Osobný bankrot dá aj druhú šancu

Až okolo stotisíc ľudí na Slovensku žije akoby v začarovanom kruhu. V minulosti stratili prácu, napožičiavali si peniaze a nakopili sa im dlhy. Dnes, keď ekonomika sľubne rastie, by síce pracovať chceli, aj mohli - no ak by získali slušný a pravidelný príjem, okamžite im naň siahne exekútor.

22.07.2016 07:00
úver, poplatky Foto:
Ilustračné foto.
debata (18)

Preto radšej žijú zo sociálnych dávok, ktoré sa krátiť nesmú. Prípadne robia načierno či len na dohody, oficiálne veľmi slabo platené. To im však pre zmenu bráni napríklad získať hypotéku, kúpiť si nový byt a konečne začať žiť kvalitnejšie. Zbavujú sa tiež nároku na nemocenské či dovolenky, v budúcnosti ich čaká nízky dôchodok.

Cestu von z tejto pasce ponúka rezort spravodlivosti. Šancu rýchlejšie splatiť svoje dlhy a bez obáv sa zamestnať na plnohodnotný pracovný úväzok má ľuďom umožniť pripravovaná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zmeny v Exekučnom poriadku. Mali by priniesť viaceré pozitívne úpravy v pravidlách pri konkurzoch a exekúciách. A najmä sprístupniť aj dlhodobo nezamestnaným, ktorých exekučná záťaž nemotivuje pracovať, takzvaný osobný bankrot.

Novela je už v pripomienkovom konaní a účinná by sa mala stať od januára budúceho roka. „Ak bankrot spravíme pre ľudí dostupným, nebudú už čeliť toľkým exekúciám. A v dobrom sa nám to vráti aj vo fungovaní súdnictva. Chceme dosiahnuť, aby exekučné konanie bolo rýchle, jednoduché a  nízkonákladové,“ zdôraznila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Ministerka pripúšťa, že súčasné podmienky osobných bankrotov sú príliš komplikované a pre väčšinu nemajetných ľudí, ktorí uviazli v dlhovej pasci, aj finančne nedostupné. Ak chce dnes dlžník podať žiadosť o osobný bankrot, musí najskôr prejsť konkurzom, až potom o jeho oddlžení rozhodne súd. Musí takisto vopred zaplatiť 664 eur ako takzvaný preddavok a jeho majetok nesmie byť nižší ako 1 660 eur.

Po novom by mal ten, kto plánuje vyhlásiť osobný bankrot, uhradiť len preddavok v sume okolo 500 eur. Ľuďom v hmotnej núdzi by navyše s jeho zaplatením pomohol štát. Zbaviť sa dlhov by už nemuselo trvať roky, postačilo by zopár mesiacov.

Dlžníci by si od budúceho roka mohli vybrať z dvoch možností: buď konkurz, alebo splátkový kalendár. Konkurz by mal byť prijateľnejší pre tých, ktorí nemajú žiadny majetok a ich príjmy sú nízke. K vymazaniu starých dlhov dôjde totiž v takomto prípade hneď pri vyhlásení konkurzu a výmaz zostane účinný aj vtedy, ak sa následne nebude speňažovať majetok, prípadne ak konkurz nebude dokončený preto, že majetok nestačí vykryť náklady s ním spojené.

Ak bankrot spravíme pre ľudí dostupným, nebudú už čeliť toľkým exekúciám. A v dobrom sa nám to vráti aj vo fungovaní súdnictva.
Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti

Splátkový kalendár by zase mal vyhovovať dlžníkom s určitými príjmami aj majetkom. V tomto prípade im časť majetku zostane a v určenom období budú pravidelne splácať sumu určenú súdom. Maximálne v pri­ebehu troch rokov potom splátkami zaplatia takú časť dlžnej sumy, akú súd nariadil.

Na konci jednej či druhej možnosti by mal človek zostať bez dlhov. Vyhlásiť osobný bankrot bude možné len raz za desať rokov. Dlhodobo nezamestnaným ľuďom s exekúciami a bez majetku by s agendou okolo bankrotu mali pomáhať úrady práce, ktoré ich vytypujú a posunú Centrám právnej pomoci. „Centrá rozšíria svoje kontaktné miesta najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou,“ zdôraznila štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá legislatívne zmeny v spolupráci s odborným tímom pripravovala.

Odborníci hovoria, že zmeny obsahujú aj mechanizmy, ktoré by dlžníkom zabránili takto nastavený systém zneužívať. Advokát Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, hovorí, že nová úprava je vo vzťahu k možnosti úplného oddlženia voči dlžníkom ústretová a výrazne im uľahčí prístup k nemu. „Každý veriteľ bude mať možnosť v lehote troch rokov oddlženie svojho dlžníka súdne napadnúť a žiadať jeho zrušenie v prípade, ak bude mať za to, že bolo uskutočnené s nepoctivým zámerom,“ upozorňuje Pala.

Za prvý štvrťrok tohto roka bolo na Slovensku vyhlásených iba zhruba 150 osobných bankrotov. V susednom Česku v rovnakom čase takmer o štyritisíc viac. Za slabé využívanie osobného bankrotu u nás môže platná legislatíva, zhodujú sa odborníci.

Na akútnosť problému exekúcií a jeho širšie dôsledky už dlhšie poukazuje aj minister práce Ján Richter (Smer). „Týka sa niekoľkých desaťtisícov ľudí, ktorým bráni vymaniť sa zo špirály neaktivity, čiernej práce, prípadne takých pracovných vzťahov, ktoré im neprinášajú adekvátne sociálne zabezpečenie,“ uviedol hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška.

Ľudia s exekúciami totiž v snahe zabezpečiť si príjem najčastejšie využívajú práce na dohody. Dodržiavanie ich zákonného rozsahu je ťažšie kontrolovateľné, preto im táto forma pracovného úväzku neraz slúži na „prikrytie“ ďalšieho neoficiálneho príjmu, ktorý dostávajú priamo „na ruku“, a na ktorý sa, keďže je nepriznaný, exekúcia nevzťahuje.

Ak oficiálny príjem z dohody nepresahuje 148 eur, zostáva dohodár v zmysle zákona evidovaným uchádzačom o zamestnanie. Smie tak využívať z toho plynúce výhody, najmä úhradu zdravotného poistenia štátom, zapájanie sa do projektov pre nezamestnaných, školení a podobne. „Je to zároveň aj relatívne komfortný režim pre zamestnávateľa, pretože takýto pracovník je pre neho rozhodne lacnejší, vďaka dohode na prvý pohľad pracuje legálne a pre inšpekciu práce nie je jednoduché dokázať, že v skutočnosti pracuje na plný úväzok,“ vysvetlil Stuška.

Pripustil, že na prvý pohľad sa môže zdať, že ujma pracujúceho na dohodu, ale aj štátu, je pri takomto scenári najmenšia – a je to pre neho stále lepšie, ako keby zostal neaktívny a závislý od pomoci v hmotnej núdzi. Skutočnosť je však podľa neho horšia. „Konzervuje sa takto stav, ktorý má veľmi negatívne dôsledky nielen na týchto ľudí samotných, ale aj na ich blízkych. Nemajú právo na péenky, očéerky ani na dovolenky. Majú nízke materské či následný starobný alebo invalidný dôchodok. Malý oficiálny príjem mladým ľudom bráni získať lacnejšiu hypotéku a podobne,“ vymenoval hovorca. Navyše sa svojím prístupom časom beztak môžu dostať do hmotnej núdze a zostať aj s rodinami odkázaní na finančnú pomoc ostatných, s negatívnym dosahom na rozpočet štátu, prípadne samospráv.

Aj na ostatnom výjazde vlády vedenia úradov práce informovali o tom, že napríklad v okrese Lučenec je dlhodobo nezamestnaných, ktorí pracujú na dohodu, až 1 600, v okrese Rimavská Sobota 1 400. A to sú, tvrdí hovorca, z pohľadu populácie a štruktúry evidencie uchádzačov o zamestnanie vysoké čísla. „Ministerstvo práce preto víta iniciatívu rezortu spravodlivosti upraviť inštitút osobného bankrotu. Je to cesta z bludiska exekúcií a tlaku na obchádzanie zákonov, na ktoré teraz doplácajú takmer všetci účastníci,“ uzavrel Stuška.

Osobný bankrot po novom

V súčasnosti

  • Aby dlžník mohol reálne uvažovať o osobnom bankrote (legálny pojem je malý konkurz), musí vlastniť určitý majetok a byť schopný zaplatiť všetky náklady konkurzu (napríklad výdavky a odmenu správcu a pod.)
  • V prípade, že súd zistí, že nemá majetok ani len v hodnote, ktorá by postačovala na úhradu nákladov konkurzu (najmenej 1 659,70 eura), konkurz nevyhlási
  • Ak fyzická osoba nepodnikateľ uvažuje o malom konkurze, musí mať celkový majetok minimálne v hodnote 1 659,70 eura a sumu 663,88 eura na úhradu preddavku na odmenu predbežného správcu
  • Preddavok sa musí uhradiť ešte pred podaním návrhu

Od januára 2017

  • Dlžník (fyzická osoba) bude mať možnosť zbaviť sa dlhov buď konkurzom, alebo splátkovým kalendárom

V prípade konkurzu odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení.
V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období spláca sumu, ktorú určí súd.

  • Súd stanoví dlžníkovi kvótu, ktorú má zaplatiť – napr. 30 percent z dlhu. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Veriteľom sa však musí dostať aspoň toľko, čo by dostali, ak by dlžník svoj úpadok riešil konkurzom (t. j. musí im dať aspoň hodnotu majetku)
  • Domáhať sa zbavenia dlhov spôsobom osobného bankrotu môže dlžník iba raz za 10 rokov
  • Zavádza sa povinné zastúpenie dlžníka v konaní advokátom alebo Centrom právnej pomoci
  • Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné) bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, peňažný trest podľa trestného zákona, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví atď.)
  • Každý veriteľ má právo uplatniť žalobu na zrušenie oddlženia, ak vie osvedčiť nepoctivý zámer dlžníka (ak by dlžník mal snahu poškodiť svojich veriteľov, napr. bez vážneho dôvodu by neplnil splátkový kalendár, úmyselne by sa priviedol do platobnej neschopnosti a pod.)
Zdroj: MS SR, vv

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #dlh #zamestnanosť #exekúcie