Americkí lekári prvýkrát narazili na baktériu, ktorá je odolná aj proti najsilnejšej antibiotickej liečbe. Baktériu Escherichia coli spôsobujúcu infekcie močového ústrojenstva objavili u 49-ročnej ženy zo štátu Pensylvánia, ktorú sa pokúsili vyliečiť pomocou bežných antibiotík. Testy však ukázali, že je proti nim odolná. Nakoniec našli kombináciu liekov, ktoré zabrali.
Laboratórna analýza objavila v baktérii gén odolný proti kolistínu, čo je vôbec najsilnejší antibiotický preparát označovaný ako „liek poslednej záchrany“. Jeho používanie bolo pre nežiaduce vedľajšie účinky ukončené v 70. rokoch minulého storočia, lekári k nemu však začali siahať po tom, čo si mnohé baktérie vyvinuli odolnosť proti bežným antibiotikám.
Prípad pensylvánskej baktérie neznamená podľa vedcov dôvod na paniku. Výrazne horšie by podľa nich bolo, ak by sa gén odolnosti proti kolistínu preniesol na ďalšie baktérie, ktoré sú už rezistentné proti iným antibiotikám. To by mohlo vážne ohroziť doterajší spôsob liečenia. „V podstate ide o ukážku toho, že konečná pre antibiotiká nie je príliš ďaleko, že sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budú na jednotkách intenzívnej starostlivosti pacienti, pre ktorých nebudeme mať antibiotiká,“ reagoval šéf amerického strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb Tom Frieden.
Mikrobiológ Imrich Barák uvádza, že vo vedeckej komunite je už dlhší čas známe, že existujúce antibiotiká nebudú stačiť na liečbu bakteriálnych infekčných ochorení. „Tým, že ich nesprávne používame, rezistencie sa vyvíjajú,baktérie sa voči tomu bránia,“ povedal Barák. Baktérie podľa neho od iných bakéterii preberajú gény rezistencie, ale aj gény kódujúce toxíny, ktoré môžu byť pre ľudský organizmus škodlivé. Na druhej strane ich zvýšená rezistencia spôsobuje, že repertoár použitia existujúcich antibiotík sa znižuje. Napríklad kmeň E.coli v Nemecku v roku 2011 spôsobil epidémiu a zo skoro 4-tisíc posithnutých 53 pacientov podľahlo tejto infekcií.
Baktéria Escherichia coli je podľ neho pre ľudský organizmus dôležitá, jej prítomnosť je potrebná pre správny priebeh tráviacich procesov v čreve. „Aké zdravotné problémy môže spôsobiť, to závisí od toho, aký gén preberie od inej baktérie,“ vysvetlil mikrobiológ.
Superrezistentných baktérií máme podľa Baráka viac, nie je to len E.coli, ale aj klostrídie či rôzne kmene streptokokov a stafylokokov.
Nové antibiotika podľa Baráka nie je veľmi jednoduché získať. Ich vývoj trvá dlho, prejdú aj desiatky rokov, kým sa takáto látka dostane do užívania a ich vývoj stojí miliardy eur. „Je to drahý proces, a profit je ťažko dopredu predpokladať. Existujú však antibiotiká, ktoré sa zásadne nepodávajú, ale nie je ich veľa. Slúžia ako posledná záchranná brzda,“ doplnil Barák. Medzi nimi a onkologickými liekmi nie je veľký rozdiel. Vedľajšie účinky sa prejavujú vypadávaním vlasom, zabitím mikroflóry. Podľa mikrobiológa sa aj na tieto môže časom vytvoriť rezistencia, ak by sa začali používať častejšie.
„Párkrát sa mi už stalo, že bol vykultivovaný taký odolný kmeň baktérie, keď bežné antibiotiká nepomáhali,“ poukázal prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara. Pacienta s infekciou močových ciest odosielal do fakultnej nemocnice v Prešove, kde mu ich pichali priamo do žily. Často ide o také prípady, keď pacient dostal nemocničnú nákazu po nejakom invazívnom zákroku. „Infekcie, ktoré chorý chytí vonku, tam som sa zatiaľ nestretol s takým odolným kmeňom,“ doplnil lekár.
Odolnosť baktérií proti antibiotikám komplikuje liečbu. Ak neúčinkujú bežne používané, lekár musí zvoliť iné. To môže oddialiť liečbu, viesť ku komplikáciám, vrátane smrti. Takýto pacient môže navyše vyžadovať väčšiu zdravotnú starostlivosť a tiež alternatívne a drahšie antibiotiká, ktoré môžu mať závažnejšie vedľajšie účinky.
U nás podľa Makaru tiež hrozí, že sa časom nebudú dať bežné infekcie liečiť. Je preto dôležitá osveta pacientov, aby netrvali na antibiotikách, aby ich užívali správne podľa pokynov lekára a nie svojvoľne. „Ľudia majú mylnú predstavu o tom, že antibiotiká všetko a hlavne rýchlejšie vyriešia,“ doplnil s tým, že sa už roky snažia, aby zdravotné poisťovne uhrádzali meranie hodnôt C-reaktívného proteínu (CRP), podľa ktorého sa určuje, či je ochorenie zapríčinené baktériou alebo vírusom.
V prípade vírusového ochorenia nie sú potrebné antibiotiká. Podľa Makaru je takýchto prípadov osem z desiatich. „Niekedy aj pri zápale priedušiek sprevádzanom silným kašľom, tak ani v takom prípadne nie sú potrebné antibiotiká, hoci sa na prvý pohľad zdá, že áno,“ pripomenul lekár.