokoch ojedinelé.

Rozšírené sú skôr iné druhy pascí. Existujú také, do ktorých sa chytí jedinec živý, bez ujmy. Ide napríklad o takzvaný „jastrabí kôš“. „Sú však aj také pasce, ktoré jedinca hneď usmrtia alebo ho tak zrania, že postupne na tieto zranenia uhynie,“ opisuje šéf odboru.

Samostatnú štatistiku prípadov so sklápacími pascami nevedú, v budúcnosti však pripravujú zmeny. „Budeme vedieť získavať aj takéto podrobné údaje. Má to význam pre naše budúce preventívne aktivity,“ dodáva Kern. Väčšina prípadov bola skôr z okresov, kde je nezalesnená poľnohospodárska krajina. Objavovali sa najmä v zimnom a jarnom období.

Odhaľovanie páchateľov býva náročné. Úspešnosť je zatiaľ veľmi nízka, pretože ide o veľmi špecifickú trestnú činnosť, ktorá je skrytá. „Policajný zbor sa o týchto prípadoch dozvie až po náleze nejakej pasce s uloveným živočíchom. To veľmi komplikuje ďalšie dokazovanie, no spolupráca s verejnosťou sa postupne zlepšuje,“ hovorí Kern. Dúfa, že tento trend bude pokračovať.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #jed #otrava #ochranári #poplach #vtáctvo
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy