Zatiaľ sa hovorí o dvoch možnostiach, ako patovú situáciu vyriešiť. Zmeniť ústavu a tým aj dopĺňanie sudcov alebo zvolenie nových uchádzačov v parlamente. Obe však majú prekážky.
Zmena ústavy by podľa doteraz známych návrhov umožnila nové zloženie súdu a o kandidátoch na sudcov by tak už nerozhodoval len parlament. Toto oprávnenie by sa mohlo rozdeliť medzi Národnú radu, prezidenta a Súdnu radu. Každý z nich by vyberal tretinu pléna. Počet sudcov by sa tak zvýšil na pätnásť. Sprísnili by sa tiež nároky na uchádzačov. Zmenu počtu ústavných sudcov, kritérií na ich výber, funkčné obdobie a vyjasnenie právomoci prezidenta pri ich výbere a vymenúvaní má vláda Roberta Fica aj vo svojom programovom vyhlásení.
Politici ešte nevedia, ako sa bude postupovať. Či parlament zvolí nových kandidátov na sudcov Ústavného súdu, alebo pripravia návrh na zmenu ústavy. „Dohoda zatiaľ nie je žiadna,“ hovorí predseda Ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer). On je za to, aby kandidáti Jana Laššáková a Mojmír Mamojka, ktorých prezident v stredu odmietol do funkcie ústavného sudcu vymenovať, dali sťažnosť na Ústavný súd. Problém sa tak môže naťahovať ďalší rok. A to aj v prípade, keby prezident odmietol vymenovať aj nových uchádzačov, ktorých by mu predložila Národná rada.
Prípravu a schválenie novej ústavy zase sprevádza viacero problémov. Na jej schválenie potrebuje koalícia aj hlasy opozície. Ani v samotnej koalícii údajne nemá takýto návrh zatiaľ všeobecnú podporu. Podľa informácií Pravdy nesúhlasí s ním najsilnejšia strana Smer.
Hoci prezident Andrej Kiska naznačil, že o zmene ústavy už s politikmi koalície aj opozície rokoval, jedno je jasné už dnes. K novele základného zákona štátu v najbližších mesiacoch nedôjde. „V tomto roku určite nepríde návrh na zmenu ústavy, čo sa týka Ústavného súdu,“ reagoval vládny poslanec, ktorý si nepraje zverejniť svoje meno. Potvrdil však, že sa o tom rokuje, ale zhoda nie je ani v samotnej koalícii.
Madej uviedol, že s riešením, ako ďalej, príde ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Hovorca rezortu Peter Bubla povedal, že pracovná skupina rezortu už pripravuje zmenu ústavy a Žitňanská o tom informovala aj hlavu štátu.
Prezident v stredu odmietol opakovane vymenovať troch ústavných sudcov z kandidátov, ktorých zvolila Národná rada ešte vlani a v roku 2014. Spomenul, že svoje rozhodnutie urobil v čase, ktorý sa javí priaznivejšie pre riešenie už dva roky sa vlečúceho ústavného problému medzi parlamentom a prezidentom. „Je tu záväzok vlády navrhnúť ústavný zákon, ktorý sa bude týkať kreácie Ústavného súdu. A je tu porozumenie viacerých lídrov opozície, s ktorými som hovoril, že také niečo potrebujeme. A to aj v záujme predchádzania ústavným a politickým sporom do budúcnosti,“ vyhlásil Kiska.
Hlava štátu dala stop nielen Jane Laššákovej a Mojmírovi Mamojkovi, ktorých parlament zvolil koncom minulého roka, ale znovu aj Eve Fulcovej, Jurajovi Sopoligovi a Miroslavovi Ďurišovi. Tí po odmietnutí vymenovania podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorý rozhodol, že prezident porušil ich práva a prikázal mu konať. Kiska konal tak, že ich nevymenoval. Dôvody sú podľa neho identické, ako oznámil pôvodne.
Na Ústavnom súde už dva roky pracuje desať namiesto trinástich sudcov. Tí sú s týmto stavom nespokojní. V apríli si po odchode kolegu Ľubomíra Dobríka, ktorému sa skončil mandát, odmietli medzi seba prerozdeliť jeho prípady. Sťažovatelia, ktorí na rozhodnutie tejto inštitúcie čakajú, sa tak môžu pre nečinnosť súdu obrátiť na štrasburský súd.
V prípade, že sa situácia nevyrieši do roku 2019, hrozí, že na Ústavnom súde zostane len jedna sudkyňa. Vtedy sa totiž končí funkčné obdobie až deviatim sudcom.