Vládna štvorkoalícia podľa informácií, ktoré získala Pravda, zvažuje spoločný postup v jednotlivých samosprávnych krajoch. Pričom v Banskobystrickom kraji je úvaha o spojení s časťou parlamentnej opozície. Líder Mostu-Híd Béla Bugár potvrdil, že na rokovaní vládnej koalície sa téma župných volieb otvorila, ale nie je ešte rozdiskutovaná. „V Banskej Bystrici by mal byť spoločný postup nielen koalície, ale aj opozície,“ myslí si Bugár. Aj krajská šéfka Smeru, poslankyňa Jana Laššáková, uviedla, že pri rokovaniach s koaličnými partnermi otvorili tému župných volieb, ale o konkrétnych menách sa nebavili. „Bola by som však rada, keby sme sa vedeli v Banskobystrickom kraji zhodnúť na jednom kandidátovi na župana, aby sa bez ohľadu na koalíciu a opozíciu hlasy zbytočne nerozbili. To je predstava, uvidíme, aká bude realita,“ poznamenala Laššáková.
Podľa politológa Michala Horského zavedené demokratické strany budú chcieť ukázať občanovi, že politický extrémizmus a radikalizmus nepatrí na politickú scénu. V Banskobystrickom kraji predpokladá koalíciu len z vládnych subjektov. Nemyslí si, že jej súčasťou bude aj časť súčasnej opozície. „Vytvorenie ľudového frontu všetkých parlamentných strán by snáď zbytočne zvýraznilo hnedý smog v Banskobystrickom kraji,“ uviedol Horský. Čo sa týka ostatných krajov, je skôr skeptický a domnieva sa, že ak si strany vypočítajú možnosť vlastného úspechu vo voľbách, tak nebudú mať záujem vytvárať koalície. „Napríklad Smer bude mať vážnu dilemu vzhľadom na to, že okrem dvoch žúp má všade svojich ľudí na miestach županov. Bude veľmi zložité, aby vytváral regionálne koalície pri jednokolovom volebnom systéme,“ povedal Horský.
Pokiaľ ide o zavedenie jednokolových volieb, s návrhom prišiel vládny Smer. Predseda poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč vidí šancu na ich presadenie. „Župné voľby sú jediné voľby v samospráve, ktoré sú dvojkolové,“ povedal s tým, že jedine hlavu štátu volíme vo dvoch kolách. Ako ďalej uviedol, ušetrili by sa tiež peniaze. Odhadol, že na jednu župu by to mohlo byť milión eur, spolu teda osem miliónov eur. Zmena systému volieb by sa mala podľa Glváča prijať už v tomto roku, aby kandidáti na županov vedeli, za akých podmienok pôjdu do volebnej súťaže.
Župani sa teraz volia tak, že v prvom kole je zvolený kandidát, ktorý dostal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak ich nezíska, do druhého kola postúpia prví dva kandidáti s najväčším počtom hlasov. V ňom je zvolený kandidát, ktorý získa najviac hlasov. V druhom kole však tradične chodí k urnám menej ľudí. Navyše sa vyskytujú prípady, keď zvolený župan mal v druhom kole menej hlasov, hoci vyhral aj v prvom kole. Napríklad v roku 2013 v prvom kole v Košickom kraji Zdenko Trebuľa dostal vyše 48-tisíc hlasov a v druhom to bolo už len necelých 40-tisíc hlasov. V roku 2009 zase v Prešovskom kraji Petra Chudíka volilo v prvom kole viac ako 71-tisíc ľudí a v druhom kole sa stal županom s podporou niečo vyše 63-tisíc hlasov.
Sociológ Pavel Haulík označil jednokolovú voľbu za rozumný návrh, pretože funkcia župana nemá podľa neho taký význam, aby ju bolo možné voliť vo dvoch kolách ako prezidenta republiky. „Navyše, keď sa pozrieme, aká býva účasť, je to príliš veľký a zbytočný luxus na to, aby sa predstieralo, že je to demokratickejšie. Mala by stačiť jednokolová voľba. Ak si zoberieme, že primátora Bratislavy zvolíme v jednokolových voľbách, nevidím dôvod, prečo by bratislavského župana bolo potrebné voliť vo dvoch kolách,“ povedal sociológ.
Okrem jednokolovej voľby sa uvažuje aj o spojení župných a komunálnych volieb, ktoré by bolo aktuálne od roku 2022. Na to však bude treba prijať ústavný zákon, ktorý jednorazovo predĺži funkčné obdobie županom zo štyroch na päť rokov. Ich mandát by tak trval od roku 2017 do roku 2022. Potom by sa mohli konať obidvoje voľby spoločne a pokračovali by v štvorročných cykloch.
Podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho je potrebné zvážiť, či ide o nevyhnutný krok a či sa dokážu zvládnuť dvoje voľby naraz. Upozornil, že komunálne voľby z hľadiska organizácie patria medzi najnáročnejšie a popritom by sa organizovali aj voľby do župných samospráv.
V prospech spojenia volieb sú argumenty o vyššej účasti. Tá býva v župných voľbách druhá najnižšia po eurovoľbách. Poslancov a županov naposledy v roku 2013 vyberalo iba 26,02 percenta oprávnených voličov a v druhom kole iba 22,61 percenta. Naopak, oveľa viac sa ľudia zaujímajú o voľby do orgánov samosprávy obcí a miest. V roku 2014 bola v obecných voľbách účasť vyše 48 percent, v roku 2010 takmer 50 percent.