A v mnohých prípadoch ide skôr o akademikov ako praktikov. Návrh z dielne ministerstva školstva sa však niektorým vysokým školám nepáči.
Nový systém, ktorý rezort pripravuje, by mal slovenské vysoké školy priblížiť k západnému modelu. Novela zákona o vysokých školách by tak mala umožniť, aby na funkčných miestach mohli pôsobiť experti, ktorí by nemuseli byť habilitovaní docenti a vymenovaní profesori, ale museli by prejsť konkurzom. „Bol by to nový model, kde by tieto funkčné miesta docentov a profesorov mohli obsadzovať odborníci z praxe, vrátane mladých, ktorí sú významnými vedcami,“ vysvetlil minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS).
Na Slovensku v súčasnosti funguje systém, že ten, kto chce pôsobiť na akademickej pôde, musí najskôr absolvovať doktorandské štúdium a následne s titulom PhD. zostáva učiť na pozícii odborný asistent. Docentom sa môže stať až o tri roky neskôr po splnení podmienok, ako sú pedagogická, vedecko-výskumná aj publikačná činnosť a ohlasy na ňu. Mal by tiež preukázať dosiahnuté výsledky vo svojom odbore a reálnu prax. Každá fakulta má navyše zoznam svojich špecifických požiadaviek. Profesúru zas môže obhájiť až o ďalšie tri roky po splnení podobných podmienok.
O podrobnostiach pripravovanej novely rezort školstva zatiaľ mlčí. Hovorí však, že zavedením alternatívnej kariérnej cesty chce zvýšiť záujem o prácu na vysokých školách, preto by už nemal byť dôležitý titul, ale pracovné výsledky.
Zmenu zákona chce Plavčan navrhnúť už tento rok. Ak by ju schválil parlament, tituly docent a profesor by sa mali prestať udeľovať do dvoch rokov. Minister zároveň vyzval tých, ktorí si tieto tituly práve robia, aby neprestávali vo svojej výskumnej činnosti. Práve tá bude jednou z podmienok na úspešné absolvovanie konkurzu pri obsadzovaní miest na vysokej škole.
Minister avizuje aj prechod zo systému garantovania študijných programov na systém študijných odborov. „To by znamenalo, že jednotlivé programy nebudú potrebovať taký veľký počet garantov, ako je to dnes, v podobe docentov a profesorov,“ dodáva Plavčan. Študijné odbory by garantovala skupina odborníkov, ktorí titul docent či profesor nemajú. V súčasnosti za kvalitu a rozvoj programu zodpovedajú profesori a docenti. Práve vďaka nim sú študentom udeľované tituly.
Navrhovaný model pozitívne vníma prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave Zuzana Kovačičová. „Umožniť ľuďom z praxe nastúpiť na funkčné miesta docenta či profesora môže byť po splnení rozumných kritérií vedeckej a pedagogickej kvality užitočné,“ myslí si prorektorka. Zapájať expertov zvonku do vzdelávacieho systému považuje za nevyhnutné aj rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer. K pripravovanej novele má však výhrady. „Osobne si myslím, že je lepšie upraviť postupy vymenovania docentov a profesorov, ako robiť výnimky v obsadzovaní týchto miest. Na STU už dnes pôsobí niekoľko odborníkov z praxe v pozícii hosťujúcich profesorov,“ objasňuje rektor.
S návrhom nesúhlasí ani Slovenská rektorská konferencia (SRK). „Sme jednoznačne za zachovanie funkčných miest docentov a profesorov s vedecko-pedagogickými titulmi, ktoré boli získané na základe habilitačných konaní a vymenovacích konaní za profesora,“ povedal prezident SRK Rudolf Kropil. Argumentuje tým, že aj v súčasnosti platný zákon umožňuje uzavrieť pracovný pomer s odborníkom na miesto vysokoškolského profesora bez toho, aby mal titul profesor či docent. So stanoviskom Slovenskej rektorskej konferencie sa stotožňuje aj vedenie Žilinskej univerzity v Žiline.
Podľa Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku ak na funkčné miesta docentov a profesorov nastúpia odborníci z praxe bez titulov, môže to viesť k zníženiu kvality pedagogických a vedeckovýskumných výkonov docentov a profesorov. Taktiež sa zníži motivácia pre odborných asistentov.
Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hodnotí pripravovanú novelu ako progresívny krok. Obáva sa však, ako to prijmú vysoké školy. "Ide o vec, ktorú si vysoké školy dosť strážia a jedným z problémov je práve ich uzavretosť,“ myslí si Králiková.
Upozorňuje tiež, že systém výučby sa nemenil od začiatku 90. rokov, vďaka čomu je dnes ťažkopádny. „Dodnes sú napríklad profesori platení podľa tabuliek, akoby ich kvalita ustupovala do úzadia,“ vysvetľuje Králiková s tým, že kvôli starému systému na univerzitách nedošlo ku generačnej výmene. „Chýba práve stredná generácia, ktorá by bola hnacím motorom zmeny,“ myslí si odborníčka. Podľa nej väčšina profesorov a docentov sú skôr akademici ako praktici. „Samozrejme, nevzťahuje sa to na všetky odbory, výnimkou sú napríklad lekárske fakulty či umelci z VŠMU či VŠVU,“ vymenúva Králiková.
Pri zmene systému bude podľa odborníčky dôležité zadefinovanie podmienok vstupu experta na akademickú pôdu, ale na druhej strane by aj vysoké školy mali požadovať od odborníka určitú prácu, aby to celé vo vzdelávacom systéme študenta dávalo zmysel.
Ak majú byť odborníci zároveň garantmi študijných odborov, musia sa vo výraznej miere zmeniť aj akreditačné podmienky a podmienky financovania. V súčasnosti totiž platí, že garant štúdia musí byť zamestnaný na univerzite na plný úväzok, čo by pre odborníkov z praxe mohlo predstavovať problém. „Zoberte si, koľko zarobí IT odborník vo firme a koľko by zarobil v škole, tie rozdiely sú značné,“ hovorí Králiková. Potvrdzuje však, že vôľa odborníkov a firiem vstúpiť do vzdelávacieho systému je čoraz väčšia, pretože chcú ovplyvňovať pripravenosť svojich budúcich zamestnancov.
V Česku niektoré vysoké školy presadzovali systém, ktorý funguje vo vyspelých krajinách. „Akademik by získal titul profesora na konkrétnej univerzite ako pracovnú pozíciu, teda po odchode si titul neprenesie na ďalšie pôsobisko,“ vysvetľuje Tereza Fojtová, hovorkyňa Masarykovej univerzity v Brne. Podľa nej sa takto univerzity chceli brániť príchodu profesorov z niektorých menej kvalitných škôl. Zavedenie funkčných miest a problematika pracovnoprávnych vzťahov sa však do novely nakoniec nedostala. „Pôsobenie odborníkov z praxe je na univerzite aj dnes, nemusia ani študovať na doktorandskom stupni štúdia. Nie sú však na pozícii profesorov, čo znamená, že nemôžu byť napríklad garantmi študijného odboru,“ uzatvára Fojtová.
Vysoké školy v číslach
- Podľa údajov ministerstva školstva od roku 2000 bolo vymenovaných 1 644 profesorov.
- Základný plat vysokoškolského profesora po 32-ročnej praxi je 1 216 eur.
- Na vysokých školách v súčasnosti pôsobí vyše 9 000 interných a viac ako 2 000 externých učiteľov. Počet pedagógov však postupne klesá.