V susednom Česku, kde je takéto partnerstvo povolené už desať rokov, zatiaľ urobili krok k tomu, aby si registrovaní partneri mohli adoptovať dieťa. Nie však spoločne, ale individuálne.
„Je to pre nás obrovský úspech. Vnímam to ako také uznanie LGBT komunity. Nie sme občania druhej kategórie,“ povedal pre Lidové noviny Petr Laně, ktorý žije v registrovanom partnerstve šesť rokov a na českom ústavnom súde bojoval o právo na adopciu dieťaťa. Ústavný súd mu dal minulý týždeň za pravdu, keď uznal, že paragraf, ktorý zakazuje človeku v registrovanom partnerstve adopciu, je diskriminačný. Svojím spôsobom bol absurdný, pretože slobodný gej v princípe mal právo na adopciu dieťaťa, ak však uzavrel registrované partnerstvo, dieťa si osvojiť nemohol.
Rozhodnutie českého ústavného súdu neznamená automaticky povolenie adopcií registrovaným párom. Registrovaný partner či partnerka budú môcť požiadať o zaradenie na zoznam žiadateľov o adopciu dieťaťa z detského domova. V prípade úspešného absolvovania procedúry si žiadateľ dieťa bude môcť osvojiť ako jednotlivec. V Česku sa však už dlho diskutuje aj o tom, aby si registrovaný partner mohol osvojiť biologické dieťa druhého partnera. Príslušnú novelu zákona má už pripravenú minister pre ľudské práva Jiří Dienstbier.
Je alarmujúce, že štát nemá adekvátne vyriešené otázky deľby majetku po rozpade manželstiev a nezosobášených partnerstiev.Janka Debrecéniová, právnička
Česko je aj medzi 18 štátmi EÚ, ktoré sa dohodli, že medzinárodným párom v prípade rozchodu alebo rozluky uľahčia život pri riešení majetkových vecí. Tieto krajiny vychádzajú v ústrety svojim občanom žijúcim v inom štáte EÚ, ale aj cudzincom z republík EÚ, ktorí žijú u nich. Bez ohľadu na to, či žijú v manželstve, alebo partnerstve a tiež bez ohľadu na to, či ide o zväzok muža a ženy, alebo o pár rovnakého pohlavia. Problém s tým nemajú ani v katolíckom Španielsku, Taliansku či na Malte. Slovensko sa aj v tomto prípade drží radšej bokom – akoby takéto páry neexistovali.
Slovensko k posilnenej spolupráci nepristúpilo
Medzinárodných manželstiev a partnerstiev alebo takých, kde páry žijú v inom štáte EÚ, pritom pribúda. Vznikajú tak rôzne situácie. Ak sa Slovenka vydá za Francúza a žijú spolu v Bruseli, kde nadobudnú spoločný majetok, ktorý súd bude v prípade ich rozchodu rozhodovať o delení majetku? Slovenský, francúzsky či belgický?
Návrh Európskej komisie stanoviť jasné pravidlá o právomoci súdov koncom minulého roka zablokovali Poľsko a Maďarsko. Väčšia časť štátov EÚ si však vzájomne uznávané pravidlá želá. V polovici júna sa napokon ministri spravodlivosti EÚ dohodli, že tie štáty, ktoré si to želajú, budú mať v tejto oblasti tzv. posilnenú spoluprácu a prijmú spoločné ustanovenia.
Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo. „To znamená, k posilnenej spolupráci sme nateraz nepristúpili,“ informoval hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. Rezort spravodlivosti si je pritom vedomý, že pre SR nie je dobré, ak stojí bokom. Vláde navrhuje, aby sme sa k užšej spolupráci pridali. Materiál, ktorý ministerstvo predložilo koncom mája do medzirezortného pripomienkového konania, sa však opäť nepáčil aktivistom z Aliancie za rodinu. Tŕňom v oku im je znovu najmä inštitút registrovaného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia, ktorý uznáva už väčšina štátov únie. Výhrady mali aj rezorty, ktoré sú pod vedením nominantov za SNS.
Ministerstvo spravodlivosti argumentuje, že navrhované nariadenia by nijako nemenili situáciu na Slovensku či definíciu manželstva, ktorú predchádzajúca vláda zakotvila aj v ústave. Neznamenalo by to ani uznanie registrovaných partnerstiev, či už párov rovnakého pohlavia, alebo heterosexuálnych. Slovenské súdy by zároveň mohli odmietnuť rozhodovať prípady, ktoré by sa týkali registrovaných partnerstiev.
Nemáme vyriešenú deľbu majetku po rozpade partnerstiev
Podľa právničky Janky Debrecéniovej aj tento postoj naznačuje, že Slovensko sa rozhodne nechystá zaviesť inštitút registrovaných partnerstiev, ktorý by sa nemusel vzťahovať len na páry rovnakého pohlavia. „Je to ďalší signál, že Slovenská republika sa nechystá upravovať pomery dvojíc žijúcich inak ako v manželstve, ako ho poznáme. Pretože to sa netýka len heterosexuálnych manželov a medzinárodných manželských párov, ale aj ľudí, ktorí žijú mimo manželstva, bez ohľadu na to, či sú rovnakého, alebo rozdielneho pohlavia,“ hovorí Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. Pripomína zároveň, že nezosobášených párov je čoraz viac, čo potvrdzujú aj nedávno zverejnené údaje Štatistického úradu, podľa ktorých sa až 40 percent detí rodí mimo manželstiev.
Debrecéniová zároveň zdôrazňuje, že aj Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien vyzval vlani Slovensko, aby riešilo dosahy rozvodov, ako aj rozchodov nezosobášených partnerstiev na ženy. „Je alarmujúce, že štát nemá adekvátne vyriešené otázky deľby majetku po rozpade manželstiev a nezosobášených partnerstiev bez ohľadu na to, či ide o ľudí rovnakého, alebo rozdielneho pohlavia,“ dodáva právnička.
Napriek tomu proti návrhu rezortu spravodlivosti bolo vznesených viacero odmietajúcich pripomienok. „Je to dôkaz toho, že niektorým politickým stranám a viacerým konzervatívnym silám, ktoré sa vydávajú za občianske, veľmi záleží na tom, aby nedochádzalo k nijakej ďalšej úprave práv v osobných a majetkových vzťahoch po rozpade manželstiev alebo iných partnerstiev. Takto sa v nich totiž ľahko vykonáva kontrola nad ženami,“ uzatvára Debrecéniová.
Aký bude napokon postoj Slovenska, má vláda rozhodnúť na jeseň.