Ostatné opozičné strany, teda Sme rodina a Ľudovú stranu Naše Slovensko k dohode neprizvali. Tieto dva kluby disponujú v NR SR 40 mandátmi. Dohoda SaS a OĽaNO s pristúpením ďalších strán vyslovene neráta. Môže byť však novelizovaná. „Dohoda o Opozičnej rade nie je alternatívou tieňovej vlády. Je to predpoklad pre ďalšiu spoluprácu, ktorá môže vyústiť do vytvorenia tieňovej vlády,“ povedal predseda SaS Richard Sulík s tým, že oba kluby sú pripravené spolupracovať aj s ďalšími poslancami v opozícii a prípadne tú spoluprácu formalizovať. Podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča iniciátorom myšlienky vytvorenia tieňovej vlády bolo jeho hnutie. SaS zas prišla s návrhom na vytvorenie Opozičnej rady, na nej sa zatiaľ dohodli.
Opozičná rada sa bude stretávať podľa dohody spravidla raz do mesiaca. Na žiadosť predsedu jedného z klubov sa schádza bezodkladne. Na jej rokovaní budú prítomní zástupcovia poslaneckých klubov po troch za každú stranu. Podľa dohody o vzniku Opozičnej rady sa budú SaS a OĽaNO informovať o predkladaní návrhov zákonov. Budú tiež koordinovať postup pri zvolávaní mimoriadnych schôdzí parlamentu či odvolávaní členov vlády. Koordinovať majú spoločne aj svoje mediálne výstupy, ktoré sa týkajú káuz. Spoločne vytvoria odborné tímy. Rozhodnutia Opozičná rada bude prijímať konsenzom. Za SaS zmluvu podpísal predseda strany Richard Sulík a predsedníčka poslaneckého klubu Natália Blahová. Za OĽaNO ju podpísal líder hnutia Igor Matovič a šéf klubu Richard Vašečka.
Analytik Ján Baránek očakával, že opozičné strany zložia tieňovú vládu a nie Opozičnú radu. „Bolo by dobré vedieť, prečo nevznikla tieňová vláda, ale menej náročná Opozičná rada,“ povedal Baránek, ktorého prekvapilo, že SaS a OĽaNO nerátali pri vytvorení Opozičnej rady s Borisom Kollárom. „Zaráža ma, že pokiaľ ho potrebovali do vlády, nemali žiadne výhrady. Teraz s ním zrazu nechcú mať nič spoločné. Tým sa ich opozičná činnosť marginalizuje. Mali by zdôvodniť, prečo im Kollár do vlády dobrý bol a dnes im nie je,“ vyhlásil Baránek.
Sulík upozornil, že SaS a OĽaNO sú najsilnejšími opozičnými klubmi v parlamente. „Poznáme sa roky. Sme najskúsenejšie strany v opozičnom spektre. Matoviča poznám najdlhšie zo všetkých politikov z obdobia, ešte keď sme v politike neboli. Neexistujú žiadne pochybnosti, že by sme boli pod vplyvom oligarchov. Robíme politiku čestne. Preto sme sa rozhodli dať spoluprácu na papier,“ povedal Sulík. Cieľom je podľa neho po najbližších voľbách prevziať zodpovednosť za Slovensko a vládnuť čestne. Podľa Matoviča, keď strany majú byť zodpovednou opozíciou, treba aj takýto krok, akým je vznik Opozičnej rady. Blahová zas verí, že zmluva bude základom budúcej čestnej vlády. Vašečka vyzdvihol, že kluby majú spolu 40 poslancov. „To znamená, že keď sa spolu dohodneme, vieme rýchlo a akčne zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu alebo podať návrh na odvolanie člena vlády alebo dať návrh na ústavný súd,“ povedal Vašečka s tým, že to neznamená absenciu komunikácie s inými opozičnými poslancami. Podľa neho SaS a OĽaNO sú si blízke strany aj z minulého volebného obdobia.
V minulom volebnom období fungovala v parlamente Ľudová platforma, ktorá vznikla na základe dohody troch opozičných strán KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS. Trojica týchto strán sa združila na princípe členstva v Európskej ľudovej strane. Platforma sa rozpadla po prezidentských voľbách.