Koncerny priniesli do regiónu rozvoj. Znížila sa nezamestnanosť, zvýšili mzdy, rozšírili a skvalitnili sa služby a automobilky podporujú obecné a mestské aktivity. Rozhýbal sa aj trh s nehnuteľnosťami. Kto si ich chce kúpiť alebo prenajať, musí však počítať s vyššou cenou ako predtým. Stúpla tiež dopravná záťaž v okolí závodov.
Zvesti o príchode významného investora už ovplyvnili aj trh s nehnuteľnosťami v Nitre. Ich ceny začali významnejšie stúpať od vlaňajšieho septembra. „Veľa predávajúcich stiahlo svoje byty z predaja a zvolilo vyčkávaciu stratégiu. Zároveň sa objavila veľká skupina ľudí, ktorí skupovali byty, aby ich mohli prenajímať budúcim zamestnancom automobilky,“ povedal pred časom Rudolf Pauke, spolumajiteľ kancelárie RE/MAX Family v Nitre. Ceny išli nahor priemerne o 20 percent. Najviac sa to prejavilo pri garsónkach a dvojizbových bytoch. Niektoré garsónky zdraželi za rok až o 58 percent.
„Evidujeme enormný záujem o výstavbu rodinných domov a bytoviek,“ potvrdil viceprimátor Nitry Martin Nemky. Mesto v súčasnosti hľadá a vyhodnocuje nové lokality vhodné na bývanie.
Stúpli ceny bytov
Krajské mestá Trnava a Žilina si týmto prešli pred pár rokmi. Francúzska automobilka ohlásila svoj príchod na Slovensko v januári 2003. Ako povedal majiteľ trnavskej realitnej kancelárie Rich Richard Stanislavský, ceny nehnuteľností, najmä bytov, pozvoľna stúpali aj predtým. „Potom to išlo rýchlejšie, možno aj štvrťročne,“ zaspomínal Stanislavský.
Novostavby ešte len začínali a boli oveľa drahšie. Vytvárala sa tak medzera pre rast cien starších bytov, ktoré v ponuke prevažovali. „Predávajúci si mysleli, že o byty bude záujem najmä zo strany Francúzov, nakoniec sa to nepotvrdilo,“ dodal majiteľ realitky. Boli tu však investičné nákupy s cieľom byty prenajímať. Nájmy sa uchytili, hoci tiež zdraželi. „Trnavčania z toho ťažili najmä prvých päť rokov,“ dodáva Stanislavský. Časť z nich si prenajímali Francúzi a tiež ľudia, ktorí prišli do krajského mesta za prácou.
Francúzska automobilka PSA Peugeot Citroën zlákala aj Prešovčana Lukáša (34) a Popradčanku Katku (34). Pred jedenástimi rokmi boli čerství absolventi vysokej školy. Už počas štúdia vedeli, že na východe krajiny pravdepodobne nezostanú.
„Príchod do Trnavy bol krok do neznáma,“ opisuje Lukáš, ktorý bol v trnavskom závode takmer od začiatku spustenia výroby. Dnes už pracuje inde. S vtedajšou priateľkou a súčasnou manželkou Katkou, ktorá je v PSA dodnes, zanechali doma rodinu, priateľov. V Trnave našli druhý domov.
„Bol to prvý normálny, teda dlhoročný zamestnávateľ po vysokej škole. Ideálny ako štart pre absolventov,“ hodnotí Lukáš. Vďaka práci sa naučil francúzsky jazyk. „Mali sme dvojmesačné intenzívne kurzy, päť až šesť hodín denne,“ spomína bývalý zamestnanec trnavskej automobilky.
Kórejská automobilka Kia Motors oznámila svoj príchod v marci 2004. „Po začatí výstavby sa spočiatku prudko zvýšil záujem najmä o nájmy, a to jednak malých bytov, ale aj bytov vyššieho štandardu, o ktoré bol dovtedy len minimálny záujem,“ zhodnotil majiteľ žilinskej realitnej kancelárie Custom real Eugen Cagáň. Ceny nájmov sa tak podľa neho zdvihli najskôr o 50, neskôr aj okolo 100 percent.
Po spustení výroby sa s príchodom prvých zamestnancov zvýšil záujem aj o kúpu bytov. Opäť to viedlo k nárastu ich ceny. „Tie stúpali aj inými vplyvmi, ale v Žiline prudšie ako v iných okolitých regiónoch. Nárast cien v rokoch 2003 až 2008 bol až 250 percent, čo ukončila až kríza,“ povedal Cagáň. Dodal, že vďaka svojim príjmom zamestnanci spoločností Kia, Hyundai a ich subdodávateľov tvorili a stále tvoria stabilnú a pomerne silnú časť kupujúcich.
Dnes sú slovenské závody PSA aj Kia zabehnuté a menej či viac previazané so svojím okolím. Pracovné príležitosti, ktoré s nimi prišli, považujú dotknuté samosprávy za najväčší prínos. „Aj vďaka spoločnosti máme v meste nezamestnanosť 6,57 percenta, čo nás radí do prvej tretiny s najmenšou nezamestnanosťou na Slovensku,“ povedal hovorca žilinskej radnice Pavol Čorba.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Nižšia nezamestnanosť
Rok pred ohlásením príchodu PSA do Trnavy bola miera nezamestnanosti v Trnavskom okrese 12,10 percenta. Do konca roku 2008 postupne klesla až na trojnásobne nižšiu úroveň. V dôsledku hospodárskej krízy začala krivka stúpať, nepresiahla však 8 percent. Od roku 2012 opäť poklesla, vlani sa nezamestnanosť držala pod hranicou 6 percent. Podobný vývoj je aj v Žilinskom okrese. Od roku 2009 sú však údaje o nezamestnanosti približne o dve percentá vyššie ako v prípade Trnavského okresu.
Závod kórejskej automobilky stojí v obci Teplička nad Váhom pri Žiline. V obci aj v meste dotuje Kia kultúrne podujatia, sociálnu oblasť i rekonštrukcie škôl. „Momentálne sa rekonštruuje Park Ľudovíta Štúra, ktorú z jednej tretiny bude hradiť spoločnosť Kia Motors Slovakia,“ prezradil Čorba.
Príchod nových zamestnancov automobilky má podľa prednostky Obecného úradu v Tepličke Beáty Kasajovej aj odvrátenú tvár. „Migrácia pracovnej sily prináša aj zvýšené riziko kriminality,“ podotkla.
Žiline zostala nevyriešená situácia okolo kórejskej dediny v Krasňanoch, ktorú v roku 2006 postavili pre manažérov automobilky. Obytný súbor dala vybudovať mestská spoločnosť z príspevku štátu. Vtedajšie vedenie mesta spomínalo, že malo ísť o nenávratnú pôžičku. Príspevok je však vedený ako návratná finančná výpomoc štátu v sume 17,5 milióna eur. Mesto sa obytný súbor pokúšalo predať, no bez úspechu. „Momentálne rokujeme v tejto veci so štátom,“ povedal Čorba.
Príchod francúzskej automobilky znamenal podľa hovorcu trnavskej radnice Pavla Tomašoviča oživenie. Automobilka neprispela len k väčšej zamestnanosti a lepšej kúpyschopnosti ľudí. „Nastal rozvoj v sektore služieb. Došlo k nárastu ubytovacích kapacít, pribudli nové hotely či penzióny. Dnes je tu omnoho viac kaviarní a reštaurácií, ich kvalita sa zvýšila,“ zhodnotil Tomašovič. Automobilka podporuje v meste niektoré športové a kultúrne akcie. „V budúcnosti by sme radi našu spoluprácu rozšírili o propagáciu francúzskej kultúry – filmu, literatúry, ale napríklad aj stolovania v súvislosti s obnovením vinárskej tradície nášho regiónu,“ dodal Tomašovič.
Na druhej strane tu bol tlak na kapacity v školách. Hoci mal projekt PSA riešenú logistiku a dopravu, na komunikáciách v jeho blízkosti došlo k väčšiemu dopravnému zaťaženiu. Nenaplnili sa očakávania mesta v developerskej oblasti. Mesto malo už dávnejšie víziu o lokalite Kočišské na okraji Trnavy, ktorá by sa dala využiť na bývanie. „Územie bolo predpripravené v súvislosti s iným projektom, ktorý sa nezrealizoval. Preto sme vedeli pružne reagovať na príchod PSA,“ povedal hovorca. Nakoniec sa však nenašiel žiadny developer, ktorý by do projektu megasídliska išiel.
Závod PSA sa rozprestiera najmä na území blízkej obce Zavar. „Pre obec je to výhoda, pretože 90 až 95 percent daní z nehnuteľnosti ide k nám,“ hovorí starosta obce Rudolf Baroš. Automobilka vybudovala v obci v prvej fáze 360, v druhej fáze 137 bytov pre zamestnancov. Niektoré boli prerobené na ubytovňu. A v tejto obci majú problémy s niektorými prisťahovalcami. „Sú tu slušní ľudia, ale aj neprispôsobiví,“ dodal starosta. Hoci sa dedina rozrástla o nových obyvateľov, na trvalý pobyt sa prihlásilo len malé percento z nich. Obci tak unikajú podielové dane.