Takéto nebezpečné tendencie dnes zostávajú nepostihnuteľné, hoci je popieranie holokaustu trestným činom a naše zákony dávajú možnosť trestať za extrémizmus a rasovú neznášanlivosť. Vyšetrovatelia, ale aj prokurátori, ktorí podobné prípady odmietajú, to odôvodňujú napríklad aj tým, že pozdrav Na stráž nebol trestným činom, lebo hajlujúci nezdvihol pravicu do výšky očí.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pripravila zmenu. Do medzirezortného pripomienkového konania tento týždeň jej rezort predloží novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá umožní účinnejšie postihovať za extrémistické alebo rasové prejavy a konanie. Žitňanská o tom informovala na sociálnej sieti po sobotňajšom pochode extrémistov v Bratislave.
Pokiaľ tieto návrhy prejdú, už by sa napríklad nemal opakovať prípad Kotlebovho poslanca Milana Mazureka. Ten vlani v novembri na facebooku v príspevku oslavoval Hitlera a o holokauste tvrdil, že „6 miliónov a mydlá zo židov sú lži a rozprávky“. Polícia ho však odmietla stíhať. Jeho vyjadrenia zhodnotila ako expresívne s tým, že Mazurek holokaust podľa nej priamo nekomentoval.
Žitňanská navrhuje, aby tieto trestné činy po novom riešil Špecializovaný trestný súd. Upraví sa definícia rasovo motivovaného trestného činu. „Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný, už nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti či etnickej skupine,“ informovala ministerka.
Vyšetrovatelia to tiež budú mať jednoduchšie s podozrivým oblečením, knihami, publikovanými textami, s tzv. extrémistickým materiálom. Nebudú totiž musieť dokazovať jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Bývalý šéf odboru boja proti extrémizmu a terorizmu Prezídia Policajného zboru Martin Kubík si počká na znenie noviel. Upozorňuje, že pri extrémistickom materiáli by mal byť zákon konkrétnejší, aby sa zaň nepovažoval napríklad vystavený gardistický časopis v múzeu.
Ministerka tiež chce vybudovať aj osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu. Podľa nej prax ukazuje, že aj jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu takýchto trestných činov. Oznámenie týchto opatrení z jej strany prišlo po tom, čo Bratislavou v sobotu kráčalo asi 500 extrémistov s heslami proti Bruselu a islamu. Ich akciu sprevádzala potýčka, nechutné divadlo a rozstrihanie vlajky EÚ. Polícia predviedla na stanicu 11 ľudí, nakoniec všetkých po vysvetlení prepustila. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Tatiana Kurucová povedala, že obvinenie zatiaľ nebolo vznesené proti nikomu z nich.Niektorí extrémisti boli oblečení v rôznych kontroverzných tričkách s nápisom holokaust alebo s podobizňami znakov pripomínajúcich neonacistické symboly. Objavili sa aj zelené tričká Kotlebovej strany. Viedol ich údajný neonacista Marián Magát. Za skupinou, ktorá do centra vyrážala zo železničnej stanice, šli 4 policajné autá, policajti vytvárali koridor a zatarasovali cesty, aby nemohli narušiť druhý protest, ktorý sa v tom čase konal tiež v centre Bratislavy a bol zameraný proti extrémizmu. V priľahlých uliciach boli pripravené záložné jednotky, vodné delo a policajti na koňoch.
Potýčka vznikla po tom, čo muž sledujúci pochod radikálov zakričal: „Bratislava je európske mesto, nechceme tu fašistov.“ Jeden zo skupiny hodil po ňom plechovku a snažil sa prejsť cez policajné zátarasy. Policajti ho spacifikovali.
Akciu ukončili akože divadelným predstavením, v ktorom Magát znázorňoval sudcu, štyria predstavovali obžalovaných politikov. Mená mali síce skomolené, dalo sa však pochopiť o koho ide. Dav pri nich skandoval „Obesiť“, potom na pódium nastúpil kat, ktorý ich odviedol. Kubík zhodnotil, že i keď išlo o kontroverzné vystúpenie, nedá sa riešiť trestným právom. Pripustil, že sporným je pokrik o obesení.
Na záver extrémisti roztrhali vlajku EÚ a snažili sa ju podpáliť zapaľovačom. V tejto súvislosti mala polícia zadržať Magáta. Pálenie vlajky Európskej únie súd už pred štyrmi rokmi vyhodnotil ako prečin výtržníctva. Na peňažný trest 300 eur vtedy odsúdil Mariána Mišúna, ktorý je dnes asistentom poslanca ĽS NS Martina Beluského. Súd to zdôvodnil, že aj keď vlajka Európskej únie nie je štátnym symbolom, samotná EÚ je integračným zoskupením, združuje 28 štátov a jej rozhodovanie vo svetovom meradle je považované za istý unikát a mala by pociťovať istú vážnosť. Súd konštatoval ďalej, že aj keď nikomu neupiera slobodu prejavu, tá by však mala mať určité hranice a medze slušnosti.
Druhý protest, na ktorý prišlo 2 000 ľudí, mal upozorniť na to, že fašizmus a extrémizmus nemajú nikde miesto. Bol pokojný a bez výtržností. Zúčastnili sa na ňom aj rodiny s deťmi či starší ľudia. Počas pochodu hrala hudba, zhromaždení kráčali so zodvihnutými obrázkami preškrtnutej svastiky a preškrtnutého dvojkríža ĽS NS. Niektorí mali aj vlajku Rainbow flag. Skandovalo sa zriedka, predovšetkým heslá „Neprejdú“ či „Je nás viac“. Na čele s ďalšími známymi osobnosťami kráčala Iveta Radičová nesúc veľký transparent Stop fašizmu.