V hre je budúcnosť 133-tisícárovej plochy v lokalite Starý Smokovec, na ktoré si nárokuje samospráva aj urbariát. Problém je v tom, že časť z nich už mesto predalo, tiež zastavalo. Urbariát chce za ne nemalú finančnú kompenzáciu. Hovorí sa až o sume 8 miliónov eur. Ich vyplatenie by vychytenú turistickú destináciu mohlo zruinovať.
Spor sa ťahá už asi pätnásť rokov. Jeho predmetom sú parcely, ktoré získali predchodcovia súčasných členov urbariátu ešte v roku 1842. Vtedy ich kúpili od grófa Carla Czákyho za 25-tisíc zlatých dukátov. V Starom Smokovci pôvodne vlastnili dve tretiny zo všetkých pozemkov. Išlo v mnohých prípadoch o občanov nemeckej národnosti, ktorí po druhej svetovej vojne museli svoje domovy opustiť. Nehnuteľnosti po nich získal štát, neskôr prešli do majetku Vysoké Tatry. Kým urbárnici tvrdia, že prevody neprebehli v súlade so zákonom, samospráva si myslí, že pozemky patria jej a má ich riadne zapísané na liste vlastníctva. Urbariát sa o ne už roky súdi a za tie, ktoré samospráva predala, chce odškodné.
„Pozemky sú v majetku mesta, malú časť z nich sme predávali ako svoj majetok. Na ďalších vyrástli budovy, ako napríklad radnica, parkoviská, amfiteáter či chodníky,“ hovorí prednosta mestského úradu vo Vysokých Tatrách Eugen Knotek. Naopak, predseda urbariátu Milbach Juraj Puhalla tvrdí, že na pozemky majú nárok. „Kúpili ich naši predkovia za peniaze, ktoré zarobili z mozoľov svojich rúk,“ zdôraznil Puhalla.
Súdy najskôr dali za pravdu mestu, no napokon okresný aj krajský súd rozhodol v prospech urbárov. Kým sa spor definitívne neukončí, kataster na listoch vlastníctva vyznačil plomby. „Krajský súd v Prešove a najmä Okresný súd v Poprade eviduje viacero konaní, ktorých predmetom sú vlastnícke vzťahy k pozemkov v katastrálnom území Starý Smokovec s účastníkmi mesto Vysoké Tatry a Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach,“ potvrdila hovorkyňa krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová. Prípad by mohol rozlúsknuť Najvyšší súd, ale je možné aj iné riešenie: dohoda oboch strán.
Samospráva podľa prednostu Knoteka preferuje mimosúdnu dohodu, a to čo najskôr, pretože vzhľadom na plomby nemôžu s pozemkami narábať. „Robí nám to veľké problémy pri získavaní grantov, peňazí zo štrukturálnych fondov či z iných projektov. Vyslovene to brzdí rozvoj mesta. V pláne pritom máme výstavbu poschodového parkoviska, keďže v Tatrách je problém s parkovaním, využitie plochy nad amfiteátrom a ďalšie zámery. Tie však momentálne realizovať nemôžme,“ poznamenal Knotek.
Knoteka poverili poslanci mestského zastupiteľstva, aby rokoval s predstaviteľmi Milbachu o možnej dohode. „Máme pripravený variant riešenia, ten chceme predstaviť urbariátu. Ak by náš návrh bol aj pre nich schodný, dohoda by mohla byť uzavretá do konca júna,“ nádeja sa Knotek. Čo členom urbariátu ponúknu, neprezradil. „V prvom rade chceme rokovať s nimi. Dúfam, že konsenzus nájdeme,“ podčiarkol.
Puhalla pre Pravdu poznamenal, že sa dohodnúť, samozrejme, chcú, ale závisí to aj od toho, čo by mala táto dohoda obsahovať. Ako však zdôraznil, nechce robiť výstupy za celý urbariát, preto po oboznámení sa s návrhom mesta s ním musí súhlasiť výbor urbariátu aj valné zhromaždenie. „Stretnúť s ďalšími členmi urbariátu by sme sa mali koncom mája,“ podčiarkol Puhalla.
Prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak zdôraznil, že ak obe strany nenájdu spoločnú reč, dopad to bude mať na cestovný ruch v regióne. „V dnešnej dobe by sa mali ľudia v oblastiach turistického ruchu spájať, a nie rozdeľovať. Preto vznikajú klastre turistického ruchu. Je to prospešné pre rozvoj ekonomiky aj turizmu,“ zdôraznil Konštiak. Ak by sa urbárnici a mesto nedohodli, prišlo by na rad radikálne riešenie, čiže exekúcia a nútená správa. Spomínanú sumu 8 miliónov eur by Tatranci zaplatiť nemali z čoho.
Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák vysvetlil, že nútená správa znamená, že samospráva musí vynakladať peniaze na splatenie záväzkov na úkor svojho rozvoja či eurofondové projekty. „Samozrejme, dĺžka trvania nútenej správy závisí od schopnosti samosprávy čím skôr uhradiť záväzky,“ informoval Kaliňák. V praxi by to znamenalo, že by sa škrtili všetky výdavky, znížila by sa kvalita služieb a malo by to dopad aj na cestovný ruch.
V podobnej nepríjemnej situácii ako Vysoké Tatry sa ocitlo aj mesto Martin, ktoré je v režime nútenej správy od 23. marca tohto roku. Dôvodom je kauza nevybudovanej lanovky na Martinských holiach, kvôli ktorej by cyperskej schránkovej firme malo zaplatiť sumu viac ako osem miliónov eur. Podľa informácií ministerstva financií sú na Slovensku v nútenej správe ešte aj obce Švedlár a Luhyňa na východnom Slovensku, Chrabrany v okrese Topoľčany a mestská časť Bratislava-Devín.