Zatajovanie infekcií je hazard s pacientmi

Nemocnice podobné prípady nechcú priznávať, hoci sú povinné hlásiť ich hygienikom. Pacientska organizácia takéto utajovanie považuje za obrovský hazard.

Alžbeta z Banskej Bystrice sa pred štyrmi rokmi nakazila v nemocnici, keď tam bola na návšteve. To, že išlo o nemocničnú baktériu, lekári zistili až po trištvrte roku. Dodnes ešte nie je úplne v poriadku. „Chodila som z vyšetrenia na vyšetrenie, lekári mi niekoľko mesiacov nevedeli nič zistiť,“ povedala Alžbeta s tým, že mala opakované zápaly močových ciest, poškodenie pečene a obličiek. Myslí si, že sa infikovala od pacienta, ktorému chcela pomôcť.

Pred tromi rokmi sa zase v žilinskej nemocnici za tri mesiace infikovalo 36 pacientov. Išlo o otravu krvi, ktorú spôsobil zlatý stafylokok.

Nemocnice infekcie nenahlasujú

Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva sa vlani v nemocniciach nakazilo 9 094 ľudí, čo je takmer o tisíc viac než rok predtým. Pacientska organizácia Asociácia na ochranu práv pacientov upozorňuje, že takýchto prípadov v skutočnosti oveľa viac. Nemocnice podľa prezidentky Kataríny Kafkovej infekcie hygienikom nehlásia, hoci by tak mali urobiť do 48 hodín. „Pacienti hospitalizovaní v slovenských nemocniciach sú okrem zdravotných komplikácií vystavení aj tzv. nozokomiálnym, čiže nemocničným infekciám. Slovenské nemocnice ich nehlásia Úradu verejného zdravotníctva ani regionálnym úradom,“ pripomenula Kafková.

Nemocničné nákazy spôsobujú ťažké zápalové stavy, otravu krvi, dokonca aj smrť. „Nemocnice musia mať lepšie výsledky, a preto nehlásia reálne údaje. Následne však máme vysoké štatistiky úmrtí na nezvládnuteľné infekcie,“ vysvetľuje Kafková ďalej. Podľa nej ide o zbytočné úmrtia, ktorým sa dá zabrániť. Ak by nemocnice takéto riziko monitorovali, poznali by slabé miesta a vedeli by výskyt nákaz obmedziť. Niektoré zariadenia infekcie sledujú, ale navonok ich nehlásia, iné sa zase tým až tak nezaoberajú. Myslí si to prezident Spoločnosti prevencie nozokomiálnych nákaz Rastislav Maďar. „Nemocnice sa boja negatívnej medializácie, a druhým faktorom je, že sa boja reakcie zdravotných poisťovní,“ odôvodňuje odborník.

Zdravotné poisťovne hodnotia zdravotnícke zariadenia aj na základe počtu prípadov nemocničných nákaz. Najlepšie hodnotenie tak vychádza tým, ktoré infekcie napríklad ani nesledujú. Naopak, nemocnice, ktoré sa správajú zodpovedne a snažia sa zlepšovať kvalitu svojich služieb, sa ocitajú v nevýhode.

To, že hlásenia neodrážajú skutočný výskyt infekcií, uvádza aj úrad hlavného hygienika. „Nemocnice bez nozokomiálnych nákaz prakticky neexistujú a kvalita nemocníc sa nedá objektívne posudzovať na základe skreslených údajov,“ pripomenula hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická.

Nie je podľa nej správne zostavovať zoznamy nemocníc, ktoré majú najviac a najmenej nemocničných infekcií. „Zdravotnícke zariadenie, ktoré poctivo hlási každú nákazu a snaží sa prijať príslušné opatrenia na odstránenie nedostatkov, by bolo v rebríčku paradoxne nižšie ako zariadenie, ktoré hlási iba niektoré prípady alebo ich nehlási,“ dodala Skalická.

Nie je to len problém Slovenska

Nemocničné nákazy sú podľa hygienikov veľkým problémom, a nielen na Slovensku. V USA sú piatou najčastejšou príčinou smrti. Na problematiku sa intenzívne zameriavajú nielen kvôli zdraviu a bezpečnosti pacienta, ale aj kvôli dobrému menu zariadenia. „Renomované zdravotnícke zariadenia vo vyspelých štátoch Európy, napríklad v Nemecku či Rakúsku, uvádzajú výskyt od štyroch do osem percent,“ povedala Skalická. Na Slovensku je podľa údajov úradu výskyt nákaz v nemociach pod jedným percentom. „Ak si však náhodou niekto myslí, že nozokomiálne nákazy v nemocnici nemá, je to číry alibizmus a riziková situácia,“ zhodnotil Maďar s tým, že žiadna štandardná nemocnica so všetkými bežnými oddeleniami vrátane chirurgie a intenzívnej medicíny sa nedostane pod hranicu 3 až 5 %.

Najrozšírenejším mikróbom bol v nemocniciach v posledných rokoch zlatý stafylokok. Je pôvodcom mnohých infekcií, od jednoduchých kožných, až po ťažké zápaly vnútorných orgánov spojené s otravou krvi (sepsou).

Najčastejšie sa nákazy vyskytujú na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, chirurgických či onkologických. „Nemocničnými nákazami sú ohrození hlavne pacienti so slabou imunitou. Napríklad po transplantáciách, po operáciách či onkologickí pacienti. Ich organizmus je taký oslabený, že infekciu môže vyvolať mikroorganizmus, ktorý by zdravému človeku neublížili vôbec. Pritom vôbec nemusí ísť o porušovanie hygienického režimu zo strany nemocnice,“ poukazuje epidemiologička Mária Štefkovičová. Mikrób je podľa nej živý tvor, a dostane sa tam, kde má jednoduchú cestu. Veľká časť nákaz je podľa nej preto endogénnych, to znamená že zdrojom nákazy je sám človek tým, že je oslabnutý, ho napadnú mikroorganizmy, ktoré už predtým mal v tele.

Denník Pravda oslovil aj najväčšiu nemocnicu na Slovensku Univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Hovorkyňa Zuzana Eliášová neuviedla, koľko nemocničných nákaz evidujú.
Štátny zdravotný dozor podľa Skalickej vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Ak nemocnica poruší povinnosť pri dodržiavaní hygieny, príslušný regionálny úrad jej môže uložiť pokutu od 150 do 20 000 eur. Úrad hlavného hygienika nemá informácie o tom, či a akým zdravotníckym zariadeniam boli uložené opatrenia.