V minulosti bol prezidentom Zboru dobrovoľníkov Maltézskeho rádu na Slovensku a podieľal sa aj na príprave návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003. Vznikajú preto otázky, či by mal človek úzko spätý s cirkvou riadiť tajnú službu.
Šafárika pretláča SNS, tá sa však nechce k tomu priznať a hovorí, že je to vec premiéra Roberta Fica, ktorý má právomoc navrhnúť riaditeľa. Zdroj z vládnej koalície potvrdil pre Pravdu, že Šafárika by vo funkcii šéfa tajnej služby mohla schváliť vláda už na budúci týždeň. Posty námestníkov by si mali rozdeliť Smer a Most-Híd. V kuloároch sa už hovorí o viacerých menách. Za Smer by to mali byť spravodajskí dôstojníci s dlhoročnou skúsenosťou agentov.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný označil Šafárika za absolútne nevhodného kandidáta, ktorý nespĺňa odborné kritériá a nemá ani skúsenosti so štátnou správou. „Neviem, či sa treba báť väzby na katolícku cirkev, ale neviem si predstaviť, že katolícka cirkev bude prostredníctvom neho spravodajskú službu úkolovať,“ uviedol analytik.
Denníku Pravda sa v stredu s Antonom Šafárikom nepodarilo spojiť. Ideálny kandidát by mal mať prax v spravodajských zložkách. Ak už ju nemá, mal by mať schopnosť vyhodnocovať informácie, politologické základy, mal by mať tiež jasno v geostrategických a hospodárskych záujmoch Slovenska.
Šafárikovým problémom vo funkcii šéfa tajnej služby môže byť lojalita. Je totiž etablovaný v štruktúrach katolíckej cirkvi, ktorej je oddaný viac ako bežný veriaci, má v nej známych, kontakty. Počas pôsobenia v Zbore dobrovoľníkov Maltézskeho rádu na Slovensku v rokoch 2011 až 2014 sa mohol dostať do blízkosti Opus dei, čo je hnutie, ktoré má charakter spravodajskej služby a podriadené je priamo pápežovi. Aj preto sú namieste otázky, že ak sa človek s takýmto pozadím dostane na čelo SIS, ku komu bude lojálnejší. K štátu alebo k Vatikánu?
Cirkev u nás patrí k jednoliatej lobistickej skupine, ktorá vždy mala snahy ovplyvniť politiku. Zriadila školy a sociálne domovy, na ktoré prispieva aj štát, presadila vyučovanie náboženstva na školách, reštituovala pozemky. Snaží sa meniť zákony a témy, ktoré sa zaoberajú homosexuálmi, potratmi, právami žien či rozvodmi. Aj pre jej vplyv podpísalo Slovensko s Vatikánom zmluvu, ktorá sa nedá vypovedať.
Maltézski rytieri
Rád maltézskych rytierov je jedným z najstarších katolíckych cirkevných rádov. Bol založený v Jeruzaleme okolo roku 1050, jeho členovia riadili hospice. V minulosti mal aj vojenskú funkciu. Jeho poslanie je zahrnuté v hesle „obrana viery a služba trpiacim“. Rád je dnes zriaďovateľom nemocníc, lekárskych centier, ambulancií či hospicov. Ide o suverénny neštátny subjekt medzinárodného práva. Podľa portálu wikipedia.sk vlastní dve malé územia: budovu sídla v Ríme a pevnosť St. Angelo na Malte, vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Udržuje úplné diplomatické styky s 93 štátmi sveta, v ďalších šiestich je zastúpený, má štatút pozorovateľa v OSN. Kritici tohto rádu jeho čelných predstaviteľov považujú za šedú eminenciu Vatikánu.
Šafárikovi budú na stôl chodiť informácie, ktoré sa budú križovať s týmito záujmami cirkvi. Napríklad môže ísť o úvahy vlády k téme práv homosexuálov, o postoj k interrupciám. Ako naloží s informáciami napríklad o zneužívaní detí kňazmi či o prípadnej sprenevere eurofondov na cirkevnej škole?
Nový šéf SIS musí prejsť bezpečnostnou previerkou Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Nie je známe, či ju už má, alebo ho ešte len čaká. NBÚ nechcel o tom hovoriť. „Z dôvodu zákonnej prekážky sa Národný bezpečnostný úrad nemôže vyjadrovať ku konkrétnym bezpečnostným previerkam,“ uviedol úrad. Po schválení vládou je vymenovanie nového riaditeľa kompetenciou prezidenta republiky.
O nominácii Šafárika na čelo SIS informovala ešte v apríli agentúra Sita. Národniari ho mali presadiť výmenou za to, že ministrom vnútra zostane Robert Kaliňák. SNS sa však k Šafárikovi nehlási. Jej predseda Andrej Danko pre Pravdu len povedal, že nejde o nominanta SNS.
Šéf koaličného Mostu-Híd Béla Bugár tiež uviedol, že meno nového šéfa služby je záležitosťou premiéra. Na otázku, či má Most-Híd nejaké výhrady k Šafárikovi, Bugár odpovedal, že keby mal výhradu ku konkrétnemu človeku, tak by ju povedal. „Nemám k Šafárikovi žiadne negatívne veci, ktoré by som mal otvoriť,“ poznamenal Bugár. Podľa neho premiér Fico ešte koaličným partnerom nepovedal, že na budúce rokovanie vlády navrhne riaditeľa SIS.
Foto: TV LUX
Záhadou je, ako sa meno budúceho šéfa tajných dostalo do blízkosti národniarov a či práve cirkev nebola takýmto spojivom. Zdroj z prostredia Bratislavskej arcidiecézy pre Pravdu uviedol, že úrad a ani arcibiskup Stanislav Zvolenský Šafárika nenavrhli predsedovi SNS. Na webe arcibiskupského úradu je pritom uvedený ako člen Hospodárskej rady Ing. Anton Šafárik, má ísť však o syna. „Na arcibiskupskom úrade pracuje syn pána Šafárika. Jeho otec nebol nikdy zamestnancom úradu,“ povedal zdroj z cirkevných kruhov pre Pravdu. Za hlúposť označil aj to, že kandidáta na šéfa SIS Dankovi odporučil arcibiskup.
Šafárik sa ako laik pre cirkev pravidelne angažuje. Hovoril o tom vlani v katolíckej televízii Lux v debate s kňazom a bývalým hovorcom Konferencie biskupov Slovenska Mariánom Gavendom. Šafárik bol koordinátorom návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 2003 na Slovensku. Oslovil ho arcibiskup Ján Sokol s tým, že bol vybraný do komisie, ktorá mala na starosti organizačno-technické záležitosti vystúpenia pápeža v bratislavskej Petržalke. „Zostala tu jednota veriaceho ľudu so svojimi duchovnými pastiermi biskupmi,“ reagoval Šafárik na otázku, ako vidí ako laik spojený s cirkvou uchovanie viery na Slovensku v budúcnosti. V rozhovore tiež povedal, že pochádza z mnohopočetnej hlboko veriacej kresťanskej rodiny. Zmienil sa aj o tom, že pomáhal organizovať Mariánske sprievody, ale aj Eucharistické kongresy. Pochvaľoval si spoluprácu s komunálnymi politikmi KDH z bratislavskej radnice.
V každom prípade je nezvyčajné, že nominácia na riaditeľa tajnej služby nevychádza z prostredia najsilnejšej vládnej strany, ktorá má zároveň aj premiéra. Doteraz to vždy tak bolo. Súčasný šéf SIS Valko je vo funkcií od mája 2012. Podľa agentúry Sita by mal Valko zo SIS odísť do Slovenského plynárenského priemyslu.
Odborníci na bezpečnosť nevideli dôvody, aby Valko skončil v SIS. „Na verejnosti sa neobjavila žiadna vážna kritika, ktorá by naštrbila dôveru v tajnú službu. Výmena by teraz ani nebola dobrá,“ uviedol pred časom bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Podľa neho meniť zabehnuté veci by ani nebolo správne. „Predpokladám, že sa niektorý z členov koalície z dôvodu záchvatu akútnej dôležitosti nebude o to pokúšať za každú cenu. Nebolo by to podľa mňa prínosom, skôr naopak," uzavrel vtedy Zábojník.
Šéfovia tajných služieb vo vybraných štátoch NATO a EÚ
Jiří Lang (Bezpečnostná informačná služba, Česko): Do kontrarozviedky nastúpil už v roku 1990. Venoval sa budovaniu analyticko-operatívneho oddelenia pre boj proti ruským tajným službám. Neskôr sa stal námestníkom Bezpečnostnej informačnej služby. Za jej riaditeľa ho vymenovali v júni 2003. Napriek tomu, že odvtedy sa vystriedalo niekoľko vlád, zotrval vo funkcii. Znamená to, že tajnú službu riadi už trinásť rokov.
Gerhard Schindler (Spolková spravodajská služba, Nemecko): Najprv robil v pohraničnej stráži, potom bol inštruktor civilnej obrany na ministerstve vnútra. Následne prešiel do tajnej služby, odkiaľ sa vrátil do rezortu vnútra, kde sa venoval otázkam rozpočtu tohto ministerstva. Neskôr mu zverili vedenie protiteroristického oddelenia. Pôsobil aj ako štátny podtajomník pre verejnú bezpečnosť. Ako uznávaného odborníka na boj proti rôznych podobám zločinu a tiež experta na počítačovú bezpečnosť ho začiatkom roku 2012 vymenovali za šéfa spravodajskej služby.
Patrick Calvar (Generálne riaditeľstvo vnútornej bezpečnosti, Francúzsko): Je nositeľ najvyššieho francúzskeho štátneho vyznamenania – Radu čestnej légie. Udelili mu aj Národný rad za zásluhy. Z policajného komisára sa stal príslušníkom tajnej služby. Pôsobil aj ako policajný atašé na veľvyslanectve v Londýne. Neskôr sa zaoberal v rozviedke bojom proti terorizmu v moslimsko-arabskom svete. Štyri roky viedol francúzsku špionáž v zahraničí. Na čelo civilnej kontrarozviedky ho vymenovali v máji 2012.
Alex Younger (Tajná spravodajská služba, známa ako MI6, Británia): Kariérny spravodajský dôstojník najprv niekoľko rokov strávil v armáde. Po zaradení do MI6 slúžil na Blízkom východe a v Afganistane. V roku 2009 sa stal riaditeľom kontrarozviedky, kde mal na starosť hlavne pokojný priebeh letnej olympiády v Londýne v lete 2012. V rovnakom roku ho vymenovali za námestníka MI6 a o dva roky neskôr sa posadil do kresla šéfa.
Jaak Raes (Bezpečnostná služba štátu, Belgicko): Odkedy vyštudoval právo a kriminalistiku, nepretržite sa pohybuje v bezpečnostných kruhoch. Spočiatku bol radový agent, neskôr bol riaditeľom školy, kde získal diplom z kriminalistiky. Viac ako desať rokov viedol krízové centrum na ministerstve vnútra (zabezpečoval napríklad návštevu prezidenta USA Baracka Obamu v Bruseli). Za riaditeľa tajnej služby ho vymenovali v marci 2014.
Rob Bertholee (Spravodajská a bezpečnostná služba, Holandsko): Bývalý profesionálny vojak, ktorý v armáde odslúžil 36 rokov. Má obrovské skúsenosti aj zo zahraničia. V roku 2000 velil holandskému kontingentu v Kosove. Onedlho sa stal zástupcom veliteľa medzinárodných síl ISAF v Kábule. Dosiahol hodnosť generálporučíka, na sklonku vojenskej kariéry zastával funkciu zástupcu náčelníka generálneho štábu armády. Z vojska odišiel ako generál s tromi hviezdičkami. Od decembra 2011 riadi spravodajskú službu.
Peter Gridling (Spolkový úrad na ochranu ústavy a boj proti terorizmu, Rakúsko): Celý pracovný život spojil s bezpečnostnými zložkami. Začínal ako policajný pochôdzkar v Tirolsku a študoval právo. Po presune do Viedne pracoval na oddelení ministerstve vnútra pre boj proti extrémizmu. Neskôr sa zaoberal teroristickými hrozbami. Potom postúpil v kariére do Holandska, kde viedol protiteroristický úsek Europolu. Vedenie rakúskej tajnej služby mu zverili vo februári 2008, čiže jej šéfuje viac ako osem rokov.