Brak v kníhkupectvách je, výskum historikov však chýba

Tí, čo sa zaujímajú o históriu, nájdu v kníhkupectvách všeličo. Iste, aj serióznu literatúru faktu. Ale aj veľa braku a konšpiračných kníh, ktoré sľubujú "zaručené odhalenie zatajovaných dejín".

24.05.2016 07:00
knihkupectvo, kniha Foto: ,
Kníhkupectvá sú plné serióznej literatúry faktu. Nájde sa v nich však aj veľa braku a konšpiračných kníh.
debata (22)

Po najnovšom serióznom výskume slovenských historikov, ktorý podporuje štát, však treba pomaly pátrať. Prečo? Knihy vydané v rámci výskumu financovaného zo štátnych dotácií totiž nie sú určené na komerčný predaj. V kníhkupectvách ich teda budete hľadať márne. Nečudo potom, že v spoločnosti sa šíri pokrivený obraz o vlastnej minulosti. Rezort školstva pripúšťa, že tieto publikácie by mali byť prístupné širšej verejnosti, zatiaľ však nemá riešenie, ako to urobiť.

Najnovšie zistenia historikov ostávajú v úzkom kruhu odborníkov

Výsledky najnovších zistení historikov tak často zostávajú len v úzkom okruhu odborníkov. „Odborná komunita vydáva desiatky kvalitných odborných publikácií. Tie sú však kvôli obmedzeným možnostiam ich voľného predaja distribuované buď len do odborných knižníc, alebo medzi odbornou verejnosťou,“ upozorňuje Rastislav Kožiak, vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Spoločnosť je pritom podľa neho konfrontovaná s nárastom rôznych konšpiračných či pseudovedeckých teórií. „Kníhkupectvá sú zahltené práve takouto literatúrou,“ hovorí Kožiak.

Ministerstvo školstva tvrdí, že za istých podmienok je možné výsledky výskumu historikov financovaného z verejných zdrojov predávať aj v kníhkupectvách. „Zaradenie publikácie do distribučnej siete je možné, ale obvykle až po skončení a zúčtovaní projektu,“ uvádza tlačový odbor rezortu školstva. Náklady spojené s vydaním a distribúciou na komerčné účely však nemožno hradiť z prideleného grantu. V rámci niektorých projektov zas štát financuje len prípravu prvého výtlačku publikácie.

Vedecké publikácie nemajú vysoký náklad

Podľa prodekana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Martina Slobodníka je nepochopiteľné, aby takéto publikácie nemohli byť na predaj. „Zdá sa mi iracionálne predpokladať, že by sa nejaké odborné knihy mohli stať zárobkovou činnosťou. Nie sú to bestsellery ani ženské romány alebo horoskopy,“ myslí si Slobodník. Podľa neho vedci sami často od štátu počúvajú, že výsledky svojich výskumov majú propagovať na verejnosti a nemajú zostávať uzavretí vo svojom svete. „Predstava, že autorský kolektív alebo inštitúcia na tom niečo reálne zarobí a obohatí sa na niečí úkor, je nezmysel,“ dodáva prodekan.

Takéto vedecké publikácie nemajú vysoký náklad. Podľa Slobodníka je to individuálne, niekedy je 200 kusov, v lepšom prípade okolo 500. Jedným zo spôsobov, ako dostať kvalitné odborné knihy do predaja, je napríklad ich vydanie cez vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Veda. „Zvyčajne ide o objednávku od zodpovedného riešiteľa – ústavu či pracoviska. Vydavateľstvo vtedy práce fakturuje objednávateľovi. Samozrejme, nie vždy financie z výskumného grantu pokryjú náklady na vyhotovenie publikácie, ako je nevyhnutná jazyková úprava textu, redakčné spracovanie, grafické zalomenie či tlač,“ hovorí šéfredaktor vydavateľstva Emil Borčin. Náklady navyše by sa mali vrátiť práve z komerčného predaja.

Ročne Veda vydá 50 – 60 publikácií, najčastejšie v oblasti spoločenských vied. Ich náklad je rôzny – od 200 kusov pri špecializovaných monografiách po približne tisícový náklad pri populárno-vedeckých publikáciách. Najväčší záujem je podľa Borčina o jazykovedné slovníky a príručky, Encyklopédiu Beliana a knihy z edičného radu Slovensko v 20. storočí.

Riešením môže byť sprístupnenie na internete

Zásadné riešenie celého problému je v rukách rezortu školstva. Ten pripúšťa, že výsledky výskumu by mali byť dostupné širšej verejnosti. "Ministerstvo sa zaoberá zavedením politiky otvoreného prístupu. Publikácie, ktorých vytvorenie bolo financované z verejných zdrojov, by mali byť následne prístupné pod verejnou licenciou," tvrdí tlačový odbor. Čo by to v praxi konkrétne znamenalo, však nie je jasné. „Predpokladá sa, že takéto publikácie budú voľne dostupné prostredníctvom centrálneho portálu,“ dodáva rezort školstva. Pripomína tiež, že viaceré vedecké výstupy z niektorých projektov sú aj dnes pre verejnosť dostupné a dajú sa voľne vyhľadať na internete.

Podľa politológa Juraja Marušiaka z SAV by to mohlo byť jedno z možných riešení. „Samozrejme, účelom vedy je, aby slúžila spoločnosti, to znamená, aby jej výsledky boli prístupné čo najširšiemu spektru obyvateľov,“ hovorí Marušiak.

Realita je však iná. Verejnosť je zahltená brakom, pseudovedou a konšpiračnou literatúrou, knihami, ktoré prinášajú zjednodušené vymyslené odhalenia a podávajú ich jednoduchým jazykom, čo mnohým ľuďom vyhovuje. Nehovoriac o tom, že takéto knihy vznikajú ako na bežiacom páse.

Amatérski historici majú hotové odpovede

Seriózny historický výskum, na konci ktorého je kvalitná publikácia, si, naopak, vyžaduje dlhé mesiace práce a skúmania v archívoch, vyhľadávanie všetkých možných dokumentov k problému, ktorý historik spracúva a potom dôkladne analyzuje. Ako vysvetľuje Kožiak, nerobí len s písomnými prameňmi, musí sledovať najnovšie poznatky z iných humanitných a spoločenských vied, archeológie, sociológie, politológie, umenovedy či kultúrnej antropológie, ktoré môžu dať nový rozmer hľadania pri skúmaní histórie.

Takýto výskum nevychádza z toho, že pri študovaní prameňov sa hľadajú len také dokumenty, ktoré potvrdzujú nejaké tvrdenie. „Historik nemôže vstúpiť do výskumu s hotovou odpoveďou. Premisy, s ktorými šiel do výskumu, sa mu môžu úplne vyvrátiť. U neprofesionálnych historikov je to však často tak, že majú hotovú odpoveď a v prameňoch hľadajú len to, čo im vyhovuje,“ upozorňuje Kožiak.

Ľudia, ktorým sa knihy neprofesionálov páčia, ich potom v internetových diskusných fórach odporúčajú ďalším, ktorí hľadajú „všetko zamlčané o vlastnom pôvode, koreňoch, zvykoch“, prípadne by podľa nich mali byť súčasťou výučby na školách, ďalší takú knihu zas používajú doma „ako rozširujúce čítanie pre deti na hodiny dejepisu“. Nezmysly sa potom šíria ďalej aj na sociálnych sieťach.

O kúpe knihy rozhodujú čitatelia

Kníhkupectvo Martinus pri niektorých z takýchto kníh napríklad upozorňuje potenciálnych čitateľov, že obsah knihy je vnímaný ako kontroverzný a pri čítaní každej knihy odporúča nezabúdať na kritické myslenie a názory odborníkov v danej oblasti. Zvažovalo totiž, či niektoré knihy, s ktorých obsahom nesúhlasí, zachová v ponuke. „Po internej diskusii sme dospeli k názoru, že našou úlohou ako kníhkupcov je vedieť zákazníkovi odporučiť alebo neodporučiť, nie však vyberať, ktoré knihy sa smú a ktoré nesmú predávať. Považujeme to za súčasť slobody prejavu,“ vysvetľuje postup kníhkupectva Martinus marketingový manažér Martin Brat.

Aj prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Martin Slobodník pripomína, že o kúpe v konečnom dôsledku rozhodujú čitatelia. „Ak majú záujem utápať sa v konšpiračných teóriách a rozprávkových príbehoch o slovenských dejinách, kníhkupci sú v tom relatívne nevinne, lebo vytvárajú skôr podmienky na to, aby knihy boli dostupné,“ hovorí Slobodník.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #BRak #kníhkupectvo #historici #konšpirácia #literatúra faktu