Ten narýchlo zvolal práve Sulík, čím zaskočil aj svojho už bývalého súpera. Podľa politológov Mihál zrejme zhodnotil, že by proti Sulíkovi neuspel. Otázkou teraz je, čo bude s Mihálom v SaS ďalej.
Obaja politici mali vo štvrtok spoločný rozhovor. Ani Mihál, ani Sulík nechceli hovoriť o obsahu stretnutia. "Dohodli sme sa, že dnes spoločne vystúpime na tlačovej besede,“ povedal Pravde Sulík.
Od pondelka pritom v SaS rinčali politické zbrane. Sulík oznámil, že zvoláva mimoriadny kongres už na 11. júna, pôvodne sa mal konať až na budúci rok na jar. Dôvodom mala byť podľa Sulíka snaha predísť špekuláciám o rozkole a hádkach v SaS. Mihálove šance tak klesli, pretože mu na presviedčanie voličov zostali len necelé štyri týždne.
Mihál sa veľmi nevyjadroval. Vravel však, že si na tomto Sulíkovom rozhodnutí analytici zgustnú. Oveľa kritickejší boli jeho kolegovia zo strany poslanci Martin Poliačik a Lucia Nicholsonová. Poliačik na adresu Sulíka povedal, že sa nezachoval ako demokrat.
Nicholsonová uviedla, že všetci tí, ktorí by aj chceli kandidovať a boli pripravení ohlásiť svoju kandidatúru, lebo si mysleli, že majú na to ešte rok, tak sa im táto možnosť odobrala.
Podľa politológa Michala Horského sa zdá, že podľa reakcií z SaS takzvaní stranícki vzbúrenci Jozef Mihál, Martin Poliačik a Lucia Nicholsonová svoje výroky neuvážili a správali sa ako nepolitickí politici.
"Richard Sulík porušil všetky pravidlá politickej kultúry, nie však stanovy 160-členného spolku sulíkovcov,“ mienil Horský. Podľa neho si Sulík zrátal, že v atmosfére volebného úspechu SaS jeho oponenti majú iba mizivé šance.
"Iná mohla byť situácia o rok na kongrese. Najmä preto zaútočil teraz a jeho oponenti mu skočili na lep,“ zhodnotil Horský. Ako ďalej uviedol, teraz Mihálovi neostáva nič iné iba držať ústa a krok a postupne politicky chradnúť.
Aj politológ Tomáš Koziak si myslí, že Mihál si dobre spočítal, ako by mohli voľby predsedu dopadnúť, a nechcel prilievať olej do ohňa. "Mihálove šance boli o to menšie, že obdobie do riadneho kongresu sa skrátilo o vyše rok. Keďže sa vopred očakával jasný výsledok voľby predsedu, ktorým bude opäť Sulík, ide o jasný odraz Mihálovho silného pragmatizmu. Môže tak získať dve veci. Neutrpí porážku a jeho pozícia sa môže neskôr posilniť. Ukáže, že je nad vecou, a pripočíta si isté politické body,“ uviedol Koziak.
Podľa neho či už Sulík zvolal kongres narýchlo cielene, aby si vylepšil svoju pozíciu, alebo "po sulíkovsky“ si neuvedomil dosah svojho rozhodnutia, nešlo o uvážlivý krok. "Z takejto situácie by mal viac získať Mihál,“ dodal Koziak.
Sulík začiatkom týždňa povedal, že sa na kongrese vzdá funkcie predsedu, aby mali delegáti voľné ruky. Je celkom možné, že napokon Sulík nebude mať žiadneho protikandidáta a jeho opätovná voľba bude iba nudnou formalitou. V kuloároch sa špekulovalo, že by mohol kandidovať Ľubomír Galko, ktorý to však doposiaľ nepotvrdil. Takáto kandidatúra by aj tak bola len naoko, pretože je vnímaný ako Sulíkov človek.
Je otvorené, či sa súperenie Sulíka a Mihála nebude odohrávať neverejne za oponou medzi členmi strany. Mihál mal totiž odlišné predstavy o SaS a bol reprezentantom liberálnych názorov napríklad v otázke utečencov, kde, naopak, Sulík zastáva radikálne postoje. Mihál jej chcel dať tiež pečať strany, ktorá nerieši len problémy ekonomiky a podnikateľov.
SaS od založenia v roku 2009 si už raz prešla rozkolom v roku 2013. V predčasných voľbách v roku 2012, keď sa podieľala na povalení vlády Ivety Radičovej, len tesne prešla do parlamentu. Proti Sulíkovi sa postavil poslanec Jozef Kollár spolu s ďalšími štyrmi poslancami. Kollár však na kongrese nedokázal odstaviť Sulíka z miesta šéfa SaS. Po čase Kollár spolu s Jurajom Miškovom a ďalšími tromi poslancami z SaS odišli.