Voliči stranami zásadnejšie nezakývali, okrem Siete

Parlamentná politická scéna od marcových volieb zatiaľ neprešla zásadnou zmenou nálad verejnosti, aj keď isté pohyby v popularite strán sa už v prieskumoch prejavili.

12.07.2016 12:00
debata (38)

Z vládnych strán vzrástla podpora národniarov Andreja Danka, vážne sa oslabila Sieť a posilnila sa opozičná SaS. Viditeľnejšie pohyby sa dajú skôr očakávať po slovenskom predsedníctve v EÚ, keď vládne strany prejdú testami súdržnosti. Nie je vylúčené, že sa objaví aj nová pravicová strana, ktorá môže zamiešať karty zase v opozičnom tábore.

Podľa sociológa Pavla Haulíka je dosť problematické teraz odpovedať na to, ako sa zmenila verejná mienka po voľbách. Ako ďalej povedal, otázka je, či to, čo sa vo voľbách stalo, bol výsledok procesu založeného na poznaní ponúk strán, ich osobností a celkového ukotvenia, alebo išlo len o hlasovanie pre konkrétny prípad, keď si ľudia nevedeli vybrať. „Vnímam to tak, že tento proces nie je uzatvorený a teraz sa dokončuje. Politická scéna je v tomto momente nedobudovaná. Vyzerá to tak, že strany vládnej koalície nemajú perspektívu výrazného preferenčného rastu, a rovnaké je to aj s opozičnými stranami. Dokonca tam je to ešte horšie," zhodnotil Haulík, ktorý očakáva vznik nových politických subjektov.

zväčšiť
web-preferencie

V každom prípade však slovenská politická scéna potrebuje štandardizáciu. „Experimentov tu už bolo veľa, tie neprinášajú nič, čo by pre rozvoj a napredovanie krajiny bolo niečím zásadným,“ poznamenal Haulík.

A ako teda nálady namerali výskumníci? V júni podľa agentúry Focus vládny Smer zaznamenal pokles oproti volebnému výsledku o necelé dve percentá. Volilo by ho 26,4 percenta opýtaných. Momentálne strane neprospieva kauza podnikateľa Bašternáka, podozrivého z daňových podvodov, pre ktorú chce opozícia odvolať ministra vnútra Roberta Kaliňáka a premiéra Roberta Fica. Podľa sociológa Smer nie je teraz v štádiu, že by sa jeho vývoj podobal HZDS či iným stranám, ktoré z parlamentu pre klesajúcu podporu v minulosti vypadli. „Smer potrebuje, aby dostal do popredia nové mladé tváre. Aj keď politici vo vedení Smeru nie sú vekovo starí, politicky už áno,“ uviedol Haulík.

Nárast preferencií podľa Focusu dosiahla SNS, a to až takmer o šesť percent v porovnaní s voľbami. Podľa politológa Michala Horského zatiaľ z „humbugu“, ktorý vytvára opozícia, ťažia národniari. „Zrejme si to uvedomujú aj opoziční aktéri a nie náhodou v súvislosti s kauzou Bašternák a so schôdzou na odvolanie ministra Kaliňáka sa snažia vťahovať do tohto procesu aj predsedu parlamentu a šéfa SNS Danka,“ povedal politológ. Haulík vidí SNS a Smer ako spojené nádoby a dnes sa podľa neho veľká skupina voličov vracia zo Smeru po štyroch rokoch k národniarom.

Kým Most-Híd si viac-menej udržiava šesť percent, osudový prepad zaznamenala Sieť. Klesla z volebného výsledku 5,6 na 1,4 percenta. Podľa Horského sa v strane prejavila hodnotová nepevnosť a z nej prameniace rozbroje. „Zdá sa, akoby sa táto strana a jej vedenie zamotali do vlastnej siete, z ktorej už v budúcich voľbách ťažko môžu nájsť východisko,“ poznamenal politológ. Sieť čaká v auguste mimoriadny snem. Budúcnosť jej predsedu Radoslava Procházku je nejasná. Nepovedal, či sa bude znovu uchádzať o post predsedu. Zo Siete už odišli traja poslanci a ďalšia skupina piatich poslancov vyjadrila Procházkovi nedôveru. Pätica poslancov však tvrdí, že bude naďalej podporovať vládny program a koalíciu.

Z opozičných strán sa SaS posilnila v porovnaní s voľbami podľa Focusu o dve percentá. V júni by ju volilo 14,1 percenta opýtaných. V SaS sa schyľovalo ku konfliktu medzi predsedom Richardom Sulíkom, ktorého chcel nahradiť Jozef Mihál. Predseda strany Sulík však narýchlo za chrbtom svojich oponentov zvolal kongres, ktorý sa konal ešte v júni. Mihál sa po pár dňoch z boja stiahol.

Podľa Haulíka SaS nie je subjekt, ktorý by politicky napredoval, ale je obmedzený na pár ľudí a skôr mu hrozí ponorková choroba. „SaS zatiaľ od volieb nepresvedčila, že je to strana, ktorá by dokázala okolo seba zhromaždiť dostatočne silnú koalíciu pravicových strán, schopnú vládnuť,“ mienil sociológ.

Len mierny pokles postihol stranu OĽaNO-Nova, ktorá dosiahla v júni podporu 9,9 percenta. Vo voľbách dostala hlasy od 11 percent voličov. Spolu so SaS je OĽaNO najhlasnejším kritikom vládnej koalície hlavne pre kauzu Bašternák. Sociológ Haulík v tejto súvislosti uviedol, že volič čaká nielen negatívne podnety, ale aj konštruktívny program, s ktorým opozícia neprišla. Podľa Horského aktivity politikov zo SaS a OľaNO-Nova zatiaľ výraznejšie nepomohli Kotlebovej ĽS NS, ktorá má podľa Focusu zhruba rovnakú podporu ako vo voľbách. „Vytvárajú jej však predpolie a je len otázkou času, kedy si významná časť občanov bude priať vládu pevnej ruky,“ dodal Horský.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #politické preferencie