Časť vodných záchranárov, ktorí sa už roky dožadujú sprísnenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, bije na poplach. Ministerstvo zdravotníctva však zatiaľ zmenu nepripravuje.
Legislatíva dnes upravuje len počty záchranárov pri bazénoch. Táto zmena prišla až po tragédii v seneckom akvaparku v roku 2012. O život tam prišli dve sestry Maryan (6) a Asma (3) z Kuvajtu. V tom čase nebol pri bazéne žiadny dozor, záchranári hliadkovali inde. Keď sa dievčatá topili, ich rodičia sedeli v neďalekom bufete.
Ukazuje sa však, že počet záchranárov nie je všetko. Otázkou je ich pripravenosť, a tá sa môže líšiť. Niektoré organizácie školia záujemcov týždeň, inde to stihnú za jeden deň. Na kvalitu kurzov pre vodných záchranárov nikto nedozerá. V minulosti existovala akási záruka v podobe školení, ktoré poskytovali akreditované zariadenia. Akreditácie udeľovalo ministerstvo školstva, no dnes už neexistujú. Boli zrušené novelou zákona o telesnej kultúre. Až keď sa Pravda začala téme venovať, dve zariadenia zistili, že im udelené akreditácie neplatia.
„V súčasnosti môže školenia plavčíkov prakticky vykonávať každý,“ hovorí prezident Záchrannej vodnej služby Slovenského Červeného kríža Igor Baran. Pre Pravdu to potvrdilo aj ministerstvo školstva. „Kurzy môžu poskytovať akékoľvek fyzické osoby alebo právnické osoby. Pravdepodobne pôjde o voľnú živnosť v rámci vzdelávania.“
Akreditáciu od ministerstva školstva mala v minulosti len Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža a Vodná záchranná služba SR. Obe organizácie boli v tom, že akreditáciu majú či donedávna mali.
„Ich platnosť im uplynula 31. augusta 2013, a to na základe novely zákona o telesnej kultúre v roku 2008,“ tvrdí ministerstvo školstva, ktoré však avizuje zmenu. K udeľovaniu akreditácií by sa chcelo vrátiť. „Cieľom je zabezpečiť spôsobilosť týchto osôb poskytnúť profesionálnu prvú pomoc v život ohrozujúcich krízových situáciách,“ odpísali z tlačového oddelenia.
Zákon, ktorý upravuje počty plavčíkov, má podľa Barana viaceré nedostatky. „Nie je v ňom jasne definovaná hlavná náplň činnosti plavčíka, jeho kvalifikačné predpoklady, zručnosti a pracovné činnosti.“ Podľa neho by mal určovať nielen počet záchranárov pri bazénoch, ale aj pri otvorených vodných plochách, ako sú jazerá či priehrady.
Vedúci školiaceho strediska vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža v Liptovskom Mikuláši Marek Marcinčin poukázal na iný problém. Niektoré organizácie podľa neho ponúkajú iba jednodňové školenia. „V prípade človeka, ktorý má zodpovedať za bezpečnosť a život ľudí v bazéne, je to nedostatočné.“ Červený kríž ponúka päť typov kurzov, ktoré sú odstupňované podľa náročnosti. Trvajú päť dní.
Vodná záchranná služba SR vytvorila kurzy pre rôzne typy záchranárov. Každý z nich zahŕňa zdravotné, otvorené a zatvorené bazény, plážové kúpaliská a otvorené vodné plochy. Praktická časť i skúška prebieha na vodnej nádrži Ružiná pri Lučenci. Výcvik na otvorenej vodnej ploche je podľa prezidenta Mariana Mendreja oveľa náročnejší ako pri bazénoch.
Ľudí školia od pondelka do soboty. „Základom je teoretická časť, záchranárske plávanie, rôzne spôsoby zachraňovania a zdravotná príprava, ktorú vyučujú lekári. Prvú pomoc treba častokrát dávať na vodnej ploche počas záchrany človeka,“ povedal Mendrej. Po absolvovaní kurzu dostanú plavčíci záznam o skúške a preukaz, ktorý platí päť rokov v celej Európskej únii. Preškolenie trvá jeden deň.
Jednodňové kurzy ponúka podľa zverejnených termínov spoločnosť Vodná záchranná služba, ktorú zastrešuje medzinárodná organizácia Rescue School International (RSI). Tá na svojom webe uvádza, že je akreditovaná. Kto jej akreditáciu udelil, nespresňuje. Do spoločnosti sme sa nedovolali. Neodpovedali ani na otázky zaslané mailom.
V ponuke má dva typy kurzov, záchranár na bazénoch a na otvorenej vodnej ploche. Záujemcovia o prvý kurz sa počas jedného dňa oboznámia s technikou záchrany, poskytovaním prvej pomoci, ošetrovaním úrazov, koordináciou záchrany, ako aj s pracovnými povinnosťami plavčíka na rôznych typoch bazénov.
AquaCity Poprad akceptuje na základe dlhoročnej skúsenosti výhradne kurzy Slovenského Červeného kríža. „Po absolvovaní náročných vstupných testov a samotného kurzu sú noví kolegovia preškolení v našich podmienkach a zaučení podľa vopred pripraveného a osvedčeného manuálu na každej prevádzke. Na začiatku stále úzko spolupracujú so skúsenejšími kolegami,“ hovorí zodpovedný manažér Tomáš Šerfel.
Plavčíci si hradia kurz sami. Ak však pracujú v akvaparku dlhšie, spoločnosť im vie preplatiť predĺženie platnosti preukazu. „Ich fyzické preskúšanie, a teda aj obnovenie platnosti preukazu, je každých päť rokov,“ dodal manžér.
Aqualand Banská Bystrica zamestnáva asi 20 záchranárov. „Našich ľudí posielame na školenia do Vodnej záchrannej služby SR, s ktorou už dlho spolupracujeme. Keď k nám prídu s preukazom z inej organizácie, konzultujeme to s pánom Mendrejom. Podľa toho, na akej sú úrovni, sú preškolení alebo musia absolvovať celý kurz,“ prezrádza PR manažérka Denisa Berkis. Ak sa záchranári zaviažu na dve sezóny, uhradí im Aqualand polovicu nákladov.
Na nitrianske mestské kúpalisko prijímajú ľudí s kurzami. „Mesto Nitra preveruje ich plavecké a záchranárske schopnosti skúškou,“ povedal hovorca radnice Andrej Jančovič. Počas plnej letnej prevádzky je v jednej zmene osem plavčíkov, ich celkový počet je šestnásť.