Utečenecké kvóty. Slovensko sa tejto téme nevyhne

, 05.06.2016 20:00
Fico, Juncker, Pellegrini
Zľava premiér Robert Fico, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini pred rokovaním slovenskej vlády s vysokými predstaviteľmi európskych inštitúcií v Bruseli 1.¤júna. Autor: ,

Migrácia bude jedna z najdôležitejších tém slovenského predsedníctva v Rade EÚ, aj keby Slovensko nechcelo a príchod migrantov do Európy by ustal.

Slovensko sa pritom v tejto otázke sústredí na ochranu vonkajších hraníc EÚ, o kvótach na prerozdelenie utečencov nechá členské štáty diskutovať.

Splnomocnenec vlády pre predsedníctvo v Rade EÚ Ivan Korčok tvrdí, že v oblasti migrácie chce Slovensko postaviť niektoré veci z hlavy na nohy. „Ostatný rok bola Európa rozdelená ohľadom kvót a pritom nám unikal základný obsah. Budeme hľadať kompromis, ako dospieť k tomu, aby sme dostali pod kontrolu nekontrovateľný prílev migrantov,“ povedal včera Korčok v RTVS.

Podľa Vladimíra Bartovica z pražského inštitútu Europeum migrácia bude oblasť, ktorá bude pre slovenské predsedníctvo jednoznačne najťažšia. "Ak ju Slovensko nebude zvládať, bude za to veľmi kritizované,“ hovorí Bartovic. Slovensko sa ocitne pod drobnohľadom aj pre svoj postoj k migrantom. Viedlo tábor tých členských krajín, ktoré sa jednoznačne postavili proti plánu na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty v záujme zmiernenia situácie v Grécku a Taliansku. Pre schválený návrh dočasného prerozdelenia utečencov podalo tiež žalobu na Súdny dvor EÚ.

Ako predsednícky štát EÚ však nebudeme v pozícii krajiny, ktorá si za každú cenu presadzuje vlastné záujmy, ale, naopak, hlavnou úlohou Slovenska bude vyjednávanie a hľadanie kompromisov, s ktorými budú spokojní všetci. "Jednou z hlavných úloh predsedníctva je byť tzv. honest broker – to znamená hráč, ktorý hľadá kompromisy, vyjednáva dohody, a to je väčšinou veľmi problematické, ak ten štát má veľmi vyhranený názor, čo je aj prípad Slovenska,“ pripomína Bartovic.

Európska komisia už pripravila predbežný návrh revízie tzv. dublinského systému, ktorý vo výnimočných prípadoch aj do budúcnosti predpokladá prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské krajiny. Tie štáty, ktoré by utečencov neprijali, by namiesto toho za každého neprijatého človeka platili 250-tisíc eur. Ako bude reagovať Slovensko, keď sa počas jeho predsedníctva objaví tento návrh už v legislatívnej podobe a bude treba o ňom vyjednávať? „Urobíme presne to, čo s každou legislatívou urobí každé predsedníctvo. Minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý bude predsedať rade, nechá o tejto otázke diskutovať. To je prirodzený prístup každého predsedníctva k tomu, čo navrhuje komisia,“ povedal Korčok. Predpokladá zároveň, že odpor voči tomuto návrhu bude nielen zo strany krajín visegrádskej štvorky, ale aj iných.

Dohoda o tzv. trvalom mechanizme prerozdeľovania migrantov sa v každom prípade počas slovenského predsedníctva neočakáva. Vyjednávanie v tejto oblasti prevezme po Slovensku Malta, ktorej na tom bude viac záležať, keďže more na pobrežie tohto malého ostrova pri Sicílii takmer denne vyplavuje telá ľudí, ktorí na vratkých člnoch nedoplávali do vysnívanej Európy.

Naopak, Slovensko môže úspešne dotiahnuť to, čo už z veľkej časti začali Holanďania – vytvorenie spoločnej hraničnej a pobrežnej stráže. Slovensko ju nielenže podporuje, ale svojich policajtov vyslalo aj na macedónske hranice s Gréckom.

Medzi slovenskými prioritami je aj balík predpisov o tzv. inteligentných hraniciach. Tie sa týkajú napríklad aj hraničných kontrol občanov EÚ a nepriamo boja proti terorizmu. V súčasnosti totiž občania štátov EÚ pri vstupe do schengenského priestoru i výstupe z neho často nie sú vôbec kontrolovaní. „Tak sa stáva, že mávnu pasom a odchádzajú napríklad do Sýrie. Po novom by mali byť aj občania EÚ, ktorí prichádzajú do schengenského priestoru a odchádzajú z neho, kontrolovaní a systém by mal fungovať na základe biometrických prvkov,“ vysvetľuje Bartovic. Lepšia ochrana vonkajších hraníc by mala potom viesť aj k tomu, že do konca roka by malo päť členských štátov schengenského priestoru opäť zrušiť dočasné kontroly, ktoré vlani zaviedli na vnútorných hraniciach, Slovensko sa celkovo sústreďuje viac na ochranu vonkajších hraníc EÚ ako na samotných utečencov a ich integráciu. A to aj napriek tomu, že rezort vnútra minulý týždeň potvrdil, že Slovensko splní svoj dobrovoľný záväzok a prijme z utečeneckých táborov v Grécku a Taliansku sto ľudí. Systém premiestňovania žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska medzi ostatné členské štáty však zatiaľ veľmi nefunguje. Doteraz bolo takto prerozdelených len vyše 1¤440 ľudí z plánovaných 160-tisíc.

Podľa odborníčky na migráciu Živky Delevy sa postoj Slovenska ani počas jeho predsedníctva v EÚ výrazne nezmení. "Bude sa veľa hovoriť, ale nič sa nepovie. Určite neočakávam, že sa zo Slovenska za šesť mesiacov stane krajina, ktorá berie migráciu a integráciu utečencov vážne,“ uviedla Deleva, ktorá je riaditeľkou jedného z prijímacích centier pre utečencov v Berlíne.

Nemecko vlani prijalo vyše milión migrantov, najmä zo Sýrie, z Afganistanu a Iraku. Berlín sa zároveň stal hlavným zástancom prerozdeľovania žiadateľov o azyl v čase kríz medzi zvyšné krajiny únie. Migrácia ľudí do Európy sa podľa Delevy síce v uplynulých mesiacoch zmiernila, ale neustane úplne. „Aj keby sa hneď zajtra skončila vojna v Sýrii,“ upozornila Deleva. Vojna v Sýrii pritom trvá už vyše päť rokov a EÚ mohla byť podľa nej na túto situáciu pripravená. Doteraz však nemá systém, ako spoločne na takéto krízy reagovať.

Slovenské predsedníctvo podľa nej tému migrácie nebude dávať do popredia. "Určite budú iné problémy, ktoré sa budú považovať za dôležitejšie, ako je nezamestnanosť a podobne. Pri migrácii sa bude hrať na kartu bezpečnosti a na konci sa povie, že sme o tom rozmýšľali a vytvorili most k tomu, ako má postupovať Malta,“ odhaduje Deleva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#utečenci #kvóty pre cudzincov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku