Dohady vyvolávajú jeho odborné predpoklady. On sám sa minulý týždeň o svojej profesionálnej minulosti vyjadril: „Priamo s tajnými službami som v styku nebol, ale s podobnými zložkami áno. Pracoval som napríklad ako mediátor." Bezpečnostný analytik Milan Žitný nevylúčil, že to môže znamenať aj prácu v tajných službách, napríklad agenta v utajení. V takom prípade podľa Žitného „ide o tzv. legalizantov, teda príslušníkov, ktorí majú svoje civilné zamestnania, nechodia do služobných objektov a so svojím nadriadeným sa stretávajú mimo". O práci takýchto ľudí sa podľa neho nahlas nehovorí a nikto to nikdy oficiálne nepotvrdí. Bezpečnostný analytik uviedol, že existuje aj takzvaná komerčná spravodajčina, keď veľkí výrobcovia či technologické firmy využívajú v konkurenčnom boji špionáž.
Šafárika v pondelok do funkcie riaditeľa SIS uviedol premiér Robert Fico. Na tomto poste vystriedal Jána Valka, ktorý na čele tajných stál od mája 2012. Fico povedal, že v budúcnosti čakajú tajnú službu nové výzvy, ktoré sú spojené napríklad s novou úlohou Európskej únie ako globálneho hráča v oblasti bezpečnosti a riešenia konfliktov. „Pre úspešný chod tajnej služby bude dôležitá kontinuita, keďže odchádzajúci riaditeľ Ján Valko odovzdáva SIS v kvalite, ktorá zodpovedá všetkým medzinárodným štandardom," poznamenal Fico.
Do funkcie riaditeľa SIS vymenoval Šafárika prezident Andrej Kiska na návrh vlády ešte začiatkom júla. Slovenská republika mala doteraz sedem riaditeľov SIS. Dvakrát jej šéfoval Vladimír Mitro. Po ňom nasledovali Ivan Lexa, Rudolf Žiak, Ladislav Pittner, Jozef Magala, Karol Mitrík a Ján Valko.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.