Netušil, čo našiel. Jedinečnú keltskú mincu

Všetko odštartoval nález pred štyrmi rokmi v Bavorsku, pri ktorom sa amatérovi podarilo objaviť približne štyridsať mincí. Netušiac, čo má v rukách, ich trochu nešťastne vyčistil a zaniesol miestnym numizmatikom.

, 06.06.2016 14:00
keltská minca Foto: ,
Cena unikátnej keltskej mince môže podľa odborníka presiahnuť aj stotisíc eur.
28

Svoj úspech ohlásil aj profesionálnym archeológom. Skúmanie v platidlách odhalilo viac ako dvetisíc rokov staré keltské mince, medzi ktorými sa našli aj dve úplne unikátne.

„Bola tam pomerne veľká variabilita mincí a išlo len o platidlá bratislavského typu. V náleze neboli žiadne cudzie mince a odhalili sa v ňom aj dva jedinečné kusy s nápisom Lattu, ktoré sa ešte nikdy predtým neobjavili,“ opísal nález Elizej Macho z Aukčného domu Macho & Chlapovič.

Ako ďalej vysvetlil, z viacerých archeologických nálezov, ktoré boli na Slovensku, je známych 16 základných typov veľkých bratislavských hexadrachiem (označenie mincí ako váhových násobkov – pozn. red.). Bratislavské strieborné mince sa tak nazývajú preto, že sa líšia od ostatných, ktoré boli maximálne tetradrachmy. Sú väčšie a ťažšie a majú väčšie priemery. Líšia sa tiež typickým spracovaním obrazu, ikonografiou. Väčšina z nich má na zadnej strane vyobrazeného jazdca, cválajúce zviera, ale objavujú sa aj motívy boja človeka s medveďom, všetky tieto obrazy vychádzajú z mytológie Keltov.

Obdobie zhruba 70 až 30 rokov pred naším letopočtom bolo na území dnešného hlavného mesta typické razením mincí typu biatek. Motív jazdca na koni z biateka bol vyobrazený aj na slovenskej päťkorunáčke. Nájdené unikátne mince majú na prednej strane vyrazenú hlavu a na zadnej cválajúce zviera. Z obrazov sa na prvý pohľad dajú zachytiť iba základné obrysy. Okrem toho sa mince laikovi zdajú aj pomerne malé. Rozhodujúci pre odborníkov je však nápis.

„Napriek tomu, že na našom území už boli nájdené tisícky mincí typu biatek, ani jedna nebola s nápisom Lattu. Je však známa jedna minca, ktorej nápis sa doteraz prekladal ako Jattu marus, ale bolo to zle prečítané a bol tam jasný nápis Lattu marus. Marus znamená v keltskom jazyku veľký. Teraz sa objavila minca, ktorá má nápis iba Lattu bez marus a rovnako sú iné obdoby, ako Busu a Busu marus. Čiže nájdený typ mince perfektne zapadá do toho celého obrazu. Je teda jasne preukázateľné, že minca je minimálne z produkcie rovnakého kmeňa s rovnakým štýlom a v tej istej váhovej kategórii,“ konštatoval Macho.

Elizej Macho s originálom mince a so zväčšenou... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
keltská minca, Elizej Macho Elizej Macho s originálom mince a so zväčšenou fotografiou na Numizmatickom zborníku.

Bavorský nález odhalil aj tretiu rovnakú unikátnu mincu pochádzajúcu zo Slovenska. Na základe jeho publikovania sa Aukčnému domu Macho & Chlapovič ozval zberateľ z Nemecka, ktorý v zdedenej zbierke našiel rovnakú mincu ako tie, o ktorých si prečítal. Mal ju už roky, nevedel však, o aké platidlo ide ani odkiaľ pochádza. Po zverejnení nálezu mu však bolo všetko jasné. „Tretia minca sa k nám dostala pred dvoma mesiacmi. Keď nás jej majiteľ oslovil, už presne vedel, o akú mincu ide. Povedal, že pochádza zo zdedenej zbierky a rád by ju dal do Bratislavy k nám do aukčného domu, aby sme ju ponúkli do dražby,“ spresnil Macho.

Aukčný dom tretiu časť jedinečnej zbierky poslal na analýzu, aby si potvrdil, že skutočne patrí k zvyšným dvom. Na základe posudkov, analýz a porovnaní vyriekol najväčší odborník na stredoeurópskych Keltov doktor Militký jednoznačný verdikt. Minca je pravá a zhoduje sa s originálmi, ktoré sa našli v Bavorsku. V októbri bude platidlo zaradené do aukcie s vyvolávacou cenou 15-tisíc eur.

Podľa Macha však konečná cena túto sumu výrazne presiahne. „Cena vzácnejších typov bratislavských mincí typu biatek, ktorých je známych tak do desať, pätnásť kusov, sa hýbe niekde okolo 20– až 25-tisíc eur. Toto je minca, ktorej sú známe tri kusy, takže je v relatívnej hodnote 30– až 60-tisíc eur, ale keď sa niekto ,odtrhne‘, pokojne to môže byť aj cez stotisíc,“ odhadol Macho. Aukcia bude prebiehať formou dražby, takže zvíťazí najvyššia ponuka. Zúčastniť sa na nej môžu súkromní zberatelia, ale aj inštitúcie či múzeá. Odborník sa domnieva že vzácna keltská minca skončí v rukách nášho súkromného zberateľa. „Myslím si, že s 90-percentnou pravdepodobnosťou skončí na Slovensku v rukách slovenského zberateľa,“ konštatoval Macho.

Osud prvých dvoch mincí nájdených v Nemecku nie je úplne jasný. Odborník sa však domnieva, že skončili buď v zbierke, alebo u nejakých zberateľov. Umiestnenie v múzeu nepredpokladá. Skutočnosť, že sa rovnaká minca zatiaľ nenašla na Slovensku, podľa neho neznamená, že sa to ešte nemôže stať. Kelti sa pri prudkom útoku iných kmeňov snažili ochrániť to najcennejšie, čo mali, tým, že to zakopali. Preto sa aj v Bratislave a okolí objavilo niekoľko väčších nálezísk so 400 aj 700 mincami. Pôvodní obyvatelia ich rýchlo zakopali a už nemali šancu ich vybrať. Pod zemou tak vydržali uchované viac ako dvetisíc rokov.

Vzácna minca sa spolu so stovkami ďalších platidiel, známok, pohľadníc, vyznamenaní, minerálov a drobných starožitností pred časom objavila na sviatku všetkých zberateľov – Bratislavských zberateľských dňo­ch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
28 debata chyba
Viac na túto tému: #numizmatik #keltská minca #biatek