O telefonát s Ficom prejavil záujem Putin

Nielen témy migrácie, dobudovanie európskej hraničnej a pobrežnej stráže či výsledky referenda o zotrvaní Veľkej Británie v únii, ale aj vzťahy EÚ a Ruska budú súčasťou debát počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začína už 1.júla.

16.06.2016 07:00
Fico, Putin Foto:
Premiér Robert Fico a vtedajší predseda ruskej vlády Vladimír Putin počas prijatia v Moskve v novembri 2009.
debata (224)

Práve o vzťahoch európskej dvadsaťosmičky a Ruska hovoril telefonicky premiér Robert Fico v utorok s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Témou bola aj ekonomická spolupráca Slovenska a Ruska v energetickej oblasti. Iniciátorom rozhovoru bola ruská strana.

„Európska rada bude prijímať isté rozhodnutia vo vzťahu k Ruskej federácii a my budeme predsedať Európskej rade. To znamená, že sa budeme podieľať na tom,“ povedal pre Pravdu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Podľa neho sa v júni čaká rozhodnutie ohľadom pokračovania v sankciách proti Rusku a v júli by malo byť pretavené do legislatívneho rozhodnutia. Či Slovensko podporí sankcie, minister Lajčák nechcel v stredu povedať. „Zásadne dopredu nehovoríme, aké bude naše rozhodnutie. Komunikujeme s európskymi partnermi, takže počkajme si pár dní,“ uviedol.

Pokiaľ ide o príspevok Slovenska ako predsedajúcej krajiny únie k formovaniu vzťahov s Ruskom, podľa analytičky Zuzany Gabrižovej bude obmedzený.

„V oblasti zahraničných vzťahov úloha predsedníctva je pomerne obmedzená, keďže Rade pre zahraničné veci predsedá vysoká komisárka Federica Mogheriniová,“ priblížila Gabrižová z portálu EurActiv.sk. Podľa nej sa napríklad v otázke sankcií bude diskutovať, na čom sa Slovensko tiež zúčastní, ale debata bude skôr pod taktovkou Európskej komisie.

Dôsledky protiruských sankcií pociťujú najmä potravinári. Slovensko zažíva v súčasnosti druhú mliečnu krízu za posledných šesť rokov. Kvôli enormným prebytkom mlieka na európskom trhu môže podľa odhadov skončiť 100 zo 468 slovenských fariem. Kým Rusi sú pripravení predĺžiť embargo na potraviny z krajín EÚ až do konca roka 2017, nemeckí vládni predstavitelia začiatkom júna hovorili, že sankcie voči Rusku by sa mohli zmierniť.

Moskva v roku 2014 zakázala dovoz mäsa, rýb, mlieka a mliečnych výrobkov či ovocia a zeleniny zo štátov EÚ a z ďalších západných krajín po tom, čo únia pribrzdila pre Rusko úvery v eurách, a tým aj ruské investície v únii. EÚ aj USA zase ako odpoveď na ruskú anexiu Krymu zastavili dovoz ruských zbraní a zaviedli čiernu listinu konkrétnych Rusov. Témy sankcií sa Fico s Putinom nedotkli. Rusko je pre Slovensko dôležitým partnerom v oblasti energií. V centre pozornosti slovenskej vlády je najmä rusko-nemecký plynovod Nord Stream II, ktorým by mali prúdiť ďalšie objemy plynu po dne Baltického mora do Európy. Dodávky od ruského Gazpromu majú končiť v Nemecku, odkiaľ budú rozvážané do ostatných členských krajín EÚ.

Slovensko spolu s ostatnými krajinami V4 sa už dlhšiu dobu ostro vyhradzuje proti ďalšiemu rozširovaniu plynovodu. Podľa kritikov nie je projekt v súlade s európskou legislatívou, pretože zámerne obchádza Ukrajinu. Krajina zmietajúca sa vo vojne je pritom od príjmov z tranzitných poplatkov závislá. Dvojča existujúceho plynovodu by poškodilo aj Slovensko, ktoré by podľa odhadov prišlo o 700 miliónov eur ročne.

V hre je tiež súčasná prepravná trasa v tradičnom smere z východu na západ. Ruský gigant Gazprom spolu s Nemeckom síce trvajú na zachovaní súčasného koridoru a preprave určitých objemov plynu ďalej cez Slovensko. No výdavky spojené s údržbou plynovodu by museli plynári zohľadniť vo vyšších cenách plynu pre domácnosti. Podľa premiéra Fica ruská a aj nemecká strana budú brať slovenské obavy absolútne na zreteľ, keď sa bude o projekte Nord Stream¤II rozhodovať. Minister Lajčák uviedol, že dnes budú s premiérom Ficom rokovať v Berlíne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. „Som si istý, že téma plynovodu bude na programe,“ poznamenal Lajčák.

Strategickú úlohu by Rusko mohlo zohrávať pri výstavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. V otázke nového zdroja energie sa už dlhšie skloňuje ruský Rosatom. Fico však konkrétnu firmu nešpecifikoval, keďže ďalší vývoj závisí od cien elektriny. „Sme v inej dobe, pretože keď sme rozhodovali o výstavbe Mochoviec, cena elektrickej energie sa pohybovala na úrovni 70–80 eur/MWh. Dnes je táto cena okolo 30 eur, čiže hľadať investora na takúto stavbu je veľmi komplikované. Napriek tomu pokračujeme v dokumentačnej príprave. V tejto chvíli by som však nehovoril o konkrétnej účasti niekoho v projekte,“ uzavrel premiér Fico.

© Autorské práva vyhradené

224 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Rusko #Vladimir Putin