V porovnaní s rokom 2014 došlo k nárastu celkového objemu ODA SR o 27 percent. Dôvodom je navýšenie príspevkov do medzinárodných organizácií a navýšenie prostriedkov na humanitárnu pomoc. Okrem ministerstva zahraničných vecí sa na oficiálnej rozvojovej pomoci podieľajú aj iné rezorty, napríklad ministerstvo financií, vnútra, školstva, pôdohospodárstva, životného prostredia a obrany.
Ministerstvo v správe tiež konštatuje, že napriek nárastu ODA na 0,103 percenta hrubého národného dôchodku Slovensko zaostáva za plnením cieľov, ku ktorým sa zaviazal po vstupe do EÚ. Podľa týchto cieľov podiel ODA na HND do roku 2015 mal byť 0,33 percenta. K zvýšeniu financií na ODA v porovnaní s minulým rokom došlo hlavne dôsledkom zvýšenia objemu príspevkov SR na humanitárnu pomoc a príspevkov do medzinárodných organizácií.
Najviac pomoci smerovalo Ukrajine
V roku 2015 smeroval najvyšší objem oficiálnej bilaterálnej rozvojovej pomoci SR do Európy, nasledovanej Afrikou, Áziou a Amerikou. Z krajín Európy je na prvom mieste v objeme poskytnutej ODA SR Ukrajina, z Ázie Palestína, z Afriky Keňa a z Ameriky Haiti. Z pohľadu programových a projektových krajín definovaných v Zameraní bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR na rok 2015 smerovalo najviac bilaterálnej ODA SR na Ukrajinu, následne do Kene a na treťom mieste sa umiestnilo Moldavsko.
Najviac bilaterálnej ODA SR pre krajiny západného Balkánu smerovalo do Srbska, najmä pre vysoký počet štipendií pre krajanov. V prípade Kosova tvoria najväčšiu položku výdavky na účasť policajtov v misii EULEX. Z krajín Východného partnerstva patrila k najväčším príjemcom pomoci Ukrajina.
SlovakAid pomáha v Keni či Moldavsku
Pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu, MZV a ďalšie inštitúcie čelili v roku 2015 trom paralelným výzvam – aktívne sa podieľať na príprave novej medzinárodnej rozvojovej architektúry po roku 2015, efektívne implementovať konkrétne programy a projekty rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci pod hlavičkou SlovakAid a uskutočňovať dôležité systémové zmeny v zabezpečovaní rozvojovej spolupráce.
Materiál sa zaoberal aj vyhodnotením programov zo Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2014 – 2018. V prípade programu rozvojových intervencií ide o štyri štáty – Afganistan, Keňu, Moldavsko a Južný Sudán, pričom pokiaľ ide o Afganistan, materiál pripomína tri hlavné oblasti rozvojovej spolupráce. Tými sú vzdelávanie, poľnohospodárstvo a reforma bezpečnostného sektora. V prípade Kene ide o zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov, zníženie úrovne nezamestnanosti mladých, znižovanie chudoby a posilnenie potravinovej bezpečnosti a prispievanie k posilňovaniu demokratického systému. V Moldavsku si slovenská stratégia dáva za cieľ podporiť krajinu v budovaní stabilného fungujúceho demokratického štátu a zlepšiť životné podmienky jeho obyvateľov.
V roku 2015 v Južnom Sudáne realizovali projekt zameraný na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti s osobitným dôrazom na matky a deti. Intervencia nadväzuje na už uskutočňovanú prevádzku pôrodnice a rozširuje ju o pediatrickú ambulanciu, pričom odhadovaný počet detských pacientov je viac ako 12 000. Projekt vzdelávania farmárov schválený v roku 2014 bol z dôvodu zhoršenej bezpečnostnej situácie v severnej oblasti Deim Zubeir od augusta 2015 pozastavený, pričom všetky projektové aktivity boli presunuté do novo vybranej pokojnejšej oblasti Aweil. Od januára 2016 sa v spolupráci s novým lokálnym partnerom opäť pokračuje v intervencii.
Výsledkami projektu by malo byť zlepšenie potravinovej bezpečnosti farmárov, ako aj zlepšenie prístupu na miestne trhy. Program odovzdávania transformačných skúsenosti sa týka krajín Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Bielorusko, Gruzínsko a Ukrajina.