Škôlok je stále málo, zmeniť sa to má o rok

Najhoršia situácia je v Bratislavskom kraji, kde rodičia počuli zamietavú odpoveď vo viac ako 5 600 prípadoch. K zlepšeniu by malo dôjsť na budúci rok, keď sa naplno ráta s využitím štátnych dotácií aj európskych peňazí.

Príliš málo miest na priveľa žiadateľov je podľa Andrey Benkovej zo Slovenskej komory učiteľov následok celoplošného zatvárania a rušenia materských škôl začiatkom deväťdesiatych rokov, keď prešli pod mestá a obce. „V tom čase bola aj nižšia pôrodnosť a pre samosprávy bolo neúnosné udržať tieto školy. Jednou z príčin je teda demografická krivka, ďalšou napríklad presun mladých rodín bližšie k pracovným príležitostiam,“ povedala Benková.

Podľa údajov Štatistického úradu pôrodnosť v deväťdesiatych rokoch postupne klesala. Najnižšia bola v rokoch 2001 a 2002. Odvtedy počet narodených detí stúpal. V posledných štyroch rokoch sa pohybuje okolo 55-tisíc. V roku 2015 sa narodilo 55 602 detí.

Ministerstvo školstva tvrdí, že problém s nedostatkom miest sa snaží riešiť. Najkritickejším oblastiam poskytlo dotácie takmer 15 miliónov eur. „Jednotliví zriaďovatelia kapacity materských škôl rozširujú postupne, niektorí už nové alebo zrekonštruované priestory aj uviedli do prevádzky. Väčšina zriaďovateľov rozšírenie a udržanie kapacít z prostriedkov získaných z dotácie ministerstva školstva zrealizuje v priebehu tohto roka a niektorí, najmä tí, ktorí kapacity rozširujú výstavbou nových materských škôl, ich rozšíria až v priebehu roka 2017,“ spresnil komunikačný odbor ministerstva. Ďalšie kroky na rozširovanie škôlok podniklo aj ministerstvo pôdohospodárstva. Mestám a obciam má na tento účel rozdeliť 79 miliónov eur z európskych zdrojov.

Benková však upozorňuje, že ani tieto opatrenia zrejme nie sú dostatočné, pretože ponuka stále nepokrýva veľmi veľký dopyt. Ďalší problém vidí v tom, že viaceré škôlky ani nemajú priestor na rozširovanie. Niekde zase museli pre pozastavené projekty dotáciu vrátiť.

Rodičia sa snažia vyhnúť súkromným zariadeniam najmä kvôli cenám. Mesačný poplatok v nich sa totiž v niektorých prípadoch vyšplhá aj na 400 eur. Rodičia si preto pomáhajú rôznymi „poistkami“, často posielajú prihlášky do niekoľkých škôlok naraz. "Prihlášku sme synovi podali do štyroch alebo piatich škôlok, v našej mestskej časti Nové Mesto aj v inej. Neprijali ho nikam,“ opísala Michaela z Bratislavy. Napokon sa jedno miesto našlo, ale musela si zmeniť trvalé bydlisko, aby ho prijali.

Lenka z obce Predajná na strednom Slovensku skúšala tiež najskôr miestnu škôlku, potom všetky v krajskej Banskej Bystrici, ale neúspešne. Voľba nakoniec padla na súkromnú škôlku. „Tam sú aspoň ústretoví, aj keď za tie sumy sa vôbec nečudujem. Približne 250 až 400 eur mesačne za škôlku, a to niekde ešte započítavajú príplatky za stravu a bežnú réžiu,“ povedala Lenka.

Obce a mestá hovoria, že robia, čo môžu. Jedna z najväčších bratislavských mestských častí Nové Mesto je zriaďovateľom trinástich škôlok, ktoré majú kapacitu vyše tisíc miest. Zvyšujú ju každý rok. „Minulý rok sa nám podarilo rozšíriť vďaka rekonštrukcii tri škôlky a jednu novú škôlku sme otvorili. Popri tom sme investovali aj do ďalších materských škôl, kde sme sa zamerali na rekonštrukciu priestorov, výmenu okien, zateplenie budovy a podobne,“ spresnil hovorca mestskej časti Nové Mesto Marek Tettinger. Počas aprílových zápisov dostali škôlky v Novom Meste 847 žiadostí, ale počet hlásiacich sa detí je podľa Tettingera výrazne nižší. Až 241 rodičov totiž podalo prihlášky do dvoch a viac škôlok. Prijať môžu 370 nových detí.

Pridávať miesta pre nových škôlkarov sa snaží aj Petržalka. Od roku 2008 rozšírila kapacity takmer o 400 miest. Väčšinou prebudovaním školských bytov, nebytových priestorov alebo zriaďovaním tried v základných školách. Výhodou je, že tieto triedy môžu bez veľkých investícií prebudovať späť na triedy pre žiakov prvých ročníkov. „Aj napriek enormnej niekoľkoročnej snahe nie je možné pokryť dopyt rodičov. Sčasti je to spôsobené aj tým, že Bratislava je vyňatá z možnosti čerpať eurofondy a mestské časti na budovanie požadovaného množstva nových kapacít peniaze nemajú,“ uviedla hovorkyňa Petržalky Michaela Platznerová.

Spomedzi všetkých miest dostala Petržalka najvyššiu dotáciu od ministerstva 400-tisíc eur. Plánuje ju využiť na vybudovanie novej škôlky rekonštrukciou schátraného objektu, ktorý jej do správy zverilo mesto.

Dlhé rady čakajúcich rodičov s prihláškami pozná aj riaditeľka materskej školy Haburská v bratislavskom Ružinove Katarína Malovcová. Tento rok už rodičov upozornila, aby zbytočne nečakali od rána a nosili prihlášky radšej priebežne počas celého dňa. „Stále máme málo miest, ale už sa nemáme kde rozširovať,“ vysvetlila riaditeľka.

O niečo lepšia je situácia v niektorých obecných škôlkach. Napríklad v obci Zubrohlava v okrese Námestovo si už jednu triedu vybudovali svojpomocne v škole. Z dotácií ministerstva plánujú vybudovať ďalšie dve, v ktorých bude mať miesto štyridsať nových škôlkarov. „Snažíme sa vždy zobrať všetky deti, neriešime, či dieťa má, alebo nemá rodičov zamestnaných. Odkedy som vo vedení, ešte sa nám nestalo, že by sme niektoré dieťa nezobrali do škôlky,“ konštatovala riaditeľka Základnej školy s materskou školou Zubrohlava Renáta Pavčová. V súčasnosti materskú školu navštevuje 107 detí, po rozšírení ich bude 140.

Dotácia pomohla aj škôlke v Ožďanoch v okrese Rimavská Sobota. Z peňazí od ministerstva rozšírili kapacitu o pol triedy. „Už sme aj prijali nejaké deti. Ďalšie žiadosti máme od septembra. Vyhovieme všetkým žiadostiam,“ uviedla riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Ožďanoch Želmíra Vargicová.