Sociológ Pavel Haulík hovorí, že do parlamentu sa niekedy chodí „priamo z ulice“ a niekedy je aj spätný pohyb rovnaký. „Určite nie je prekvapujúce, že mnohí exposlanci môžu mať problémy. Niektorí sa uchytia na nižších stupňoch politiky alebo v prípade, že sú to kvalifikovaní odborníci, vrátia sa k svojej profesii možno s kontaktmi, ktoré získali, ak ich politické strany neprestali existovať,“ uviedol sociológ.
V každom prípade, na cestu z politiky dostali odstupné. Ak boli v parlamente viac ako päť rokov, prináležia im tri platy, čo je takmer 6-tisíc eur. V prípade, že boli zákonodarcami menej ako päť rokov, získajú dva platy navyše, teda necelých 4-tisíc eur.
Po voľbách skončila v troskách SDKÚ. Nedosiahla ani pol percenta podpory. Jej dve najvýraznejšie bývalé tváre Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš sa však z verejného diania úplne nevytratili, pôsobia v zahraničí. Dzurinda radil na Ukrajine a angažuje sa ako prezident Centra pre európske štúdie. Centrum funguje v rámci systému Európskej ľudovej strany (EPP). Mikloš pracuje na Ukrajine ako šéf zboru hospodárskych poradcov premiéra Volodymyra Hrojsmana. Okrem toho sa od mája ujal pozície člena dozornej rady maďarského MOLu, ktorý je väčšinovým vlastníkom slovenskej rafinérie Slovnaft. Súčasný šéf SDKÚ Pavol Frešo zostal šéfom strany a pôsobí ako bratislavský župan.
Po lukratívnom teplom mieste v Bruseli siahol expredseda KDH Ján Figeľ. Časť sklamaných spolustraníkov po volebnom debakli KDH mu vyčíta, že myslel viac na seba ako na stranu, keď si pred voľbami vybavoval post vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete. Iné starosti má ďalší expredseda a dlhoročný bývalý poslanec Pavol Hrušovský. V politike bol nepretržite od januára 1990. Do federálneho zhromaždenia spoločného štátu s Českom bol kooptovaný namiesto vtedajšieho ministra kultúry Miroslava Válka. Venuje sa rodine a záľubám. V rodnej Veľkej Mani sa stará o gazdovstvo a vinohrad. „Otestujem sa, či dokážem dobre robiť aj inú robotu ako len politiku,“ poznamenal. S politikmi si kontakt udržiava. „Stretávam sa s Bélom Bugárom a aj inými, ktorých považujem za svojich priateľov. Nedá sa celkom odstrihnúť od toho, čo človek robil štvrťstoročie vo svojom živote,“ uviedol. Nevylučuje, že by svoj príbeh v politike vyrozprával v knihe formou rozhovorov.
Exposlanec Július Brocka trávi čas straníckou prácou ako podpredseda KDH. „Popritom sa venujem poradenskej činnosti v sociálnej oblasti, ale aj občianskemu aktivizmu,“ podotkol Brocka. Tiež patril k poslancom, ktorí boli v parlamente dlhé roky.
Bez poslaneckého kresla zostalo v Smere viacero ľudí. Ján Počiatek bol však jediný, ktorý sa po voľbách svojho poslaneckého mandátu vzdal. Nakrátko odišiel do USA. Čo robí teraz, nechcel povedať. Poznamenal len, že sa venuje súkromným aktivitám. Na otázku, či sa ešte plánuje vrátiť do politiky, odpovedal, že „určite nie“. Po voľbách sa Počiatkovi kreslo vo vláde neušlo. V minulom kabinete riadil rezort dopravy.
Do Národnej rady nebol zo Smeru opätovne zvolený napríklad Otto Brixi. Na kandidátnej listine sa mu ušlo až 98. miesto. Keď sa v roku 2012 ujal mandátu, bol najmladším poslancom. Mal len niečo vyše 26 rokov. „Posledný mesiac cestujem. Bol som v Tibete a Nepále trošku trekovať a spoznávať svet z druhej strany,“ povedal. Bývalý poslanec Obyčajných ľudí Štefan Kuffa v marci už do Národnej rady nekandidoval, ale nevylučuje, že sa pokúsi znovu dostať do vysokej politiky. „Občas sa zamýšľam aj nad tým, či sa vrátim späť. Trápia ma mnohé veci, ktoré v tejto krajine nefungujú,“ povedal. Kuffa pracuje ako riaditeľ hospicu v Ľubici pri Kežmarku.