"Z preverených informácií nemáme poznatky o tom, že by zbrane vyvezené na základe povolenia ministerstva hospodárstva končili mimo územia Saudskej Arábie,“ uviedol vo štvrtok tlačový odbor rezortu hospodárstva.
V hre je však etická stránka problému, pretože dodávky vojenského materiálu ďalej živia vojnu na Blízkom východe a zároveň sa prehlbuje migračná kríza. Podľa pragmatikov je zase zrejmé, že ak zbrane nedodajú jedni, urobia tak iní a firmy tiež bojujú o trh.
V obchodoch slovenských firiem bezpečnostný analytik Jaroslav Naď nevidí žiadny medzinárodnoprávny ani zahraničnopolitický problém. "Ak budeme moralizovať o tom, či máme vyviezť zbrane do Saudskej Arábie alebo do Egypta, tak keď to neurobíme my, dodá im ich niekto iný,“ povedal Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.
Až 128 spoločností má od rezortu hospodárstva povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Ich menný zoznam je síce verejne dostupný, ale ktoré z nich sa podieľali na vývoze do Saudskej Arábie, oficiálne známe nie je. Povolenia vydáva ministerstvo hospodárstva, v komisii sú zastúpené aj rezorty obrany, zahraničných vecí, vnútra, Národný bezpečnostný úrad a Vojenské spravodajstvo.
Údaj o udelených čerpaných vývozných licenciách za minulý rok podľa výročnej správy rezortu hospodárstva hovorí o tom, že z celkovej sumy 33 miliónov eur smeroval do Saudskej Arábie vojenský tovar za necelých 18 miliónov eur. Za posledné tri roky bola celková suma vývozu vyše 20 miliónov eur. Išlo napríklad o ručné strelné zbrane, samopaly či protitankové zbrane a muníciu.
Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že vývoz povoľuje v súlade s medzinárodným právom. Export je zakázaný do všetkých krajín, proti ktorým Európske spoločenstvo alebo OSN prijalo sankčný režim. Ako uviedlo ministerstvo, vývoz zbraní pre Saudskú Arábiu povolilo na základe legitímnych dokumentov a vláda Saudskej Arábie ich prevzatie oficiálne potvrdila. "Ministerstvo hospodárstva pri každej žiadosti o udelenie exportnej licencie vyžaduje certifikát konečného užívateľa s tzv. antireexportnou doložkou a po realizácii exportu do vybraných krajín, napríklad krajiny Blízkeho a Stredného východu, aj tzv. certifikát o overení dodávky, ktorý potvrdzuje prevzatie zásielky konečným užívateľom,“ uviedol tlačový odbor. To znamená, že dodaný tovar by sa nemal exportovať ďalej.
Debatu však rozpútal britský denník The Guardian, že zbrane putujú do zón vojenských konfliktov. Denník sa odvolal na zistenia Balkánskej investigatívnej spravodajskej siete, Centra pre výskum korupcie a organizovaného zločinu, ako aj Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku. Podľa ich zistení za posledné štyri roky štáty ako Srbsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Česko a Slovensko exportovali zbrane za viac ako miliardu eur. Podľa britských novín povolenie na vývoz začiatkom roka 2015 pre jednu slovenskú firmu ju oprávňuje transportovať zbrane za 32 miliónov eur. Zo Slovenska na Blízky východ malo smerovať 16 letov do Saudskej Arábie, jeden do Jordánska a až 42 bolo zo Srbska.
V prípade, ktorý púta pozornosť, rezort hospodárstva nepozná pôvod údajov a zoznam, s ktorým prišlo investigatívne združenie, nepovažuje za dôveryhodný. "Máme poznatky, že organizácia, ktorá môže stáť za týmto zoznamom, publikuje informácie ešte pred výsledkom ich preverovania,“ tvrdí ministerstvo.
Podľa analytika Naďa článok britského Guardianu, ktorý odštartoval debatu o biznise s vojenským materiálom, nemusí byť náhodný, pretože na Blízkom východe je záujem o lacnú a zároveň kvalitnú výzbroj vrátane modernizovanej ruskej a československej proveniencie. "Západné firmy americké, britské, nemecké, francúzske sú nervózne, že sme im obsadili trh za lacnejší peniaz ako oni,“ povedal Naď. Ako ďalej poznamenal, do krajín ako Sýria alebo Irak dodávajú zbrane Rusi a Američania priamo. "My ho dávame krajinám, ktoré nie sú priamo na sankčnom zozname, a keď to oni chcú ďalej predávať, je to ich problém. Ale za to netreba haniť slovenské firmy,“ dodal Naď.
Český bezpečnostný analytik Andor Šándor uviedol, že každý štát na Blízkom východe podporuje nejaké bojové skupiny v Sýrii. "Saudská Arábia, Katar, Turecko sunnitské skupiny, Rusko šiitske skupiny a tak ďalej. Nemôže byť žiadnym prekvapením, že môže dôjsť k ďalšiemu predajú dodaných zbraní a že sa robia kúzla s certifikátom konečného užívateľa. Vieme, ako to chodí na Blízkom východe,“ konštatoval Šándor s tým, že kde je vojnový konflikt, tam je dopyt a potom aj ponuka.