Jedlá v školských jedálňach by mali spĺňať kritériá zdravej výživy. S menšou revolúciou v stravovaní prišiel ešte bývalý minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru). Jeho rezort pripravil odporúčané recepty, ktoré obsahujú také suroviny ako tofu, bulgur, tekvica hokkaido alebo špargľa. Súčasné vedenie ministerstva si v rámci plánu prevencie obezity na roky 2015 až 2020 predsavzalo, že bude tiež presadzovať zníženie obsahu soli v jedlách.
Vychádzalo z prieskumu Úradu verejného zdravotníctva, ktorý kontroluje, či menu servírované žiakom spĺňa odporúčané výživové hodnoty. „Prvé výsledky monitoringu naznačili výrazné prekročenie odporúčanej dávky soli v jedlách, podávaných v školských jedálňach,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Eva Koprena.
Na zmenu vo varení v súvislosti so soľou sa zamerali školenia zástupcov školských jedální s hygienikmi. Tam odznela aj kritika soľničiek. Jedálne ich začali pred viac ako mesiacom zo stolov sťahovať. Ministerstvo tvrdí, že nevydalo žiadne nariadenie o obmedzení alebo o zákaze používania soľničiek. „Možno iba na školeniach bola téme obsahu soli v jedlách venovaná väčšia pozornosť, a to práve vo vzťahu k zdravému prostrediu v školách,“ spresnila Koprena.
V školskej jedálni Základnej školy a materskej školy Milana Hodžu v Bratislave podľa jej vedúcej Hedvigy Kasalovej vážia soľ na každé jedlo presne podľa odporúčaných dávok a koreničky nemajú na stoloch už asi mesiac. „Deti reagujú tak, že naháňajú soľničky. A niektoré si ich dokonca začali do školy nosiť. Učitelia ich zvyknú pýtať od nás,“ priblížila Kasalová.
Niektorým školákom sa obedy zdajú málo slané aj preto, že sú zvyknutí na silnejšie dochucovanie z domu a preúčanie môže trvať dlho. V rámci zdravšieho stravovania začali deťom podávať dvakrát týždenne namiesto malinovky a čaju obyčajnú vodu. Na túto zmenu si žiaci zvykli rýchlo „Ale vyzerá to tak, že soľ je u nás tvrdší oriešok,“ dodala Kasalová.
Deti reagujú tak, že naháňajú soľničky. A niektoré si ich dokonca začali do školy nosiť.Hedviga Kasalová, vedúca školskej jedálne
„Nestretla som sa s tým, že by si nejaký žiak, ani druhého stupňa, prišiel pýtať soľničku. Aj predtým tu boli viac-menej iba pre dospelých,“ opísala vedúca školskej jedálne Základnej školy a materskej školy Gaštanová v Žiline Danka Barloková. Pre zamestnancov je soľ pripravená v kuchyni, po použití ju musia vrátiť. „Už som im povedala, že keď si chcú dosáľať, nech si nosia vlastnú soľ. Od nás dostanú stravu, ktorá vyhovuje normám. Ale sú to dospelí ľudia, takže im nemôžeme nič prikazovať,“ konštatovala Barloková.
Šéfka žilinskej jedálne upozornila, že soľ obsahujú suroviny, z ktorých varia, takže jej obsah v hotovom jedle sa potom môže dosť zvýšiť. Tento problém riešili aj na školení, kde im odporučili sledovať obsah soli už v jednotlivých surovinách. „Snažíme sa používať aj ochucovadlá bez pridaného glutamanu sodného. Napríklad vegetu pre deti,“ dodala Barloková.
V Základnej škole Janigova v Košiciach nemali koreničky k dispozícii ani predtým. „Deťom stačí tak osolené jedlo, ako im ho dáme. Učitelia sú tiež spokojní. Okrem toho poctivo čítame aj informácie na potravinách, aby sme vedeli, čoho a koľko obsahujú. Robíme to hneď pri dodávke tovaru,“ vysvetlila vedúca školskej jedálne Adriana Miklianová.
Podľa ministerstva učitelia sú pre žiakov vzorom a v tomto prípade môžu byť aj pozitívnym príkladom pri zmene stravovacích návykov, napríklad aj obmedzeného prisáľania. Detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková potvrdzuje, že deti kopírujú dospelých. „Hlavne deti mladšieho školského veku. Rodičia, čiže to, ako je dieťa naučené z domu, a to, čo sa deje v škole. To sú dva vzory, podľa čoho sa bude správať,“ pripomenula psychologička.
V tejto oblasti je to však podľa nej o niečo zložitejšie, pretože deti môže ovplyvňovať viacero vecí, nie iba vzory. V prvom rade to, či im strava v škole chutí, alebo nie. „Podstatné je aj to, aby deti videli, že dospelí jedia to isté čo ony. Je tam aj množstvo iných hľadísk, ktoré to môžu ovplyvniť,“ uzavrela Tóthová-Šimčáková.