Miroslav Lajčák: Rozlietaný minister niekedy býva v troch štátoch za jeden deň

, 26.05.2016 14:00
Miroslav Lajčák, Jarmila Hargašová
Miroslav Lajčák s manželkou Jarmilou. Autor:

Na gymnáziu si zaumienil, že pracovný život spojí s diplomaciou a zostal jej verný natrvalo. Miroslav Lajčák, rodák z Popradu, začal v roku 1988 robiť v Prahe na vtedajšom federálnom ministerstve a po dvoch desaťročiach sa mu splnila veľká túžba, ktorú mávajú diplomati. Stal sa ministrom zahraničných vecí.

Úrad prebral po Jánovi Kubišovi, ktorý v roku 2009 prijal ponuku pôsobiť na vysokej pozícii OSN v Ženeve. Výber Lajčáka bol pre premiéra Roberta Fica pochopiteľný. Potreboval, aby nástupca po Kubišovi bol podobne skúsený diplomat s medzinárodným renomé a s vynikajúcimi stykmi.

Lajčák jednoznačne spĺňal predpoklady. Do Bratislavy sa presunul zo Sarajeva, kde bol vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva a osobitným predstaviteľom EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. Predtým sa blysol, keď pripravoval referendum o nezávislosti Čiernej Hory, ktoré sa konalo v máji 2006. V Podgorici pomohol dohodnúť pravidlá medzi vládou a opozíciou, schválené Európskou úniou. Aby bol výsledok nespochybniteľný, za nezávislosť sa muselo vyjadriť minimálne 55 percent hlasujúcich, pričom platnosť referenda sa podmienila účasťou viac ako polovice voličov.

Po skončení prvej Ficovej vlády si Lajčák našiel prácu v štruktúrach EÚ. V decembri 2010 sa stal výkonným riaditeľom diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Zasvätení si pamätajú, že znalosťami troch regiónov prevyšoval tých, u ktorých bol na prijímacom pohovore v Bruseli.

Keď Fico v roku 2012 zostavoval svoju druhú vládu, zvolil si Lajčáka znovu za šéfa diplomacie. V nedávnych parlamentných voľbách ho nasadil na siedme miesto na kandidačnej listine Smeru. „Kandidoval som vôbec po prvýkrát a ako nestraník som dostal 156 943 prefe­renčných hlasov. Beriem to ako prejav dôvery, ale aj ako veľkú zodpovednosť a záväzok voči občanom a tejto krajine,“ reagoval Lajčák na svoj výsledok. Do NR SR však nenastúpil, lebo podľa očakávania pokračuje ako minister.

Táto funkcia obsahuje na rozdiel od iných vo vláde to, že jej vykonávateľ strávi takmer viac dní v roku v zahraničí ako doma. Stane sa aj to, že musí v rýchlom slede navštíviť viacero štátov. „Niekedy sa za jeden deň ocitnem v troch krajinách,“ poznamenal Lajčák na Facebooku.

Na cestách zažíva aj úsmevné okamihy. Keď prišiel do Kyjeva, pred dverami do budovy hlavy štátu si vojak overoval jeho totožnosť. „Poriadok musí byť a pri vstupe do sídla ukrajinského prezidenta sa musí legitimovať každý – minister, neminister,“ podotkol Lajčák, keď zverejnil sériu odľahčených fotografií na sociálnej sieti.

Ku Kyjevu sa tiež viaže historka, keď stadiaľ letel domov a na palubu vládneho špeciálu zobral šéfa maďarskej diplomacie. Lajčákovi ukazoval v mobile rodinné fotky. Maďarskému ministrovi potom predstavil na displeji svoju manželku Jarmilu. Ten ocenil jej pôvab a dodal: „A ona ťa chcela?!“ „Nie, ale ja som ju prehovoril,“ vtipne odpovedal Lajčák, keď bol pozvaný do zábavného programu Nikto nie je dokonalý v RTVS.

Lajčákovci bývajú v opravenom rodinnom dome v Bratislave neďaleko lesa. Minister to má kúsok, keď si ide zabehať na Železnú studienku. Hovorí, že je to skvelý spôsob, ako si prečistiť hlavu v prírode.

O Lajčákovi je známe, že sa dôkladne pripravuje na každú akciu a neznáša lajdáctvo. Vie byť prísny. Napríklad jednej pracovníčke ministerstva stiahol na niekoľko mesiacov príplatok, pretože zabudla včas potvrdiť účasť ministra v Holandsku, kde mal mať prednášku.

Je o ňom známe, že je celou dušou spojený s rezortom diplomacie, kde sa naučil, aká dôležitá je profesionalita a že platia pravidlá kariérneho rastu. Aj preto, keď prijal prvý raz ministerskú ponuku od Fica, trval na tom, že veľvyslanci musia byť špičkoví diplomati, nemôže ísť o rozdávanie takzvaných politických trafík. O to viac Lajčáka trápilo, ako bolo cítiť zápach straníckosti na ministerstve, keď ho od júla 2010 do apríla 2012 viedol Mikuláš Dzurinda. Zarážalo ho, že často pri prijímaní nových ľudí do rezortu zohrávalo hlavnú úlohu členstvo v SDKÚ a tiež, že jeho nástupca sa viac venoval fungovaniu strany ako povinnostiam ministra.

Z oznámení o majetkových pomeroch, ktoré verejní funkcionári predkladajú do parlamentu, vyplýva, že Lajčák v roku 2014 zarobil ako minister takmer 50-tisíc eur a z funkcie mu vyplynuli ešte paušálne náhrady vo výške zhruba 11 600 eur. V prípade, že by sa stal budúcim šéfom OSN, tak by si v náročnej funkcii prilepšil. Generálny tajomník ročne zarobí viac ako 227-tisíc amerických dolárov. Mesačne to vychádza takmer na 19-tisíc USD (v prepočte vyše 16,5 tisíca eur).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#OSN #Miroslav Lajčák #minister zahraničných vecí
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku