Taký scenár tu už v minulosti bol, ale k úspechu neviedol. Podľa analytika si to bude vyžadovať tvrdšie zásady, v podobe rušenia oddelení, znižovania počtu postelí či prepúšťania zamestnancov.
Dlh trinástich štátnych nemocníc dosiahol ku koncu minulého roka 590 miliónov eur. Kým v roku 2014 sa dlh zvýšil o 70,2 milióna eur, minulý rok to bolo už o 111 miliónov eur. Minister Drucker otvoril tému oddlžovania, ale iba u tých, kde bude predpoklad, že viac dlh už nebudú vytvárať. Ministerstvo financií uvoľní peniaze len v tom prípade, ak zdravotnícky rezort pripraví jasný plán.
„Zriadili sme tím, ktorý pripravuje koncept, akým spôsobom vôbec pristupovať k oddlžovaniu,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Stanislava Pondelová.
„Predpokladáme, že rezort zdravotníctva najskôr pripraví jasný plán, ako chce zamedziť ďalšiemu zadlžovaniu v zdravotníctve, až potom je možné spoločne hovoriť o postupnom oddlžení nemocníc v zmysle zákonov, tak aby neboli porušené napríklad pravidlá štátnej pomoci,“ spresnila postoj ministerstva financií riaditeľka jeho tlačového odboru Alexandra Gogová.
Ustavičné generovanie strát nemocnice odôvodňujú slabým financovaním od zdravotných poisťovní, ako aj tým, že väčšina peňazí ide na platy.
Najzadlženejšou nemocnicou je Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB). Dlhuje viac ako 171 mil. eur a oproti roku 2014 dlh narástol o 45 mil. eur. Hovorkyňa nemocnice Zuzana Eliášová uvádza, že UNB pozostáva z piatich nemocníc, je najväčším zdravotníckym zariadením na Slovensku a počtom výkonov pokrýva takmer 20 percent celkovej zdravotnej starostlivosti v krajine. V zariadení sa podľa nej liečia tí najťažší a zároveň finančne najnáročnejší pacienti. „Často tieto výkony nie sú zo strany zdravotných poisťovní hradené v nákladových cenách, ale paušálmi. Stáva sa aj to, že zdravotný výkon je poisťovňou uznaný, ale nie je uhradený,“ pripomenula Eliášová. Nemocnica podľa nej musí byť 24 hodín denne pripravená na plnú pohotovosť v prípade mimoriadnych udalostí a hromadných nehôd. „Na túto pohotovosť nemáme k dispozícii žiadne zdroje,“ dodala s tým, že mzdové náklady mesačne predstavujú takmer 90¤% podiel z platieb poisťovní. Eliášová poukázala na to, že zastarané budovy a zariadenia sú finančne nákladné, peniaze na opravu nemajú.
Iba dve z trinástich nemocníc v minulom roku netvorili dlhy – Fakultná nemocnica v Nitre a Detská fakultná nemocnica v Košiciach.
Po nástupe súčasného vedenia v roku 2008 mala nitrianska nemocnica dlh takmer desať miliónov. „Okamžite boli prijaté technické, ekonomické opatrenia týkajúce sa optimalizácie stavu zamestnancov, nie však zdravotníkov,“ poukázal riaditeľ nemocnice Jozef Valocký s tým, že zaviedli prísnu dennú kontrolu spotreby energií, liekov aj materiálu, pravidelne vyhodnocovali opodstatnenosť nákupov a opráv. „Týmito opatreniami sa nám podarilo zabezpečiť stav, keď približne od apríla 2013 naše zariadenie nemá záväzky po lehote splatnosti, to znamená, že všetky faktúry uhrádzame v lehote,“ dodal riaditeľ. Oddlženie nemocníc podľa neho môže priniesť pozitívny efekt, pokiaľ budú nemocnice mať vypracované ozdravné plány.
Nemocnice v minulosti prijali rad opatrení, aby znížili náklady na lieky či zdravotnícke pomôcky a materiál. „Pranie vo vlastnej réžii, rovnako vlastnými personálnymi kapacitami zabezpečujeme upratovanie novej budovy urgentného príjmu a úsporu prinieslo aj zavedenie verejného obstarávania prostredníctvom elektronického kontraktačného systému,“ vyrátala hovorkyňa košickej nemocnice Ladislava Šustová. Napriek tomu sa im dlhy nepodarilo dostať pod kontrolu.
Podľa analytika ekonomického inštitútu INEKO Dušana Zachara treba najskôr analyzovať stav, či dostávajú nemocnice dostatok peňazí od zdravotných poisťovní. Takisto treba zistiť, kde majú rezervy. Nevyhnutné podľa neho budú aj tvrdšie opatrenia. Napríklad rušenie lôžok, spájanie oddelení, znižovanie stavu zamestnancov či zmena statusu nemocníc. „Ak nebude nemocnica dobre hospodáriť, bude musieť prísť nejaká konzekvencia, či už odvolanie riaditeľa, uvalenie nútenej správy, ako je to pri obciach, exekúcie, predaj majetku,“ doplnil. Kedy by oddlženie mohlo nastať? „Možno už budúci rok, ale je to ťažké odhadnúť,“ skonštatoval analytik.
V minulosti sa nemocnice oddlžovali trikrát. Za vlády Mikuláša Dzurindu im išlo asi 664 miliónov eur. Oddlžoval aj prvý kabinet Roberta Fica, nemocniciam poskytol 130,2 milióna eur, ktoré mali pôvodne vrátiť, dlh im však odpustili. Ďalšie oddlžovanie bolo v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Nemocnice vtedy dostali na zmazanie dlhov vyše 300 miliónov eur.