Tento rok dostalo na Slovensku azyl 150 ľudí

O azyl na Slovensku požiadalo v tomto roku 21 ľudí. Tento rok dostalo na Slovensku azyl 150 ľudí, pätnástim ho neudelili. Slovensko poskytlo doplnkovú ochranu dvom ľuďom, trom ju neposkytlo. V prípade 12 ľudí sme azylové konanie zastavili, slovenské štátne občianstvo nedostal v tomto roku nikto.

11.05.2016 15:58
debata (4)

Medzi tými, ktorí tento rok dostali u nás azyl, je 149 kresťanských utečencov z Iraku. Azyl im Slovensko udelilo vo februári, a to z humanitárnych dôvodov. Skupina asýrskych kresťanov priletela z Iraku na Slovensko vlani 10. decembra. Jej členovia pochádzajú z Asýrie, z oblasti Iraku pri meste Mósul, ktoré obsadil tzv. Islamský štát a kresťanov z neho vyhnal. Prijatie kresťanských rodín je súčasťou dobrovoľného príspevku Slovenska k riešeniu migračnej krízy. Príprava na presťahovanie trvala 15 mesiacov. Na Slovensko prišlo 25 kresťanských rodín, medzi ktorými sú dospelí muži, ženy, deti aj starší ľudia. Skupinu tvoria preverení ľudia, ktorí 15 mesiacov žili v kláštore, no v prípade zotrvania by im hrozila smrť. Ide o prvú a jedinú skupinu utečencov, ktorú Slovensko prijalo.

V minulom roku požiadalo u nás o azyl 330 ľudí, dostalo ho osem osôb. Ako ďalej vyplýva zo štatistiky ministerstva vnútra, 124 žiadateľov azyl nedostalo. Doplnkovú ochranu, ktorá sa udeľuje na základe iných dôvodov ako azyl, dostalo v roku 2015 u nás 41 osôb, 24 ľuďom ju Slovensko neposkytlo. Ministerstvo vnútra vlani zastavilo v prípade žiadateľov o azyl 148 konaní. Slovenské občianstvo dostalo v minulom roku päť ľudí.

Od roku 1993 požiadalo u nás o azyl 58 342 ľudí, dostalo ho 803 osôb. Doplnkovú ochranu dostalo 674 osôb, Slovensko zastavilo konanie v prípade žiadateľov o azyl v 49 450 prípadoch. Občianstvo od roku 1993 u nás dostalo 238 ľudí.

Krajiny Európskej únie môžu utečencom udeliť azyl alebo doplnkovú ochranu, pričom pri dôvodoch ich udelenia existujú rozdiely. Ako ďalea vysvetlila predsedníčka Ligy za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová, azyl sa poskytuje na základe Ženevského dohovoru, teda osoba je prenasledovaná a má opodstatnené obavy z piatich konkrétnych dôvodov. "Znamená to, že je určitej rasy, národnosti, náboženstva, sociálnej skupiny alebo má určité politické názory či presvedčenie,“ uviedla. Azyl však možno udeliť i z humanitárnych dôvodov. Ako priblížila, "na Slovensku existuje nariadenie ministerstva vnútra, ktoré hovorí o tom, že z humanitárnych dôvodov sa azyl udeľuje traumatizovaným, chorým alebo starým ľuďom“.

Doplnková ochrana sa udeľuje pre iné dôvody. "Na území únie sa vždy poskytovali aj iné formy ochrany ako azyl. Definícia azylu však tým, že sa udeľuje len na základe piatich konkrétnych dôvodov, nepokrýva všetky dôvody, keď môžu byť porušované ľudské práva a človek je hodný ochrany,“ priblížila Zuzana Števulová.

Tieto zvyšné formy ochrany sa na území EÚ zjednotili a nazvali sa doplnkovou ochranou. Ide o ochranu, ktorá sa poskytuje, keď človeku hrozí v jeho domovskej krajine trest smrti, ktorý Slovensko a Únia ako členovia Rady Európy neuznávajú, alebo keď mu hrozí mučenie, kruté neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, a tretia ochrana je ochrana, ktorá je poskytnutá, ak na území domovského štátu zúri vojnový konflikt, "a človek je vojnovým konfliktom ohrozený. Čiže nemusí existovať ďalší dôvod, že ste nejakého politického názoru, no konflikt vás zasahuje, pretože ste obyvateľom danej krajiny,“ dodala s tým, že toto sú ďalšie tri dôvody navyše, pre ktoré vznikla doplnková ochrana.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #azyl #Slovensko