Ravasz chce zmeniť diagnostiku žiakov, aby nekončili v špeciálnych školách

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz chce v oblasti vzdelávania rozšíriť sieť predškolských zariadení. Ak totiž detí z osád idú do základných škôl s nejakým znevýhodnením, a majú napríklad kultúrne, jazykové alebo návykové problémy, nemajú šancu sa uplatniť ani v základných školách. Ábel Ravasz to v sobotu povedal v relácii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) - Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko.

21.05.2016 14:38
Ábel Ravasz, rómsky splnomocnenec Foto: ,
Rómsky splnomocnenec Ábel Ravasz.
debata (72)

V prípade základných škôl je cieľom splnomocnenca zmeniť diagnostiku žiakov, aby nekončili v špeciálnych školách iba pre kultúrne či návykové problémy. Na Slovensku totiž špeciálne školy neponúkajú podľa Ravasza reintegračné cesty. Ako dodal, veľký problém je aj v oblasti zamestnanosti. Problém nevidí len v kvalifikácii ľudí z osád, ale aj v tom, že často žijú v hladových dolinách a najmenej rozvinutých regiónoch bez ponuky pracovných miest.

Poslanec NR SR Milan Krajniak (Sme rodina – Boris Kollár) uviedol, že ak sú toto priority splnomocnenca, tak ani nemusel nastúpiť na úrad. Krajniak uviedol, že rómska menšina je najpočetnejšia na Slovensku. Problém vidí najmä v tom, že približne 300-tisíc Rómov žije v osadách.

„Nie sú žiadne zásadné problémy s Rómami, ktorí žijú integrovaní v spoločnosti. Ani z hľadiska kriminality,“ povedal Krajniak s tým, že problém je však nárast počtu Rómov v osadách, kde je bieda, úžera a choroby a nulová šanca na pokrok.

Integrovaní Rómovia podľa Krajniaka preberajú štandardy správania sa a pravidlá hry väčšinovej populácie. Ak sú však segregovaní v osadách, neexistujú pravidlá správania sa, ktoré by rešpektovali, dodal Krajniak.

Ravasz na to reagoval, že je to kultúra chudoby a chudobní ľudia v každej krajine na svete sa správajú veľmi podobne. Etnicky charakter by to podľa Ravasza malo vtedy, keby sa integrovaní Rómovia správali podobne ako segregovaní Rómovia.

Krajniak vidí ako problém tiež kriminalitu spojenú s osadami, a to vonkajšiu, ako aj vnútornú priamo v osadách. Tretím problémom sú podľa Krajniaka nelegálne osady bez stavebného povolenia na cudzích pozemkoch. Problém je podľa neho aj fenomén príživníctva.

„Máme tam komunitu ľudí, ktorí boli a sú zvyknutí mať požiadavky bez toho, aby mali skúsenosť, že treba za peniaze niečo urobiť,“ hovorí Krajniak s tým, že chudoba je dôsledkom týchto neriešených problémov, nie príčinou.

„Ak budeme riešiť chudobu a vykašleme sa na to, o čom som hovoril, nedostaneme sa nikam. Najskôr musíme zabezpečiť, aby sa vyriešilo, že základné štandardy správania sú vyžadované od každého,“ dodal Krajniak s tým, že bez zmeny návykov týchto ľudí sa nedostaneme nikam.

Ravasz si na druhej strane nemyslí, že kriminalita či demografická krivka alebo nelegálne osady sú príčinami chudoby, ale sú podľa neho dôsledkami. „Ak ľudia žijú v nedôstojných podmienkach, v regiónoch, kde nie sú pracovné podmienky, sú odpojení od vzdelávacích procesov, nemôžeme očakávať nič iné ako sociálne problémy,“ hovorí Ravasz. Zároveň súhlasí s tým, že pravidlá by mali platiť pre každého.

Ravasz zároveň dodáva, že úrad splnomocnenca presadzuje nové národné programy a jeden z nich zahŕňa aj pedagogických asistentov v 150 obciach. „Práve teraz sa v Rokycanoch konala rediagnostika žiakov v špeciálnej škole a zistilo sa, že minimálne 4–5 detí by nepatrilo do špeciálnych škôl. Na jednej strane je to problém diagnostiky. Na druhej strane to pre obec znamená, že musí vytvoriť podmienky, aby deti mohli chodiť aj do normálnej školy,“ hovorí Ravasz s tým, že je to problém vo viacerých obciach, ktoré nemajú prostriedky, aby tam mali aj normálnu aj špeciálnu školu a potom príde v úvodzovkách riešenie, že treba všetky deti presunúť do špeciálnej školy. Lepšie by podľa Ravasza bolo, aby tam bola jedna škola s normálnymi aj špeciálnymi triedami.

Krajniak hovorí, že zlá diagnostika detí je veľký problém, ktorého vyriešenie by však riešilo iba asi percento prípadov. Je za riešenie zlej diagnostiky, ale dôležitejšie je podľa neho nastaviť model resocializácie prácou.

„Vo všetkých krajinách, kde bol odskúšaný model, kde základom resocializácie bola práca, sa dosiahli oveľa lepšie výsledky ako vzdelanie, ktorého výsledky môžete mať až o niekoľko rokov,“ hovorí Krajniak s tým, že ak deti vidia rodičov ráno vstávať a ísť do práce, má to účinok a vidia, že vzdelanie je pre nich dôležité. Ak rodičia nie sú motivovaní viesť detí k návykom, tak sa podľa neho nič neudeje.

Ravasz však pripomína, že väčšina Rómov žije v hladových dolinách a na miestach, kde nenájde miesto ani väčšina. Treba to podľa neho riešiť cez rámec regionálneho rozvoja a presunúť nové pracovné miesta do regiónov.

72 debata chyba
Viac na túto tému: #základné školy #materské školy #splnomocnenec pre rómske komunity #Ábel Ravasz