Pravda však získala dokumenty, ktoré dokazujú, že aj on sám sa v minulosti na projekte viac ako rok podieľal a dokonca si pri tom slušne zarobil.
Stalo sa tak za vlády premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ), keď zdravotníckemu rezortu šéfoval Ivan Uhliarik (KDH). Vtedy bola cez verejné obstarávanie vybratá akciovka IQUAP, aby dohliadala na riadenie a kvalitu projektu a poskytovala k nemu odborné poradenstvo. Predsedom predstavenstva tejto firmy bol práve Drucker. A konkrétne on s Uhliarikom, ktorému inak robil aj poradcu, podpísal zmluvu o vykonávaní požadovaných služieb.
„V programoch takéhoto rozsahu je štandardné mať obsadenú aj rolu experta na zabezpečovanie kvality (Quality Assurance), ktorá si vyžaduje skúsenosti s procesným a projektovým riadením,“ obhajuje Drucker aj dnes potrebu vzniku funkcie, ktorú vykonával.
Zmluva mala pôvodne platiť len niečo vyše dvoch mesiacov, od 26. októbra do konca decembra 2010. Neskôr ju však predĺžili do 31. októbra 2011. Drucker si na jej základe za hodinu práce pre ministerstvo fakturoval 110 eur. Redakcia má k dispozícii výkaz hodín za tri odpracované mesiace. Vyplýva z neho, že len od začiatku februára do konca apríla 2011 mal terajší minister na zákazke zarobiť okolo 10-tisíc eur.
V novembri 2010 navyše Uhliarik Druckera vymenoval za člena vyjednávacej skupiny ministerstva zdravotníctva. Jej úlohou bolo rokovať s dodávateľskými firmami NESS Slovensko a Lynx, ktoré ešte za Richarda Rašiho (Smer), predchádzajúceho ministra zdravotníctva prvej Ficovej vlády, vyhrali tender na zákazku Elektronické služby zdravotníctva – eHealth. Predmetom rokovaní skupiny malo byť „odstránenie rizík projektu“. V tejto súvislosti mala aj pripraviť Dodatok číslo 2 k Zmluve o dielo, uzavretej medzi zdravotníckym rezortom a víťaznými dodávateľmi. Podpísaný bol 27. októbra 2011, no neskôr sa ukázal ako veľmi problémový.
V novembri 2013, teda už za druhej Ficovej vlády, muselo ministerstvo zdravotníctva vrátiť rezortu financií 3,8 milióna eur, ktoré boli označené za „neoprávnené výdavky“ na eHealth. Kontrola z Úradu pre verejné obstarávanie totiž skonštatovala, že zmienený druhý dodatok podstatným spôsobom zmenil pôvodný predmet zákazky, čo vnieslo do procesu netransparentnosť a diskrimináciu. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (nominantka Smeru) označila za vinníka sankcie práve Uhliarika. Mal vraj postupovať podľa zákona, vyhlásiť na požadované korekcie projektu riadne verejné obstarávanie, nie iba podpísať dodatok.
„Projekt eHealth sme odovzdali v stave, že sa dal do roka spustiť. Vyhovárať sa na svojho predchodcu po takmer dvoch rokoch vo funkcii je ďalšie zlyhanie Zuzany Zvolenskej,“ zareagoval vzápätí na tvrdenia ministerky Uhliarik.
Platnosť dodatku však vo svojej správe z roku 2015 spochybnil aj Najvyšší kontrolný úrad. Jeho hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková takisto potvrdila, že realizácia diela Elektronické služby zdravotníctva „mala nedostatky, ktoré zásadným spôsobom zmenili pôvodný predmet zákazky a narušili princíp transparentnosti“.
Drucker aktuálne spoluzodpovednosť za vzniknutý stav jednoznačne odmieta. „Som presvedčený, že bolo dobré a správne v danom čase projekt redizajnovať. Ak by sa to neudialo, boli by s ním obrovské problémy,“ tvrdí. Ako zdôrazňuje, na vypracovaní textu dodatku sa vôbec nepodieľal. Nemal nijaké právomoci pri jeho vypracovaní z hľadiska súladu s pravidlami verejného obstarávania či financovania.
„Venoval som sa procesnému nastaveniu projektu a odstraňovaniu prekážok, ktoré v ňom v tom čase boli. Riešil som, ako má fungovať pracovný tím, ako budú zasadať riadiace výbory a podobne. Aj vďaka mojím opatreniam sa projekt významným spôsobom skvalitnil,“ tvrdí. Cieľom podľa neho mala byť aj zmena v prípade autorských práv, aby bolo možné pilotnú prevádzku eHealthu rozšíriť na celé územie Slovenska.
Aj samotnú kritiku druhého dodatku Drucker odmieta. Pripomína, že znenie odobrilo aj ministerstvo financií, v tom čase vedené Ivanom Miklošom (SDKÚ). A Radičovej Úrad vlády písomne konštatoval, že dodatkom sa predmet zákazky nemení, takže rezort zdravotníctva bol oprávnený podpísať ho. Problém podľa terajšieho ministra vznikol skôr administratívny, keďže niektoré prílohy k dodatku neboli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv, čím sa neskôr stal neplatným ako celok.
Národný projekt Elektronické služby zdravotníctva je financovaný z eurofondov. Realizujú ho firmy NESS Slovensko a Lynx. Po dokončení eHealthu by na Slovensku mali byť konečne realitou napríklad elektronické recepty, elektronické zdravotné knižky či elektronický informačný zdravotnícky systém. Projekt mali najskôr spustiť v roku 2013, postupne sa však termín uvedenia do praxe niekoľkokrát posunul, najnovšie je stanovený na rok 2018.
„Projekt eHealth je dnes v testovacej prevádzke, stále nie je plošne nasadený a ja sa snažím zistiť – prečo,“ uvádza Drucker. Dodáva, že nové vedenie ministerstva si teraz nechá vypracovať vecný aj právny audit, čím mieni zistiť aj odpoveď na otázku, kto za meškanie projektu nesie hlavnú zodpovednosť. Zároveň pomôže odhaliť aj ďalšie „nášľapné míny“, ktoré, ako hovorí minister, projekt takéhoto významu a rozsahu rozhodne nepotrebuje.