Polícia sa vyhrážaním zaoberá, ale konkrétnejšie informácie neposkytla.
Celé sa to začalo zverejňovaním fotografii viacerých vládnych i opozičných politikov, aktivistov, analytikov či novinárov na webe Slovenského hnutia obrody, ktoré vytvorilo album ľudí. Označilo ich za „konšpirátorov šíriacich propagandu Bruselu“. Pod fotografiami prezidenta Andreja Kisku, ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, podpredsedu parlamentu a šéfa Mostu-Híd Bélu Bugára, expremiérky Ivety Radičovej, europoslancov za Smer Moniky Flašíkovej Beňovej a Borisa Zalu, ale aj poslancov opozície, predstaviteľov mimovládnych organizácií je veľa vulgárnych a primítívnych príspevkov diskutujúcich. Asi najbrutálnejšie slová na adresu europoslankyne Flašíkovej Beňovej napísal jeden z diskutujúcich: „Treba ju zabiť.“
Europoslankyňa Pravde povedala, že nezaregistrovala takýto výrok. Podľa nej ju nekontaktovala ani polícia, že v tejto veci podniká nejaké kroky.
„Dovtedy sa tým nebude nikto zaoberať, kým sa nestane niečo také ako poslankyni Coxovej a potom budú všetci prekvapení, ako sa to mohlo stať,“ uviedla Flašíková Beňová. Narážala tým na nedávnu vraždu labouristickej poslankyne Jo Coxovej počas referendovej kampane o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ.
Polícia nechcela povedať viac podrobností k celému prípadu vrátane toho, koľko autorov nenávistných výrokov vyšetruje. Priznala len, že začala trestné stíhanie vo veci prečinu útoku na verejného činiteľa v súvislosti s tvrdením, ktoré pod fotografiu prezidenta Kisku uviedol mladý muž z Cinobane. „Na jeho mieste by som sa nechválil, že som prezident. Lebo jediné pravé miesto pre neho je gulag,“ napísal v apríli diskutér Rado M., ktorého ako svedka 6. júla vypočúvala polícia. Tá tvrdí, že zabezpečuje všetky potrebné úkony, aby mohla rozhodnúť vo veci. „Viac informácií v súčasnosti nie je možné poskytnúť,“ poznamenala hovorkyňa krajského riaditeľstva polície v Bratislave Tatiana Kurucová.
Podľa dekana Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslava Ivora si ľudia facebook zamieňajú za absolútnu voľnosť a anarchiu, keď si môžu dovoliť čokoľvek. „Je tam však obsah vyjadrení a ich autor musí rešpektovať zákony tohto štátu, ktoré sú neprekročiteľné. Nie je možné, aby sa zneužívali sociálne siete na páchanie trestnej činnosti alebo iného protiprávneho konania,“ povedal Ivor. Podľa neho takéto vyjadrenia zakladajú podozrenia zo spáchania extrémistického trestného činu, ale aj trestného činu proti slobode a môžu napĺňať skutkové podstaty trestných činov nebezpečného vyhrážania sa či násilia proti skupine obyvateľov.
Polícia neodpovedala na otázku, či preveruje Slovenské hnutie obrody, ktoré umožňuje šírenie nenávistných prejavov na svojom facebookovom profile. Slovenské hnutie obrody o sebe tvrdí, že stojí na pilieri lásky k národu a vlasti. Netají sa však extrémistickými a rasistickým postojmi, obdivom k prezidentovi vojnového slovenského štátu Jozefovi Tisovi. V registri ministerstva vnútra je vedené ako občianske združenie.
Ak sa podľa Ivora preukáže, že hnutie je správcom stránky, na ktorej sú spomínané komentáre, polícia by mala zasiahnuť. Právnik Daniel Milo, ktorý v minulosti pôsobil v mimovládke Ľudia proti rasizmu, hovorí, že existuje precedens Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Delfi verzus Estónsko, keď prevádzkovateľ jedného portálu dostal pokutu za to, že neodstránil resp. neskoro odstránil hanobiace a nenávisť podnecujúce výroky. Podľa Mila tak možno podniknúť právne kroky aj proti prevádzkovateľovi portálu.
Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv uviedol, že celá kauza by mala dospieť k právoplatnému rozsudku. „Inak tento druh ľudí bude takéto správanie opakovať,“ zdôraznil. V zahraničí polícia podobné prípady ako na Slovensku rieši rázne. Minulý týždeň v Nemecku urobila celoštátnu raziu proti ľuďom podozrivým z nenávistných odkazov na sociálnych sieťach. Nemeckí policajti prehľadali domovy zhruba 40 ľudí pre podozrenie zo zverejňovania krajne pravicových alebo antisemitských materiálov.
Na Slovensku sa politici stali terčom urážok aj v minulosti. Napríklad pred tromi rokmi to bol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý bol poverený prípravou vládnej stratégie o podpore a ochrane ľudských práv. Denníku Pravda v tom čase povedal, že bol zaskočený štvavou kampaňou. Uviedol, že dostával denne desiatky e-mailov. „Mnohé z nich boli veľmi primitívne a vulgárne. Na internete dokonca kolovala fotografia mojej rodiny, kde som mal tvár prekreslenú na ženu so všelijakými vulgárnymi poznámkami,“ povedal vtedy Lajčák.