Kvóty na slovenskú hudbu skončili na Ústavnom súde

Nezmieriteľný boj zástancov a odporcov povinných kvót slovenskej hudby v rádiách nemá stále koniec. Najnovšie sa nimi bude zaoberať Ústavný súd, ktorý ich môže zrušiť. Obrátil sa naň generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Tvrdí, že povinné limity na slovenskú hudbu okrem iného nerešpektujú princípy právneho štátu.

27.05.2016 14:12, aktualizované: 28.05.2016 08:38
Čižnár Foto: ,
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
debata (92)

Kvóty začali fungovať od apríla. Novela zákona o vysielaní a retransmisii zaviedla pre rádiá povinnosť v čase od šiestej ráno do polnoci hrať dvadsať percent domácej produkcie mesačne. Od budúceho roku sa podiel mal zvýšiť na 25 percent. Ešte väčší priestor musí slovenskej hudbe poskytnúť verejnoprávny rozhlas, od apríla 30 percent, od roku 2017 o 5 percen­t viac.

Podľa generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára je novela neprípustná a neodôvodneným spôsobom retroaktívne zasahuje do vlastníckych práv vysielateľov, ich práva na ochranu majetku, ako aj práva na podnikanie, pričom tiež narúša pravidlá hospodárskej súťaže.

Na Čižnára sa obrátila Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, aby kvóty napadol na súde. Generálna prokuratúra uviedla, že aj sama mala v pripomienkovom konaní k návrhu zákona viacero pripomienok, a že upozornila ministerstvo kultúry na možný rozpor jeho návrhu s ústavou.

Ministerstvo kultúry je, naopak, presvedčené, že prijatá novela o kvótach je v súlade s ústavou a rešpektuje princípy právneho štátu. „Zavedenie kvót neohrozuje právo na slobodné podnikanie, keďže ide len o druhové vymedzenie hudobných diel, pričom ich konkrétne individuálne zaradenie je ponechané na slobodnej vôli každého vysielateľa,“ povedal hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár.

V tejto súvislosti Bednár poukázal na to, že v našom právnom poriadku platí podobná povinnosť pre televíznych vysielateľov vo vzťahu k európskym dielam a jej súlad s ústavou nebol nikdy spochybňovaný. „Okrem toho zavedením kvót na vysielanie slovenskej hudby sa nezasahuje do práva rozhlasových vysielateľov slobodne vyjadrovať ich názory a myšlienky či vyhľadávať a šíriť informácie. Rovnako platí, že jej účinky nemožno považovať za retroaktívne,“ dodal Bednár.

Podobné opatrenie nie je v Európe ojedinelé. Podiel domácej produkcie má v zákone zavedené napríklad Francúzsko, Poľsko, Maďarsko či Chorvátsko.

O tom, či Ústavný súd vyhovie podnetu, nechcel ústavný právnik Ján Drgonec špekulovať. Nerozumie však, prečo generálny prokurátor nenapadol aj porušenie slobody prejavu, resp. práva na informácie na strane verejnosti. „Aj keď to najpodstatnejšie napadnuté nie je, dúfam, že Ústavný súd akceptuje návrh generálneho prokurátora a kvóty zruší. Právo je v tomto prípade podľa môjho presvedčenia jednoznačné a bol dôvod na podanie zo strany generálneho prokurátora,“ reagoval Drgonec.

Ústavný právnik mieni, že limity na slovenskú hudbu potrebuje len niekoľko hudobníkov, ktorí si takto zabezpečili príjmy z reprodukcie svojich skladieb, ktoré „sú neatraktívne a ktoré odpudzujú verejnosť“.

Odborníčka na médiá Zuzana Mistríková považuje podnet na Ústavný súd za oprávnený a rovnako ako Drgonec si myslí, že generálny prokurátor sa mal vo svojom podaní venovať tiež otázke slobody slova. „Zákon zasiahol do základného produktu rádií. Jediné, čím sa rádiá prezentujú a čo predávajú, na základe čoho podnikajú, je obsah vysielania a zákon im určil, ako má ten obsah vyzerať. Z tohto hľadiska sa domnievam, že problém tam naozaj je,“ uvažuje Mistríková. Podľa nej je zjavné, že za posledný mesiac je obsah vysielania zásadne iný. „Nie je to celkom smerom ku kvalite. Tým, že kvóty sú také, aké sú, nie vždy si vyberáte podľa kvality a toho, čo sa vám hodí do formátu. Jednoducho preto, že toho obsahu toľko nie je,“ uviedla.

Súkromné rádiá sú rady, že sa kvótami bude zaoberať Ústavný súd. „Sme presvedčení, že zákon ako taký je retroaktívny,“ reagoval generálny manažér rádia Jemné Tomáš Kapusta. V rovnakom duchu sa pre Pravdu vyjadril aj programový a marketingový riaditeľ Europy 2 Dušan Vančo: „Od začiatku sme tvrdili, že povinné kvóty nie sú riešením. Sme radi, že generálna prokuratúra sa stotožňuje s názorom vysielateľov a veríme, že Ústavný súd rozhodne čím skôr v prospech Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc s cieľom eliminovať negatívne dôsledky zákona.“ Rádio Expres kvóty považuje v slobodnom trhovom prostredí za absolútne neprijateľné. „Nikdy sa nezmierime a nikdy boj proti nim nevzdáme, keďže ide o samotnú podstatu našej existencie založenej na slobodnej súťaži, v ktorej nie je žiadny z účastníkov umelo zvýhodňovaný na úkor ostatných,“ povedal generálny riaditeľ Rádia Expres Ivan Antala.

Požiadavka na viac slovenskej hudby v rádiách prišla od hudobných veteránov, ako sú speváci Maťo Ďurinda, Jožo Ráž, Peter Lipa či producent Július Kinček. Začiatkom roku 2013 sa objavili v parlamente, aby lobovali u jeho vtedajšieho šéfa Pavla Pašku. Spustila sa diskusia, zmena však nenastala, pretože sa nedohodli predstavitelia Iniciatívy za slovenskú hudbu a Asociácia nezávislých a rozhlasových televíznych staníc Slovenska.

O dva roky neskôr však ministerstvo kultúry, na čele stále s Maďaričom, zmenu presadilo, čo sa nepáčilo súkromným rádiám. Tvrdili, že vďaka novele zákona prídu o investície v rádoch desiatok tisíc eur. Toľko podľa nich ročne stoja prieskumy toho, o akú hudbu majú poslucháči záujem. Argumentovali tiež tým, že stanice sú obmedzené svojím formátom, kvôli ktorému môžu hrať iba isté spektrum domácich interpretov. A napokon im prekážalo aj to, že pravidlá sa menia počas hry, hoci, keď žiadali o licenciu, podmienka istého percenta domácej hudby neexistovala.

Agentúrnu správu sme vymenili za redakčný článok.

© Autorské práva vyhradené

92 debata chyba
Viac na túto tému: #Jaromír Čižnár #generálny prokurátor #Ústavný súd SR #kvóty na slovenskú hudbu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy