Pracovný trh však zápasí aj s ďalším problémom, a tým je starnutie populácie. Tieto témy boli predmetom dvojdňovej neformálnej schôdze ministrov členských krajín EÚ zodpovedných za zamestnanosť a sociálnu politiku. Na stretnutí v Bratislave sa zaoberali aj otázkami, ktoré prináša súčasný trend digitalizácie a robotizácie a jeho dosahom na svetový a európsky trh práce.
Je známym faktom, že obyvateľstvo Európskej únie starne a počet ekonomicky aktívnych ľudí klesá. To sa podpisuje na fungovaní trhu práce aj na systémoch sociálneho zabezpečenia. Vznikajú tu problémy týkajúce sa dostupnosti pracovnej sily, potreby nových zručností či udržania sociálnych štandardov v Európe. Starnutie postupne vytvára väčší tlak na systémy sociálnej ochrany či udržateľnosť dôchodkových systémov. Kladie tiež zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ale aj na potrebu pracovnej migrácie. Práve tieto fenomény povedú podľa ministrov v budúcnosti k zmenám v podnikoch aj u samotných zamestnancov.
Nielen starnutie populácie, ale aj nárast nových technológii vo výrobe mení fungovanie zamestnanosti. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter sa preto chce intenzívnejšie zaoberať úpravou pravidiel zamestnávania ľudí a možnosťami kvalitného celoživotného vzdelávania. „Zmeny pracovného práva by ale nemali znížiť sociálnu ochranu zamestnancov,“ upozornil minister po neformálnej schôdzi šéfov rezortov členských krajín EÚ zodpovedných za zamestnanosť a sociálnu politiku.
Richter vysvetlil, že v súvislosti s technologickými zmenami možno pozorovať dve tendencie. Technológie vo výrobe podľa neho alebo likvidujú pracovné miesta a menia kvalifikačné požiadavky na zamestnanca, alebo, naopak, vytvárajú nové miesta. Problém však nastáva vtedy, keď sa človek nedokáže prispôsobiť novým podmienkam. Podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je robotizáciou a digitalizáciou ohrozených 12 percent pracovných miest v EÚ. Komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssen skonštatovala, že je potrebné do zručností v Európe investovať viac. "Až 70 miliónom Európanov, ktorým chýbajú aj základné zručnosti, reálne hrozí riziko, že zostanú vzadu,“ varovala komisárka.
Podľa Richtera technologický vývoj prináša nečakané výzvy. Začínajú vznikať nové formy pracovnoprávnych vzťahov, ako sú zmluvy na „nula hodín“ či práca „na zavolanie", čo si vyžaduje vyššiu flexibilitu zo strany zamestnávateľov „Sociálna ochrana pracovníkov však nemôže byť obetovaná v záujme flexibility,“ myslí si minister. Flexibilita je podľa neho dôležitá, ale v prípade zmien jednotlivých zákonníkov práce nemôže byť na úkor sociálneho zabezpečenia a postavenia zamestnancov.
Hovorca rezortu sociálnych vecí Michal Stuška doplnil, že takéto typy zmlúv sa skôr objavujú v iných krajinách Európy, u nás nie sú ešte také bežné. „Na Slovensku sa stretávame skôr s nestálymi pracovnými zmluvami,“ vysvetľuje Stuška. Ide o zmluvy uzavreté na dobu určitú alebo o čiastočné pracovné úväzky. Nové typy zmlúv začínajú byť však čoraz aktuálnejšie. „Naše pracovnoprávne právo, ale ani v mnohých iných európskych krajinách, zatiaľ na tieto tendencie nezareagovalo“, hovorí Stuška s tým, že nové typy zmlúv ministerstvo neplánuje presadzovať.