Zástancovia jej odchodu z EÚ volajú totiž po obmedzení prisťahovalcov. V tejto ostrovnej krajine pracuje okolo 100-tisíc občanov Slovenska. Prípadný brexit sa môže dotknúť aj študentov, ak bude mať za následok zavedenie víz. Sťaží sa im cestovanie a ich vybavenie sa odrazí na výške školného.
Podľa Radovana Geista z portálu EurActiv.sk je dnes ťažké povedať, ako výsledky referenda ovplyvnia pracovný trh pre Slovákov, pretože nie je jasné, za akých podmienok Británia z únie odíde. „V každom prípade, či Británia zostane, alebo odíde, minimálne tí Slováci, ktorí by tam chceli ísť pracovať v budúcnosti, budú mať horšie postavenie,“ povedal Geist s tým, že pokiaľ pôjde o prístup k benefitom sociálneho systému, stanú sa občanmi druhej kategórie. V prípade brexitu je dôležité, či o podmienke voľného pohybu pracovnej sily bude s ňou rokovať EÚ ako celok alebo dvojstranne jednotlivé krajiny únie. „Britskej vláde bude veľmi málo záležať na tom, či Slovensko otvorí pracovný trh pre Britov. Pre slovenskú vládu to bude omnoho dôležitejšia otázka. Ak by sa o tom rokovalo len dvojstranne, tak Slovensko bude mať oveľa slabšie postavenie,“ zhodnotil Geist.
V každom prípade, či Británia zostane, alebo odíde, minimálne tí Slováci, ktorí by tam chceli ísť pracovať v budúcnosti, budú mať horšie postavenie.Radovan Geist, EurActiv.sk
Tlak na pokles počtu pracujúcich cudzincov v Británii pripúšťa aj Vladimír Bartovic z inštitútu Europeum v Prahe. Pripomenul však, že nezamestnanosť je v tejto krajine nízka. Pohybuje sa okolo päť percent. „Takže oni potrebujú ľudí, ktorí tam sú, aby pracovali. Ak vznikne tlak na prijímanie nových ľudí v budúcnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nebude týkať tých občanov SR a iných členských krajín, ktorí už v Británii pracujú,“ dodal Bartovic. Ministerstvo školstva predpokladá, že po odchode budú nasledovať rokovania o tom, ako si Európska únia usporiada vzťahy s touto ostrovnou krajinou vo viacerých oblastiach vrátane školstva. „Tento proces bude trvať dlhšie obdobie a môže priniesť určité dopady vo vzťahu k Slovákom študujúcim vo Veľkej Británii, prípadne i lektorom z Veľkej Británie, ktorí pôsobia na Slovensku. V súčasnosti však tieto dopady nie je možné spoľahlivo odhadnúť,“ pripomenul rezort.
V rámci programu Európskej únie Erasmus+ absolvujú slovenskí študenti v Británii časť štúdia, vlani ich vycestovalo 69. Ministerstvo si myslí, že tento program sa meniť nebude. Rozhodovanie Britov s napätím sledujú najmä jazykové školy. Vystúpenie z únie by im spôsobilo viaceré komplikácie. Výkonná riaditeľka Asociácie jazykových škôl na Slovensku Lucia Faltínová nepredpokladá, že by sa Briti rozhodli pre odchod. Ak by sa tak stalo, znamenalo by to podľa nej viac byrokracie a predlžovanie, najmä čo sa týka vycestovania pedagógov a študentov priamo do krajiny.
„Znamenalo by to vízovú povinnosť, čo by bolo nákladné, pretože pracovné víza musí niekto zaplatiť, väčšinou zamestnávateľ. Potom by sa to zohľadnilo aj na cene školného. Okrem toho by to prinieslo samozrejme aj ďalšie dôsledky v súvislosti s flexibilitou škôl a akademickými výmenami,“ konštatovala Faltínová. Ako dodala, ide o viacero typov výmen, študijné cesty, študijné pobyty v zahraničí pre lektorov aj pre študentov jazykových škôl, viaceré jazykové tábory či letné školy.
Riaditeľ jazykovej školy British Council na Slovensku Alastair Bassett reagoval, že ich škola neprijala žiadne opatrenia. K téme odmietol „špekulovať“.
Bratislavská medzinárodná škola s anglickým vyučovacím jazykom má v súčasnosti študentov z osemnástich krajín sveta. Pripúšťa, že po prípadnom brexite by mohli mať problémy vycestovať na výlety a exkurzie do Británie. „Zároveň očakávame príchod detí zamestnancov Jaguaru Landrover, takže aj kvôli tomu situáciu s referendom pozorne sledujeme,“ spresnila manažérka English International School of Bratislava Svetlana Sandbergová.