Kiska hovoril v prejave o nadchádzajúcom predsedníctve Slovenska v rade EÚ, ktoré sa začína v júli. „Predsedníctvo je správou o stave našej republiky preto, lebo členstvo v Európskej únii dáva našej republike najsilnejšie politické a ekonomické postavenie, aké mohlo Slovensko dosiahnuť. Vďaka členstvu v Únii a samozrejme aj v Aliancii sa môžeme cítiť relatívne bezpečne. Vďaka nemu sme v Európe dokázali prekonať historické animozity a aj náš región strednej Európy je stabilnou a bezpečnou časťou sveta,“ povedal na úvod prezident. Kiska zdôraznil, že naše členstvo v EÚ nemá žiadnu rozumnú alternatívu. „A predstavy a návrhy, že Slovensko by mohlo fungovať, a lepšie, aj mimo Európskej únie, sú opakom vlastenectva a sú hazardérske,“ zdôraznila hlava štátu
„Som presvedčený, že predsedníctvo je úspechom našej krajiny. Pokúsme sa rešpektovať, že najlepšou službou, ktorú môže Slovensko poskytnúť sebe a Európe v nasledujúcich šiestich mesiacoch, je pozícia čestného, poctivého a úprimného sprostredkovateľa. Predstavme sa ako priateľskí hostitelia, uvážliví moderátori európskej diskusie a zanietení spolutvorcovia európskej jednoty,“ vyhlásil. Povedal tiež, že na Slovensku rastie podpora politických síl, ktoré chcú dosiahnuť rozpad únie.
Kiska považuje za chybu, že sme v domácej politike zabudli o EÚ povedať čokoľvek priaznivé. „Takzvaný diktát Bruselu je viac prázdny politický slogan než odraz reality,“ povedal a pripomenul, že podstatné rozhodnutia neprijímajú európski úradníci, ale my. Chyby, ktoré sa podľa neho dejú v bruselskej politike, nie sú častejšie, ako v našej domácej politike.
Kiska v prejave spomenul aj britské referendum o zotrvaní krajiny v EÚ. „Hovorím o tom preto, lebo dopustiť podobnú neistotu v ďalších krajinách, osobitne v našom regióne strednej Európy, by znamenalo vrátiť sem riziká a hrozby minulosti,“ podotkol.
Potrebujeme silné verejnoprávne médiá
Prezident upozornil na to, že v marcových parlamentných voľbách žiadny politický prúd nezískal dominantnú prevahu, naopak namiesto toho sa posilnila nedôvera občanov k politike. „Súčasná vláda by sa nemala spoliehať na to, že k nej dnes neexistuje reálna politická alternatíva. Ale ani súčasná demokratická opozícia by sa nemala spoliehať na to, že ak vláda nebude úspešná, tak ju automaticky vymení. Takáto jednoduchá dvojčlenka dnes neplatí,“ pokračoval.
Ak trend nedôvery ľudí v štát bude pokračovať, môže byť podľa Kisku po budúcich voľbách problematické, ak nie nemožné, zostaviť vládu z akýchkoľvek demokratických politických strán.
Vyjadril sa tiež ku koaličnému sporu o koncesionárskych poplatkoch. „Potrebujeme silné a nezávislé aj odvážne verejnoprávne médiá,“ povedal. Poslancov preto požiadal, aby rešpektovali a posilňovali nezávislosť verejnoprávnych médií. Verejnoprávne médiá zas vyzval, aby sa nepoddali tlaku a plnili svoju spoločenskú úlohu a to pomôcť ľuďom, aby boli informovanejší.
Netreba sa čudovať otázkam o nezávislosti polície a prokuratúry
Podľa prezidenta je horúcou témou korupcia. „V kontexte kauzy, ktorá je dnes politickou témou číslo jeden, nemôžem parlamentu, vláde ani politickým stranám poskytnúť žiadnu radu, ktorú nepoznáte,“ Zároveň však zdôraznil, že ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať veľmi vážne následky.
„Asi niet osoby, ktorá by uverila príbehu, že niekto v kufríkoch priniesol 12 miliónov eur v hotovosti. Napriek tomu do dnešného dňa nemáme zmysluplnú odpoveď,“ vyjadril sa Kiska ku kauze Bašternák. „Koľko občanov si podľa vás myslí, že orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány nepodliehajú žiadnym tlakom — politickým ani iným, a sú absolútne nezávislé? A že sa na ich prácu dá spoľahnúť?“ pýtal sa Kiska poslancov. Dodal, že netreba sa čudovať otázkam ľudí o nezávislosti polície a prokuratúry.
Hlava štátu skonštatovala, že len so závisťou pozeráme na Rumunsko, ktoré aktívne bojuje proti korupcii. V Rumunsku od posledných parlamentných volieb bolo obžalovaných, stíhaných a odsúdených viac ako 1 500 osôb – vrátane popredných politikov, za uplácanie sudcov bol odsúdený jeden z najbohatších podnikateľov v krajine a prokuratúra obvinila 77 lekárov z brania úplatkov.
„Podozrenia z korupcie a klientelizmu vo vysokej politike sú témou, ktorá vyvoláva najväčšie vášne a politické spory a roky priťahuje pozornosť médií. Žiaľ, deklarovaná politická dôležitosť tejto témy je v príkrom rozpore s tým, čo by sme mohli označiť za uspokojivé výsledky. Kauzy sa vlečú roky a do stratena. Tento rozpor je nevysvetliteľný, nepochopiteľný a neudržateľný,“ povedal prezident aj pred zástupcami vlády, ktorí si jeho prejav prišli vypočuť.
Vyvodenie politickej zodpovednosti podľa Kisku nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti. „Takto to funguje v krajinách s normálnym systémom spravodlivosti a kultúrou slušnosti v politike. Nie však na Slovensku. Naši občania sú namiesto toho konfrontovaní s nepodarenou reality šou, v ktorej môžu najviac tak tipovať, či niekto odstúpi alebo neodstúpi. A v ktorej si majú vybrať, akým neúplným informáciám a politickým deklaráciám uveria. Toto je druh viery a dôvery, ktorú už jednoducho nemôžeme od ľudí na Slovensku žiadať,“ apeloval Kiska.
Hľadajte riešenie poskytujúce nádej, vieru a sebavedomie
Podľa prezidenta sú nahnevaní už aj rozumní a mierni ľudia. Poslancov, vládu a politické strany požiadal, aby hľadali urýchlene také inštitucionálne a politické riešenie, ktoré konečne poskytne ľuďom nádej, vieru a sebavedomie.
„Nádej, vieru a sebavedomie, že je prakticky vylúčené, aby sa ešte niekedy politika zamiešala do daňových a policajných úradov – a že už žiadne porušenie zákona nezostane nevyšetrené a nepotrestané,“ uzavrel Kiska časť prejavu o korupcii.
Je potrebná nulová tolerancia k extrémizmu a neonacizmu
Kiska hovoril aj o náraste politického extrémizmu a neonacizmu, konkrétne sa zameral na nulovú toleranciu k týmto fenoménom. Tvrdí ale, že súčasnú situáciu považuje viac za príležitosť, než za dôvod na neprimerané obavy. „V prípade, ak túto príležitosť využijeme,“ povedal. To podľa neho znamená nulovú toleranciu k prejavom extrémizmu a neonacizmu. „Na ulici, na internete, na športoviskách, kdekoľvek. Podľa môjho názoru to znamená, že štát sebavedome zakročí proti každému, kto sa pokúša nahrádzať jeho úlohu pri zabezpečovaní poriadku,“ dodala hlava štátu.
V tejto súvislosti navrhol, aby sme sa pokúsili prekročiť stále prevažne oficiálny ráz každoročných osláv Slovenského národného povstania. „Už je správny čas, aby sme si mohli trúfnuť doplniť oficiálne oslavy SNP pri pamätníkoch aj netradičnými formami, ktoré túto skutočne hrdinskú demokratickú kapitolu nášho národa spravia príťažlivou a hodnou obdivu pre ľudí všetkých generácií,“ uviedol Kiska pred zákonodarcami. Apeloval na to, aby sme pri tejto príležitosti dostali do kúta neonacizmus, antisemitizmus, rasizmus, popieranie holokaustu a relativizáciu zločinov proti ľudskosti. „Na ktorých sa, bohužiaľ, podieľala aj časť nášho národa,“ pripomenul prezident.
Treba sa dohodnúť na riešení nedostatku pracovných síl
Podľa Kisku žijeme obdobie neistoty a obdobie príležitostí. „V roku 1998 bolo na tom Slovensko tak zle, že keď chcelo odvrátiť ekonomický kolaps, vláda musela pridať a postupne meniť veci, pretože iná možnosť nebola. A potom s tým prišlo aj zdravé sebavedomie Slovenska, ktoré v priebehu pár rokov dobehlo zameškané a dotiahlo sa na susedov,“ povedala hlava štátu v NR SR. Dnes je na tom Slovensko podľa prezidenta ekonomicky relatívne dobre, hospodárstvo rastie, nezamestnanosť klesá, fabriky produkujú a živnostníci sa pretĺkajú. „Ale servis štátu a štátom poskytované služby tomu nezodpovedajú. Všetci cítime, že u nás nie je víťazná atmosféra,“ povedal ďalej prezident s tým, že už si dnes nikto nepamätá, kto prvý prisľúbil dátum dotiahnutia diaľnice do Košíc, iba vieme, že to bolo dávno. „Tiež si už asi nik nepamätá, kedy sme v našej spoločnosti zabudli, že štát je tu pre ľudí, a nie ľudia pre štát,“ vyhlásil ďalej prezident.
„Myslím, že máme na Slovensku najvyšší čas uvažovať a dohodnúť sa, ako budeme riešiť nedostatok pracovnej sily vo viacerých oblastiach. Stále viac počuť obavy zamestnávateľov, že kapacita pracovného trhu, ľudí s požadovanou kvalifikáciou, je v niektorých regiónoch pomaly vyčerpaná,“ povedal Kiska s tým, že zníženie nezamestnanosti je jednou z najlepších správ posledného obdobia. Dodal ale, že stále chýba atraktívnosť pre talentovaných ľudí. „Slovensko by malo byť krajinou, ktorá nielen vychováva talentovaných, schopných, sebavedomých ľudí, ale malo by byť krajinou, ktorá takýchto ľudí priťahuje aj zo zahraničia,“ myslí si prezident. „Malá a flexibilná krajina v centre Európy s jasnou podporou kreatívneho priemyslu a inovácii je totiž ideálnym prostredím pre testovanie a zavádzanie najmodernejších technológii z celého sveta,“ dodal. Podľa prezidenta by sme mali tiež začať uvažovať o tom, ako chceme pripraviť ľudsky dôstojnú starobu naším seniorom odkázaným na pomoc.
Kiska už v aktuálnom volebnom období pred poslancami vystúpil, a to koncom apríla po schválení programového vyhlásenia vlády.
Opozícia sa bude premiéra pýtať na Kaliňáka
Zákonodarcov počas tretieho dňa šiestej schôdze čaká diskusia o poslaneckých návrhoch zákonov. Ako prvú prerokujú novelu zákona o obecnom zriadení, v ktorej poslanci za OĽaNO-NOVA Viera Dubačová, Oto Žarnay a Ján Budaj navrhujú, aby rokovania poradných orgánov územnej samosprávy, ako sú komisie alebo obecné rady, boli verejné. Cieľom predkladanej novely je zvýšenie možnosti verejnej kontroly a posilnenie účasti aktívnych občanov na rozvoji samospráv.
Popoludní čaká poslancov tradičná štvrtková Hodina otázok. Opoziční zákonodarcovia sa premiéra opýtajú, prečo neodvolal ministra vnútra Roberta Kaliňáka pre kauzu Bašternák.
Parlament vo štvrtok o 17:00 v tajnej voľbe rozhodne o členovi Správnej rady Ústavu pamäti národa.
