Bezradnosť v lekárňach

Ich prieskum ukázal, že z trhu ich takmer všade vypadlo 50, väčšina z nich je na liečbu ochorení srdca. Denník Pravda už skoro tri roky poukazuje na nedostatok niektorých liekov, situácia sa z mesiaca na mesiac zhoršuje. Rezortu zdravotníctva sa tento trend zatiaľ nedarí zastaviť. Zdravotníci aj pacienti čakajú, ako sa problému zhostí nové vedenie.

Prieskum v lekárňach odštartoval vlani v decembri, chýbajúce lieky nahlasovali farmaceuti aj pacienti. Nakoniec zostavili zoznam 50 najnedostup­nejších liekov. Väčšinu z nich tvoria moderné kardiologické lieky na riedenie krvi, ktoré pomáhajú predchádzať infarktom a mozgovým porážkam. Nedostupné sú však aj inzulíny pre cukrovkárov, inhalátory pre astmatikov, psychiatrické či onkologické lieky aj očkovacie vakcíny.

Najviac hlásení o výpadkoch zaevidovali v Prešovskom kraji, najmenej v Nitrianskom. „Máme tu veľký problém s dostupnosťou liekov, neexistuje skupina, v ktorej by nechýbal liek, a nevieme, ako s tým máme bojovať,“ povedal lekárnik Richard Karabin z Humenného. Podľa neho takéto starosti majú všetky kraje.

„Výsledky prieskumu len potvrdzujú to, na čo tu ako lekárnici upozorňujeme už dávno, že lieky nie sú a vyvážajú sa von,“ reagoval prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

Lekárnici budú v zisťovaní pokračovať ďalej. S doteraz získanými údajmi sa plánujú obrátiť na ministerstvo zdravotníctva. Chcú, aby prijalo opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa ľudia k liečbe dostali včas a bez komplikácií. S ministrom Tomášom Druckerom by sa chceli stretnúť ešte tento mesiac.

Prečo v súčasnosti chýbajú prevažne lieky pre srdciarov, si šéf lekárnikov vysvetľuje len ekonomickými faktormi. „Ide o lieky, ktoré sú drahé, sú veľké cenové rozdiely medzi Slovenskom a zahraničím, preto sa dá na nich najviac zarobiť, a tak miznú najčastejšie,“ myslí si Sukeľ.

„Svoj liek na bolesť naháňam už asi štyri roky, a za ten čas sa mi iba jedinýkrát stalo, že som ho dostala bez čakania a stresovania. V zúfalstve som sa už viackrát obrátila aj na ministerstvo zdravotníctva, aj na samotného výrobcu,“ opisuje pacientsku turistiku po lekárňach Marta Králiková z Bratislavy.

Párkrát jej pomohli, ale donekonečna sa podľa nej takto postupovať nedá. Nakoniec sa jej podarilo nájsť lekáreň, kde ho dostane. „Lekárnička ma už pozná a zabezpečuje mi ho len na základe jej priateľských vzťahov s človekom, ktorý pracuje v distribučnej firme,“ doplnila s tým, že iný pacient také šťastie nemusí mať.

Zdravotnícky rezort predaj liekov do zahraničia vníma ako ekonomickú disciplínu, ktorá sa na Slovensku rozmáha. Podľa ministra Druckera existuje viacero možností a nástrojov, ako začať regulovať nakladanie s liekmi, ich nákup aj spotrebu. Vyžaduje si to ešte komunikáciu s odborníkmi.

„V týchto dňoch ministerstvo zdravotníctva absolvuje stretnutia s kľúčovými zainteresovanými subjektmi Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, farmaceutickými spoločnosťami, lekárnikmi, zdravotníckymi zariadeniami, s cieľom nájsť také riešenie, ktoré zabezpečí dostupnosť a dostatok liekov pre slovenských občanov,“ povedala hovorkyňa rezortu Stanislava Pondelová. Otázku reexportu a nedostatku liekov ministerstvo otvorí aj počas nášho predsedníctva EÚ, pretože ide o problém, s ktorým zápasí viacero krajín Európskej únie.

Lieky na riedenie krvi sa podľa zistení lekárnikov nedali zohnať viac ako 50-krát. Sú dôležité pre pacientov s ochorením srdca, pretože zabraňujú vzniku krvných zrazenín, ktoré môžu upchať cievy a spôsobiť infarkt či mozgovú porážku.

Kardiológ Štefan Farský varuje, že ich nedostatok môže mať vážny dosah na zdravie chorých. Ak pacient podľa neho nezoženie moderný liek, musí prejsť na starší, takzvaný varfarín, ktorý je menej účinný a vyžaduje dlhší čas, než sa zistí správna dávka. A to znamená častejšie kontroly u kardiológa.

„Napríklad pri pacientovi s nepravidelnou činnosťou srdca sa nedá hneď určiť, akú dávku varfarínu potrebuje. Preto musí niekoľko mesiacov chodiť pravidelne na odber krvi, aby sa stanovila optimálna dávka. Moderné lieky sú oveľa účinnejšie než varfarín, a pacienti nemusia tak často chodiť na odbery,“ priblížil Farský.

Asociácia na ochranu práv pacientov uvádza, že sa často stretávajú so situáciou, keď pacienti musia navštíviť viacero lekární, a napriek tomu sa k svojmu lieku nedostanú. „Pacienti preto užívajú lieky v nižšom dávkovaní alebo každý druhý deň, aby im tie, čo majú doma, vydržali čo najdlhšie,“ poukazuje prezidentka asociácie Katarína Kafková, čo liečbu podľa nej zhoršuje. Myslí si, že vývoz liekov do zahraničia by sa mal nejako regulovať cez zákon.

Od roku 2013 pre distribútorov platí povinnosť nahlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý liek a v akom množstve chcú vyviezť. Ak je na našom trhu nedostatkový, ústav vývoz môže zakázať.

Napriek tomuto opatreniu sa lieky aj naďalej strácajú. Lekárnici si to vysvetľujú tým, že distribučné spoločnosti reexport neohlásia, prípadne do zahraničia putuje iná šarža než tá, čo avizovali. Zo Slovenska bolo podľa údajov ŠÚKL vlani vyvezených 1 735 605 balení liekov, najčastejšie do Nemecka, Holandska, Česka, Dánska, Británie a Litvy.

Výrobcovia liekov tvrdia, že citlivo vnímajú problém s reexportom. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu, ktorá združuje viacerých výrobcov, dlhodobo upozorňuje na tento problém. Pripomína, že ceny liekov na Slovensku patria k najnižším v Európskej únii.

„Tie často motivujú obchodníkov s liekmi, aby ich nedodávali pacientom, ale volili inú cestu zhodnotenia tovaru prostredníctvom vývozu do zahraničia. Deje sa to napriek tomu, že dopyt zo strany pacientov je zrejmý,“ uviedla výkonná riaditeľka asociácie Katarína Slezáková. Liek sa podľa nej stáva pre pacienta nedostupným, napriek tomu, že dovoz je dostatočný.

Farmaceutické firmy podľa Slezákovej riešia takmer denne sťažnosti pacientov aj dodávateľov k výpadku liekov. „Po dodaní liekov distribútorovi výrobca nemá možnosť rozhodovať o týchto liekoch, a preto nedokáže uspokojivo riešiť sťažnosti pacientov a lekárnikov,“ spresnila Slezáková.

Dodala, že zlepšiť situáciu môže iba štát, ako regulátor, ktorý jediný má možnosť, ale aj povinnosť zasiahnuť tak, aby sa pacienti mohli dostať k svojim liekom. Podľa Slezákovej je na to potrebná zmena legislatívy, preto sa aj asociácia chystá na stretnutie s ministrom zdravotníctva.