V nočnej službe, ktorá trvá deväť hodín, je na nich všetkých často aj sama. Ako vraví, je to obrovská záťaž. Nielen na kĺby či chrbticu, keďže opatera bezvládnych ju stojí veľa fyzických síl. Akútne však musí riešiť aj rôzne vyhrotené, až nebezpečné situácie, ktoré jej uberajú aj z tých psychických.
Pri dvoch deťoch by už kedysi vo svojom veku bola na dôchodku. Teraz jej zostáva odrobiť ešte vyše šesť rokov. So stredoškolským vzdelaním si pritom za túto nesmierne ťažkú prácu „zaslúži" 530 eur hrubého. „Všetky sme tu päťdesiatničky. Mladí k nám za tie peniaze nechcú. Keď aj prídu, neraz po prvom dni povedia – zajtra ma nečakajte," hovorí. Na prácu sanitárov, vychovávateľov, rôznych terapeutov, špeciálnych pedagógov a ďalších členov personálu sociálnych domovov sa pritom podľa nej kladú stále vyššie kvalifikačné nároky. „Musia absolvovať vzdelávacie kurzy a sami si ich zaplatiť. Niet divu, že potom radšej odchádzajú do cudziny. Lenže kto sa postará o našich ľudí, keď raz odídeme aj my?" pýta sa.
Príbehy podobné Anninmu by vedeli porozprávať stovky ďalších zamestnancov zariadení pre seniorov či ťažko zdravotne postihnutých. Ako však zdôrazňuje predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay, štát na nich zabúda a skôr vychádza v ústrety tým, ktorí sa vyhrážajú štrajkami – učiteľom či justičným pracovníkom. „Naši zamestnanci súcitia s klientmi, neštrajkujú, no dochádza im už trpezlivosť," varuje.
Szalay porovnáva, že vlaňajší priemerný plat pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb 638 eur je len zhruba 72 percent priemernej mzdy na Slovensku, ktorá dosiahla 883 eur. Pripomína, že priemerný vek pracovníkov v zariadeniach sa už blíži k päťdesiatke, po rokoch vykonávania namáhavej práce majú zdravotné problémy a mladí o túto spoločensky podhodnotenú prácu nejavia záujem. Žiada preto, aby sa od septembra aj im zvýšili tarifné platy o šesť percent. Teda rovnako, ako chce parlament už na najbližšej riadnej schôdzi pridať učiteľom. Mnohí z tých zamestnancov, argumentuje ďalej Szalay, dostávajú dnes, hoci aj s vysokoškolským vzdelaním, plat na úrovni minimálnej mzdy 405 eur, čo je pre nich doslova dehonestujúce.
„Je to skutočne pravda," dopĺňa podpredsedníčka zväzu Daniela Pochybová. Vysvetlí, že Zákonník práce síce garantuje šesť stupňov minimálnych mzdových taríf, ktoré sa odvíjajú od mzdového minima. Pracovníci sociálnych domovov sú však platení podľa špecifického zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ten ich zaraďuje do celkovo 14 platových tried, kde napríklad absolventovi magisterského štúdia s praxou do dvoch rokov náleží ôsma trieda s platom iba 411 eur. Podľa zákonníka by pritom s takou kvalifikáciou mal mať mzdu aspoň na úrovni 1,6-násobku mzdového minima, teda 648 eur.
Odborový zväz, ktorý zastupuje asi 120 sociálnych zariadení, preto vyzýva zákonodarcov, aby oba zákony zosúladili. Takisto požaduje, aby zamestnanci zariadení dostávali pravidelnú finančnú kompenzáciu za zvýšenú fyzickú aj psychickú záťaž. Už vlani odborári tieto požiadavky tlmočili formou petície s vyše 20-tisíc podpismi ministrovi práce Jánovi Richterovi. Z Úradu vlády ich koncom roka ubezpečili, že tento zlý stav sa bude riešiť. Zvýšenie platov pre týchto pracovníkov sa síce stalo súčasťou programového vyhlásenia vlády, ale zatiaľ bez konkrétneho časového horizontu. Szalay apeluje aj na zriaďovateľov zariadení, ktorými sú samosprávne kraje, mestá a obce, ale aj súkromní či cirkevní poskytovatelia, aby pomohli zlepšiť situáciu zamestnancov.
Minister Richter v reakcii priznáva, že pracovníci v sociálnych službách patria v súčasnosti k najhoršie odmeňovaným zamestnancom. Rýchle zvýšenie platov im však nesľubuje. Problém podľa neho treba riešiť komplexne a systémovo, na druhý štvrťrok 2017 mieni preto pripraviť novelu zákona o sociálnych službách, ktorej cieľom bude zefektívniť ich viaczdrojové financovanie, zlepšiť kvalitu poskytovania a personálne túto sféru stabilizovať.