Zala hovorí o obave, že Smer nastúpi trend SDKÚ. „Ak by sa teda mal Smer zachrániť a ak by mal ostať sociálnou demokraciou, musí sa vymeniť väčšia časť politickej garnitúry, ktorá dnes udáva tón. A nie v horizonte okolo roku 2020. Teraz, do roka, roka a pol maximálne,“ povedal Zala pre časopis .týždeň, ale s tým, že Fico by mal podľa neho zostať premiérom.
Podpredseda Smeru Marek Maďarič na otázku Pravdy, či je reálne, že by boli oddelené funkcie premiéra a predsedu strany, odpovedal, že možné je všetko. „Ale ak Boris Zala naznačuje, že Robert Fico by sa mal vzdať funkcie predsedu Smeru a že práve to by Smeru pomohlo, tak s tým zásadne nesúhlasím,“ uviedol Maďarič. Pokiaľ ide o ďalšie personálne výmeny vo vedení strany, tak podľa Maďariča na každom sneme po voľbách prišlo k zmenám. „Predpokladám, že k nim príde aj na najbližšom sneme, a ako poznám názory súčasných členov vedenia, budú výraznejšie ako obvykle. Želal by som si, aby nové vedenie Smeru tvorili ľudia dôveryhodní a politicky, programovo uvažujúci,“ povedal Maďarič. Už v septembri by sa mala uskutočniť programová konferencia a v decembri má Smer snem. Aké zmeny strana urobí, nespresnil.
Okrem Zalu kritizuje Smer aj europoslankyňa Monika Flašíková Beňová. K názoru Zalu, že by už Fico nemal pôsobiť ako predseda strany, sa však otvorene nepridala. Uviedla, že ak má Smer za sebou niekoľkokrát nie celkom úspešné voľby, tak je niekde chyba. Predpokladá, že v takomto kontexte myslel Zala výmenu časti vedenia. „Nevidím to však tak, ako povedal Boris, čo sa týka Roberta Fica. On už roky hovorí, že z politiky odíde. Toto rozhodnutie musí urobiť on sám,“ povedala Pravde Flašíková Beňová. Dodala, že je prirodzené, že ak je niekto vyše 16 rokov predseda strany, tak sa uvažuje o tom, že na tomto poste bude nejaká výmena.
Podľa politológa Michala Horského na Slovensku je neblahá skúsenosť z tzv. dvojvládia, keď predsedom SDKÚ bol Mikuláš Dzurinda a premiérkou Iveta Radičová. „Bolo to skutočne nedomyslené a v konečnom dôsledku pre vládu a pre stranu, ako aj pre osobnosti, ktoré stáli v čele, až tragické,“ povedal Horský. Podľa neho je však možné sa pozrieť aj do susedného Rakúska alebo do Nemecka, kde predovšetkým sociálnodemokratické strany v posledných desaťročiach niekoľkokrát úspešne naplnili model dualizmu medzi predsedom strany a kancelárom vlády. „Neviem, prečo by sa tieto európske zvyky nemohli usadiť aj na našej domácej politickej scéne,“ poznamenal politológ.
Kritika politiky Smeru
Zala a Flašíková Beňová napadli aj obsah politiky Smeru. Europoslankyňa uviedla, že pokiaľ ide o tému utečencov, Slovensko by ako predsedajúca krajina EÚ mala predkladať riešenia. „Prezentujme ich na Slovensku tak, ako o nich hovoríme v Rade EÚ. Len prestaňme ľudí desiť. Sociálnodemokratická strana nemá desiť ľudí utečeneckou problematikou a odsúvaním riešenia práv LGBTI ľudí," povedala. Boris Zala zase súčasnému vedeniu vyčítal, že sa tlačí do podobného priestoru ako SNS a Fico oslovuje národno-konzervatívneho voliča. Uviedol tiež, že v Smere sa presadil koncept, že Slovensko je kresťanská krajina, národné hodnoty sú totožné s kresťanskými a kresťanské sa nenápadne zúžilo na katolícke. „Malo to potom prirodzené dôsledky aj v tvrdej protiimigrantskej rétorike,“ povedal europoslanec.
Smer nemal ambíciu byť „bruselskou" ľavicou
Podľa Maďariča sa Zala mýli vo svojej programovej kritike, pretože už od roku 2003 Smer stojí a rozvíja svoju politiku na dvoch programových pilieroch – na sociálnom a národnom a „toto mu aj dalo šancu dominovať na politickej scéne“. „Boris Zala pre mňa nepochopiteľne ignoruje množstvo opatrení, aj v priebehu predchádzajúceho obdobia, ktoré mali ľavicový a sociálny charakter, konkrétne balíky sociálnych opatrení. Boli aj súčasťou tej línie kampane, ktorá bola zastrešená sloganom Robíme pre ľudí,“ povedal Maďarič. Ako ďalej uviedol, je pravda, že Smer nemal ambíciu byť „bruselskou" ľavicou, čo v sebe obsahuje nielen radikálne napĺňanie tém LGBT, ale aj vlažnosť pri presadzovaní slovenských národných záujmov. „Ak Boris Zala túži po takejto strane, Smer ňou nikdy nebol, a práve ona by znamenala rýchlu marginalizáciu Smeru. Nech si len spomenie na svoje „úspechy" na čele sociálnej demokracie v 90. rokoch alebo na jeho nástupcu Jaroslava Volfa,“ uviedol Maďarič.
Zala bol necelé dva roky predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska začiatkom 90. rokov. V roku 1999 kandidoval za prezidenta republiky. Získal len jedno percento hlasov voličov.
Glváč kritizoval europoslancov
Na situáciu reagoval aj šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč, podľa ktorého si strana vždy riešila svoje veci vo vnútri a nie prostredníctvom médií. Povedal, že diskusia sa udiala na poslednom rozšírenom predsedníctve strany, debatovalo sa o postojoch europoslancov a Smer čaká v septembri programová konferencia. „Možno by sa mali viac zaoberať aj domácou politikou a debatovať vo vnútri strany, a nie si len užívať Brusel,“ povedal na adresu europoslancov Glváč.
Nesúlad medzi oficiálnymi postojmi Smeru a europoslancami Zalom, Flašíkovou Beňovou a Monikou Smolkovou je aj v názore na zotrvanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka vo funkcii člena vlády. Tvrdia, že by ju mal opustiť pre kauzu podnikateľa Bašternáka, podozrivého z daňových podvodov.
Otázkou je, prečo sa s kritikou do vlastných radov ozvali práve europoslanci. „Zrejme sú viac pod vplyvom, ale aj tlakom európskej politickej kultúry a cítia sa od našej domácej politickej arény do veľkej miery nezávislí. Úmerne tomu je však vplyv europoslancov na domáce politické pomery, činnosť vlády a verejnej mienky mizivý,“ poznamenal politológ Horský.