Sklamaní odborári a učitelia nedostanú platy, aké žiadali

Platy učiteľov budú stúpať každý rok o šesť percent, materiál teda kopíruje pôvodný sľub z vládneho vyhlásenia, hoci odborári žiadali viac. Nie je v ňom ani požiadavka, aby sa rast miezd týkal aj nepedagogických zamestnancov.

Zato ministerstvo sľubuje také zmeny na vysokých školách, ktoré budú v konečnom dôsledku znamenať redukciu pedagogických fakúlt aj nižší počet vyštudovaných učiteľov. Okrúhle stoly, kde sa budú všetky návrhy preberať, sa začnú vo štvrtok. Učitelia plánujú trvať na svojich podmienkach, pripomínajú, že stále sú v štrajkovej pohotovosti.

„Sme rozčarovaní aj z toho, že sa navýšenie týka iba pedagogických zamestnancov. Netýka sa nepedagogických zamestnancov a vývojových a výskumných zamestnancov, ktorí pôsobia na vysokých školách v rámci Slovenskej akadémie vied,“ konštatoval predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek. Okrem toho 6-percentné navýšenie považuje za príliš malé.

Odborári sa v stredu so zástupcami ďalších organizácií dohodli, ako budú na stretnutiach s ministerstvom postupovať a čo by tam malo odznieť. Za najdôležitejšie považujú neakceptovanie samotnej deklarácie, ktorú spísali ešte pred parlamentnými voľbami, v bodoch, ktoré sú pre nich veľmi dôležité, to znamená finančné krytie, nielen platov, ale celého chodu škôl.

„Pôjdeme na rokovanie s tým, na čom sme sa dohodli so signatármi. Jednotlivé body sme pripomienkovali. Chýba nám tam určitá vízia pre rozpočty na ďalšie roky, ďalšie veci, ktoré otvoríme, sa týkajú presunu originálnych kompetencií na prenesené kompetencie,“ spresnil Ondek.

Nespokojným školským odborárom sľúbil minister školstva dopracovanie niektorých požiadaviek a detailov v pláne konkrétnych úloh na plnenie programového vyhlásenia. Najväčšou trecou plochou bola už tradične otázka financií. Školské odbory a partnerské organizácie vo svojej deklarácii, ktorú podpísali ešte vo februári, požadujú od januára 2017 rok rast platov o 25 percent a potom každý ďalší rok o desať percent.

Takéto navýšenie by si zo štátnej kasy vyžiadalo každoročne okolo 200 miliónov eur a suma by sa navyše postupne kumulovala. Rezort financií túto požiadavku nezahrnul do rozpočtových plánov.

Vládnym stranám dal rezort financií, naopak, návrh 30 opatrení, ktorými by sa dala naplniť štátna kasa, inak sa požiadavka učiteľov nateraz kríži s koaličným plánom mať do roku 2019 vyrovnaný rozpočet bez deficitu.

V deklarácii sa tiež objavila požiadavka, aby štát finančne viac podporil vybavenie škôl. V rozšírenom programovom vyhlásení sa však o žiadnej sume nehovorí.

„Nikde nie sú konkrétne navýšenia, len v oblasti platov o šesť percent. V ostatných som tam, ak som dobre postrehla, nenašla nikde konkrétnu sumu, čo by nás teda zaujímalo,“ komentovala dokument predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska Alena Petáková.

Zvýšenie miezd je podľa nej tiež nedostačujúce. V tomto smere potvrdila, že budú požadovať 25-percentné navýšenie z deklarácie. „Myslíme si, že treba najskôr spraviť skokovité navýšenie, keď chceme robiť reformy, nejaké racionalizácie a tak ďalej. Dlhodobo je školstvo podfinancované, učitelia majú dlhodobo nízke platy,“ doplnila Petáková.

V oblasti vysokých škôl sa majú zmeny dotknúť procesu akreditácie. Konkrétne aj budúcich učiteľov. Nastavia sa pre nich štandardy, ktoré budú musieť spĺňať jednak uchádzači o učiteľské štúdium a ďalšie jeho absolventi. Uvažuje sa aj o prehodnotení počtu pedagogických fakúlt.

Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera sa zatiaľ k pripravovaným zmenám odmietol vyjadriť. Jasnejšie podľa neho budú až po dnešných okrúhlych stoloch.

Rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika V Košiciach Pavol Sovák si myslí, že ide o novinky, ktoré si vyžadujú širšiu diskusiu. Výchova budúcich učiteľov si podľa neho vo všeobecnosti vyžaduje flexibilnejší prístup. Košická univerzita má ako jediná úplne iný model výchovy učiteľov, ktorý je na bakalárskom stupni založený na báze medziodborového štúdia a následne je až učiteľstvo.

„Určite dôraz na odbornú prípravu v špecializáciách vidíme ako veľmi dôležitý. Je tiež na zváženie, či neoddeliť kompetencie vysokých škôl. Viem si predstaviť, že špičkové fakulty budú vzdelávať učiteľov pre vyššie ročníky, a tí čo na to nemajú, nech sa venujú viac špecializácii pedagógov na určité predmety,“ povedal Sovák.

Absolventi by podľa neho mali spĺňať jednoznačné štandardy, čiže by mali mať pedagogicko-psychologický základ. Mali sa však podľa neho určiť základné kritériá v predmetových špecializáciách, ktoré teraz najviac chýbajú. Aby sa posilnili a aby kvalita učiteľov bola vyššia.

„Ak som učiteľ matematiky, fyziky, nemôžem byť dobrým učiteľom, pokiaľ nemám špičkové základy z matematiky a fyziky. Posilniť predmetovú špecializáciu,“ vysvetlil rektor. Na šesťpercentné navýšenie platov aj pre vysokoškolských učiteľov má rovnaký názor ako jeho kolegovia.

Jednoznačne nepostačujúce. Domnieva sa, že je potrebné urobiť úplne systémovú zmenu platových tabuliek pre zamestnancov vysokého školstva. Riešiť šesť percent pre učiteľov a neriešiť napríklad nepedagogických zamestnancov považuje za neprijateľné riešenie.