Podľa výsledkov, by odbornú pomoc naopak v prípade potreby vyhľadalo približne 50 percent mladých ľudí. Len 39 percent by ju hľadalo, keby sa cítili osamelí a o jeden percentuálny bod menej účastníkov by oslovilo odborníka na psychologickú pomoc v prípade, že majú vážne konflikty v rodine.
“Napriek rozmachu mediálnych technológií zisťujeme, že verejnosť, a teda aj mladí ľudia, majú málo informácií o tom, kde, ako, na koho sa môžu obrátiť v prípade, že majú psychické, emočné problémy a podobne. Zisťujeme, že naďalej pretrvávajú predsudky a síce, označovanie ľudí, ktorí riešia svoje problémy s odborníkom, so psychológom,” uviedla na dnešnej tlačovej konferencii prodekanka Fakulty psychológie PEVŠ Desanka Kanderová. Ako priblížila, cieľom prieskumu bolo zistiť, aké sú postoje mladých ľudí ku psychologickému poradenstvu a definovať prekážky pre vyhľadávanie odbornej pomoci.
“Vieme, že mladý vek je citlivý vo vývine osobnosti človeka a v tom, že v tomto veku sa ľudia chcú sami rozhodovať o tom, ako budú riešiť určité témy vo svojom živote,” pokračovala Kanderová, ktorá taktiež upozornila, že pri vyhľadávaní odbornej pomoci mladým ľuďom do cesty často vstupujú rôzne prekážky. “Sú to bariéry ekonomické, sociálne, priestorové a časové a tiež bariéry psychologické. Tými myslíme napríklad strach, nedôveru, negatívnu minulú skúsenosť. Jednou z tých psychologických bariér je aj stigma, teda negatívny postoj k osobám, ktoré vyhľadajú odbornú pomoc. Tá stigma môže zabrániť ceste k vyhľadaniu pomoci,” vyjadrila sa Kanderová.
Nechceme sa o tom rozprávať
Ako priblížil Marek Madro, riaditeľ organizácie IPčko, ktorá prevádzkuje psychologickú online poradňu pre mladých, výsledky prieskumu ukázali, že 77,2 percenta účastníkov by sa nechcelo rozprávať o sexualite. O pocitoch menejcennosti to bolo 70,9 percenta opýtaných. O vzťahových problémoch, osamelosti či konfliktoch v rodine by nechcelo hovoriť približne 62 percent respondentov. “Polovica opýtaných povedala, že si nevie predstaviť, že ak by mali depresiu, zdôverili by sa o nej odborníkovi,” priblížil Madro.
Anketa podľa Kanderovej tiež ukázala, že pokiaľ má tínedžer pozitívny postoj k vyhľadaniu odbornej psychologickej pomoci, uprednostní online poradenstvo pred bezprostredným. Online pomoc mladý človek uprednostní aj v prípade myšlienok na samovraždu. Pokiaľ mladí ľudia už mali kontakt s online poradcom, v takom prípade sa mení ich postoj a je pozitívnejší k vyhľadaniu odbornej psychologickej pomoci ako u mladých ľudí, ktorí ešte nemali kontakt s online poradcom. Ďalším závažným zistením bolo, že mladí ľudia sú presvedčení, že svoje emocionálne problémy si majú riešiť sami. Pre 67 percent mladých ľudí, ktorí sa obrátili na online poradcu, je mimoriadne dôležité zachovanie intimity a informácie, že ich okolie sa nedozvie o tom, že kontaktovali poradcu.
Alarmujúci počet samovrážd
Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) uvádzajú, že v minulom roku skončilo na Slovensku samovraždou 592 životov. U detí do 14 rokov išlo o štyri životy, tínedžerov, ktorí spáchali samovraždu, bolo 11 a mladých dospelých do 29 rokov bolo 73. O samovraždu sa podľa štatistík pokúsilo 293 ľudí do 29 rokov. Informovanosť detí a mládeže o možnostiach pomoci v ťažkých životných situáciách mieni prostredníctvom kampane zlepšiť Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch pôsobiace na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Kampaň plánuje stredisko spustiť tento rok.
Podľa Kanderovej i Madra je veľmi dôležité, aby mladí ľudia dostali pomoc v prostredí, ktoré im je prirodzené. Zároveň je dôležité zapracovať na destigmatizácii ľudí s duševnými ťažkosťami, vytvárať neformálny a bezpečný priestor, aby sa deti a mladí ľudia nebáli zdôveriť so svojimi ťažkosťami. “Pre mladých znamená vyhľadanie odborníka veľkú záťaž. Spoločnosť nás ženie k výkonom, zlyhanie sa nenosí a nie je vhodné sa so svojimi ťažkosťami niekomu priznať. Ak mladí ľudia pomoc hľadajú, podľa našich skúseností, ju hľadajú na internete, v rôznych diskusných fórach, uzavretých komunitách a sieťach. Mladí si nevedia predstaviť, že by kontaktovali neznámeho odborníka, a preto zostávajú so svojimi problémami sami. Potrebujeme odborníkov, ktorí budú s deťmi a mladými komunikovať ich jazykom a v ich prirodzenom prostredí – na internete a škole…,” uviedol Madro.