Porubcová: KDH nemá byť konfesná strana

, 27.05.2016 07:00
Eleonóra Porubcová, KDH
Eleonóra Porubcová je presvedčená, že KDH je schopné renesancie. Autor: ,

Nechce budovať novú stranu, chce len vrátiť KDH späť do parlamentu. „Nemôžeme sa spoliehať na to, že budeme oslovovať ľudí len prostredníctvom náboženských otázok. Nie je to naša úloha, nie sme žiadne cirkevné spoločenstvo, ale politická strana,“ povedala v rozhovore pre Pravdu kandidátka na post predsedu KDH Eleonóra Porubcová.

Kriticky sa vyjadrila k bývalému šéfovi kresťanských demokratov Jánovi Figeľovi, ktorý podľa nej prebudoval KDH na svoj obraz.

KDH je po vypadnutí z parlamentu v zložitej situácii. Je vôbec pripravené dostať sa z nej?
Myslím si, že áno. Situácia je naozaj zložitá, nebudeme sa na nič hrať. Intenzívne chodím po Slovensku a stretávam sa s ľuďmi. Samozrejme, že vnímam istú dávku sklamania. Ak by som však bola presvedčená, že KDH nie je schopné renesancie, určite by som do toho nešla.

Ako by ste pomenovali príčiny, prečo vaša strana neprekročila päťpercentný prah vstupu do parlamentu?
Nejde len o otázku posledného volebného obdobia, ale je to dlhodobejší problém. Naše elity sa úplne odtrhli od ľudí a normálnych problémov, ktorými žijú. Nevnímali sme tému chudoby. Podľa Eurostatu je 640-tisíc ľudí pod hranicou chudoby. Tvárili sme sa, že to nevidíme. Mysleli sme si, že sme jediná kresťanská strana na Slovensku a že nás teda ľudia voliť musia. Hlboko sme sa mýlili. Vyprázdnili sme slovo rodina, lebo sme nehovorili, aká má byť. Slobodná, suverénna, ktorej vytvoríme podmienky na to, aby sa rozhodovala, ako má žiť, alebo taká s večne natrčenou dlaňou?

Bývalý predseda Ján Figeľ mal pred voľbami dvojciferné ambície. Aký mal podiel na zlyhaní KDH?
Otázka stojí tak, prečo sme od posledných volieb stratili 100-tisíc hlasov. To je zásadný problém. Líder vždy nesie najväčšiu zodpovednosť a u Jána Figeľa sa to násobí tým, že on KDH prebudoval na svoj obraz. Dovolil, aby nastala situácia, že sme úplne prestali súťažiť. Práve preto mnohí ľudia odišli a Ján Figeľ dovolil, aby odišli.

Mysleli sme si, že sme jediná kresťanská strana na Slovensku a že nás teda ľudia voliť musia. Hlboko sme sa mýlili.

Prekvapilo vás, keď okamžite po voľbách nepovedal, že sa vzdáva funkcie?
Keďže som už dlho v KDH, ani ma to neprekvapilo. Úprimne poviem, že taká tá miera osobnej sebareflexie by mala priniesť jednoznačnú odpoveď. Nie že ponúknem svoju funkciu, ale že sa vzdávam funkcie, lebo som ju nezvládol.

Vedeli ste, že má pripravený v Bruseli post vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd?
Vedela. Želám mu, aby sa mu darilo, veď ten post je dôležitý. Začal sa oň zaujímať vo februári 2015, keď povraždili 21 koptských kresťanov v Líbyi. Takže nie je to otázka posledných dní. Na jednej strane je fajn, že tento post obsadil človek z KDH, na druhej strane, čo si o tom myslia voliči a členovia KDH, je iná vec.

KDH bolo doteraz vnímané ako konfesná strana, ktorá mala blízko ku katolíckej cirkvi. Chcete niečo na tom zmeniť?
Nechcem budovať novú stranu, len chcem vrátiť naše KDH tam, kam patrí. Myslím si, že musíme oveľa viac počúvať a hľadať riešenia. Úlohu kazateľa by sme mali prenechať tomu, komu patrí. Slovo kresťanský chápem ako spravodlivý, pravdivý, slušný a dobrý, a to je vhodné pre každého. Nemusí sa to donekonečna opakovať, keď normálne žijete a tieto hodnoty do politiky zapracujete. KDH nemá byť konfesná strana, máme mať ambíciu osloviť aj sekulárny elektorát.

Viacerí kňazi, ale aj sympatizanti a exčlenovia podporovali iné strany, či už OĽaNO, SNS, alebo aj Kotlebovu ĽS NS. Ako si to vysvetľujete?
Nechcem hodnotiť postup katolíckej cirkvi na Slovensku a očakávam to aj naopak. Nemôžeme sa spoliehať na to, že budeme oslovovať ľudí len prostredníctvom náboženských otázok. Nie je to naša úloha, nie sme žiadne cirkevné spoločenstvo, ale politická strana. My máme mať úplne iné ambície. Paradoxne nebolo to vždy takto. Áno, keď sa nás opýtajú na zásadnú otázku, máme odpovedať zásadne, ale ďaleko viac sme sa venovali týmto témam, ako by sme sa mali.

Slovo kresťanský chápem ako spravodlivý, pravdivý, slušný a dobrý, a to je vhodné pre každého.

Ján Figeľ sa pokúsil viac otvoriť KDH projektom KDH plus, priestor dostali na kandidátke napríklad aktivisti, ktorí pomáhali Aliancii za rodinu. Bolo to dobré rozhodnutie? Rozhodnutie to bolo dobré, ale očakávali sme oveľa lepší výsledok. Títo ľudia len preskupili počet krúžkovaných hlasov na kandidačnej listine vo voľbách, nepriniesli však zásadný posun.

Prolife aktivisti Renáta Ocilková, Marián Čaučík, Eva Grey a Marek Michalčík sa dostali vďaka krúžkom do prvej desiatky v KDH, ale ani to nestačilo. Prečo?
Prieskumy hovoria, že ak by sme chceli založiť stranu, ktorá by stála čisto na konfesných základoch, na Slovensku by oslovila 40– až 50-tisíc ľudí. Je to slabá ambícia pre politickú stranu. Myslím si, že prolife činnosť vykazuje skôr znaky občianskeho aktivizmu, ktorý má v štáte nezastupiteľné miesto, ale aj nezameniteľné. To nie je náplň politickej strany, ktorá sa má zaoberať inými vecami.

Vnímate názorový rozpor medzi prolife skupinou a ostatnými v KDH. Myslíte si, že sa snemom 11. júna vyrieši?
Nevnímam to ako názorový rozpor. Na sneme sa rozhodne, ako bude KDH ďalej pokračovať. Tí, ktorí KDH nevnímajú ako svoj biznis plán, ale ako srdcovú záležitosť, tí tomu rozumejú. Nemôžeme sa deliť na mladých – starých alebo sekulárnych – nesekulárnych, nie je na to čas. Musíme spojiť sily a robiť všetko preto, aby sme KDH vzkriesili.

Aké má byť podľa vás KDH? Otvorenou konzervatívnou stranou, ktorá vníma potreby širšej verejnosti, alebo uzavretým subjektom, ktorý akcentuje v prvom rade náboženské etické témy?
Isto to prvé. Vyplýva to zo samotného charakteru nášho názvu, že máme politické ambície. Nemôžeme sa vzdialiť našim hodnotám, ale neznamená to, že budeme donekonečna moralizovať a rozprávať ľuďom, čo majú alebo nemajú robiť. Či dokonca, čo si majú myslieť. Aj podľa hodnôt náboženskej viery sa bude oveľa jednoduchšie žiť v spoločnosti, kde ľudia budú mať miesto, ktoré im patrí v tom zmysle, že sa dokážu postarať o svoju rodinu. Nebudú sa rozhodovať pod tlakom. Musíme byť otvorená strana, ktorá bude riešiť bežné problémy človeka každý deň. Náboženstvo je intímna záležitosť. Ja som praktizujúci katolík, priznávam sa k tomu, ale nestačí to, aby sme naplnili ciele a potreby politickej strany.

Nemôžeme sa vzdialiť našim hodnotám, ale neznamená to, že budeme donekonečna moralizovať a rozprávať ľuďom, čo majú alebo nemajú robiť. Či dokonca, čo si majú myslieť.

Pri ohlásení kandidatúry ste povedali, že politika KDH sa musí presunúť zo spální do špájz. Čo ste mysleli pod spálňou a čo pod špajzou?
Pod spálňou som myslela témy náboženské a pod špajzou ekonomické zázemie rodín.

Povedali ste tiež, že KDH ignorovalo témy chudoby. Znamená to, že by KDH malo dať väčší dôraz na sociálnu politiku?
Určite áno. Mali by sme viac cítiť so slabšími. Pomáhať slabším však môže niekto, kto na to má. Znamená to, že musíme vytvárať podmienky pre všetkých. Ekonomiky veľkých krajín drží vrstva živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, ale u nás donekonečna krvácajú, lebo niekto si niečo zmyslel a dal im to zaplatiť. Musíme teda myslieť na ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty, nielen na veľké korporácie.

KDH prvýkrát zažije zvláštnu situáciu pri voľbe predsedu. Doteraz sa vždy nový predseda volil po dohode straníckych špičiek. Tak to bolo v roku 2000, keď Pavol Hrušovský striedal Jána Čarnogurského a v roku 2009, keď Hrušovského nahradil Figeľ. Bol to dobrý spôsob zmeny predsedov?
Nemám s tým problém. Jedna z najvážnejších vecí, ktoré vyčítam bývalému vedeniu, je, že v jednej konzervatívnej strane s 26-ročnou históriou odchádza predseda bez toho, aby bolo na štartovacej čiare pripravených desať hotových ľudí. Toto je veľmi veľký problém, ktorý sa nesmie opakovať. Iba poctivá súťaž generuje tie najlepšie myšlienky a my sme ju totálne ignorovali. Súčasne to však neznamená, že by malo ísť o súťaž hocikoho.

Okrem vás sa uchádzajú o miesto predsedu traja kandidáti, noví sa ešte môžu objaviť aj na sneme. Neveští priveľa kandidátov prípadný rozkol v KDH?
Myslím si, že nie. Ak súťaž o predsedu nie je biznis plán, ale po dlhej serióznej úvahe ide o túžbu meniť, a hlavne vrátiť obsah politike KDH, ak budeme komunikovať ako slušní ľudia, nemalo by sa to stať. Žiadne kontroverzné prístupy, žiadne reči o tom, pre koho v KDH miesto je alebo nie je, teraz neprichádzajú do úvahy.

Ako vidíte svoje šance na zvolenie?
Mám nejakú spätnú väzbu. Veľmi pomáha, ak sa s ľuďmi rozprávate. Len mediálna známosť o kvalitách človeka nehovorí nič. Kádeháci sú seriózni a zodpovední ľudia a verím, že budú dobre počúvať moju koncepciu.

Ktorí ľudia by mali byť vo vašom tíme ako podpredsedovia?
Sme seriózna konzervatívna strana, ktorá tieto veci nerieši v médiách.

Mali by to byť všetko noví ľudia alebo by mal byť zastúpený vo vedení aj niekto so skúsenosťami z vysokej politiky?
Moja predstava je o dvoch zložkách personálneho vedenia. Jednou sú podpredsedovia, a to sú tí robotníci so skúsenosťou v strane. Mám tiež záujem, aby sme o veciach rozprávali profesionálne a odborne. Malo by ísť o odborné tímy, aby sa diskusia niesla celou stranou a radový člen nemal pocit, že je tu na to, aby každé štyri roky hodil do volebnej urny svoj hlas. Ľudia v KDH majú úžasné nápady, nerozumiem, prečo sme ich nepočúvali. Je do neba volajúcou škodou, že sme ten obrovský potenciál v KDH nevyužili. Máme 11-tisíc členov a to, čo má byť našou najväčšou devízou, sme zmenili pomaly na najväčší problém. Takto sa to nemá diať. Verím, že ľudia na sneme rozhodnú tak, že dôvera ľudí v politiku KDH sa navráti.

Eleonóra Porubcová

Je riaditeľkou gymnázia v Prievidzi. Je poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Prievidzi a tiež poslankyňou Trenčianskeho samosprávneho kraja. Členkou KDH je od roku 1998. Je vydatá, má dve deti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#KDH #Ján Figeľ #predseda strany #Eleonóra Porubcová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku