Išlo o správy prevažne od ľudí z konzervatívnych či kresťanských skupín. Plavčan im ustúpiť nemal. Rovnakú taktiku už skúšali aj na iných ministrov a systematicky atakujú ľudskoprávne organizácie. Podľa nich by sa politici mali proti takémuto tlaku postaviť, a nie ho legitimizovať.
Šéf školského rezortu Plavčan pred viac ako týždňom ešte raz poveril odbornú komisiu, aby prehodnotila zoznam povinnej literatúry a v rámci neho aj dielo Sekerou a nožom. Komisia k tejto téme ešte nezasadla. Minister povedal, že mu prekážajú prehnané vulgarizmy, hoci predtým mu nevadili. Reagoval tak na množstvo nesúhlasných mailov aj z prostredia cirkví a veriacich.
„Dostal som stovky, tisíce ohlasov z verejnosti, od jednotlivých občanov, rodičov, učiteľov a ja si ich názory veľmi vážim. Ten počet je taký veľký, že jednoducho je potrebné sa touto témou opätovne zaoberať a akékoľvek bude moje rozhodnutie v budúcnosti a budú naň ohlasy takéhoto typu a v takomto počte, znovu sa tým bude potrebné zaoberať,“ vyhlásil po rokovaní so Združením katolíckych škôl Plavčan.
Zahltenú schránku tisíckami správ mal aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák počas predchádzajúcej vlády, keď pod neho spadala príprava Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. Ich pisateľom prekážalo najmä to, že chcela dať priestor právam pre homosexuálov. Na internete dokonca kolovala fotografia Lajčákovej rodiny, na ktorej mal tvár prekreslenú na ženu s vulgárnymi poznámkami.
„Tak ľahko ma nikto nezastraší. Strkať si hlavu do piesku by problém nevyriešilo. Úloha prijať stratégiu tu už je a treba sa s ňou popasovať,“ uviedol v októbri 2013 v rozhovore pre denník Pravda Lajčák.
Aktivisti v oblasti ľudských práv poukazujú, že podobné kampane sprevádzajú akúkoľvek väčšiu tému v oblasti ľudských práv. Mechanizmus je podľa Adriany Mesochoritisovej, predsedníčky občianskeho združenia Možnosť voľby, stále rovnaký. Zväčša ide o anonymné maily, niekedy priame a adresné. Stretávajú sa tiež s vyhrážkami alebo osočovaním.
„Akoby legitimizácia diskusie konzervatívnej skupiny stále viac narastala. Zažili sme aj také veci, že nám stále padala webka, mali sme pocit, akoby ju niekto nabúral počas kampane,“ priblížila Mesochoritisová.
Názory konzervatívnych organizácií či iniciatív a ich prívržencov sú podľa nej často nesprávne vydávané za mienku celej krajiny. „Ich schopnosť mobilizovať verejnosť je naozaj veľmi veľká. Ostatné organizácie nemajú takúto možnosť a je to veľmi jednoducho čitateľné, pretože oni môžu mobilizovať svoje siete, ako sú rôzne cirkevné spolky, kostoly. Kto z nás má takú sieť ako oni, cez ktorú môžu posúvať informácie?“ poukazuje Mesochoritisová. Myslí si, že väčšina našej spoločnosti nie je natoľko konzervatívne naladená. „Mnohé výskumy ukázali posun verejnej mienky v mnohých oblastiach vrátane registrovaného partnerstva alebo iných problematík. Je nebezpečné, že sa tvária ako väčšina,“ konštatovala Mesochoritisová.
Každý má právo na svoj názor, ale ak sme si už raz zadefinovali, že nebudeme počúvať názory, ktoré propagujú fašizmus a nacizmus, tak nebudeme počúvať ani názory, ktoré oslabujú ľudské práva.Adriana Mesochoritisová, predsedníčka OZ Možnosť voľby
Pripomína, že proti takémuto tlaku by sa mali politické strany a ich predstavitelia postaviť. Tváriť sa, že o tom nič nevedia, alebo sa im podvoliť je podľa Mesochoritisovej krátkozraké riešenie, ktoré sa môže vypomstiť. „Každý má právo na svoj názor, ale ak sme si už raz zadefinovali, že nebudeme počúvať názory, ktoré propagujú fašizmus a nacizmus, tak nebudeme počúvať ani názory, ktoré oslabujú ľudské práva,“ dodala.
Občianske združenie Inakosť sa už s mailovými útokmi nestretáva až tak často ako predtým. Podľa Jany Jablonickej Zezulovej zo združenia konzervatívci zistili, že takýmto spôsobom nič nedosiahnu. Zvolili si novú metódu, pri ktorej si vyberajú ich podporovateľov.
„Zamerajú sa na niekoho z prostredia možno liberálneho alebo akademického alebo na ľudí, ktorí sú verejne známi a podporili nás. Príkladom môže byť pochod Pride v roku 2013, ktorý mala moderovať hlásateľka z komerčnej televízie. Dostala toľko nenávistných mailov, že nakoniec sa rozhodla, aj preto, že bola tehotná, že nebude vystupovať,“ povedala Jablonická Zezulová.
Aktivistka sa domnieva, že vlnu reakcií na začiatku iniciuje nejaká organizácia. Efektívnejšie to však pôsobí, ak odošle mail svojim podporovateľom a tí potom reagujú cez vlastné kontá ako rozhorčení občania.
„Je to manipulácia a typ vydierania, ktorému by konkrétni úradníci alebo ľudia mali čeliť. Keď si nabudúce zmyslia, že chcú zrušiť nejaký predmet alebo čokoľvek v rámci toho, čo presadzujú, tak to znamená, že pôjdeme proti ústave alebo nebudeme dodržiavať všetko, čo platí aj pre ostatných?“ pýta sa Jablonická Zezulová.
Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan, demokracia a spoločnosť si myslí, že v prípade mailového odporu ide o nepochopenie ľudských práv a slobôd. Jednak u tých, čo sa opakovane snažia o ich obmedzovanie alebo presadzovanie len tých „svojich“, a jednak na strane štátu a jeho orgánov, ktoré majú nielen zodpovednosť, ale aj povinnosť zabezpečiť, aby boli napĺňané práva všetkých.
„Štát však definitívne a dlhodobo zlyháva aj v oblasti výchovy a vzdelávania v oblasti ľudských práv, najviac na školách, ale tiež u ľudí zamestnaných vo verejnej správe. Aj preto sa minister, a je jedno ktorý, "dáva niekým zastrašovať“ namiesto toho, aby problém vecne riešil v súlade s ústavou, zákonmi i medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Celkom určite by mal začať verejnú i odbornú diskusiu," ozrejmila Pufflerová.
Pri knihe Sekerou a nožom je to ten istý princíp diktátu, ako majú byť obmedzené práva iných ľudí na vzdelanie, informácie, slobodu myslenia a prejavu podľa predstáv katolíckych škôl. Za najdôležitejšiu v tomto smere Pufflerová považuje výchovu ku kritickému mysleniu a kvalitné vzdelávanie v oblasti ľudských práv pre deti, no ešte predtým pre ich učiteľov.
Advokát Július Ernek pripomína, že z právnej stránky je ťažké brániť sa mailovému vydieraniu. Ak obsahuje vyhrážky, je možné podať trestné oznámenie.
„Ale ak by sa zahlcovanie schránky opakovalo príliš často, myslím, že jediná cesta, ako sa brániť, je podať civilnú žalobu na súde na ochranu pred zasahovaním do práva na súkromie,“ mieni advokát. Ako však dodal, muselo by byť preukázateľné, že takéto konanie je obťažujúce. Pravdepodobne by bolo potrebné aj stanovisko znalca z odboru počítačovej techniky.