Zákazníci, ktorých Pravda oslovila, potvrdili, že po igelitke siahnu najmä zo zábudlivosti. „Až pri pokladni mi napadne, že nemám dať do čoho nákup,“ konštatuje Martina zo Žiliny. Študent Tomáš z Námestova hovorí, že ešte pred troma rokmi bol taký istý. Dnes má doma asi 50 igelitiek a nevie, čo s nimi. „Potom som si uvedomil, že to je plytvanie, a odvtedy chodím na nákup s ruksakom alebo s plátennou taškou,“ tvrdí.
Príkladom pre nás môžu byť Dáni či Fíni, ktorí ročne spotrebujú štyri tašky. Slováci a Poliaci ich minú 466. Na porovnanie, priemerná spotreba v EÚ je okolo 200 na obyvateľa.
Ministerstvo na túto situáciu reaguje novelou zákona o odpadoch, ktorú predložilo do pripomienkového konania. Zakomponovalo do nej smernicu Európskej únie, ktorá členským štátom prikazuje trvalo znížiť spotrebu ľahkých plastových tašiek. Ide o igelitky s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrónov (mikrón je tisícina milimetra). Tento typ igelitiek sa v únii najčastejšie používa a častejšie odhadzuje ako hrubšie tašky.
Návrh novely zákona predpokladá, že tieto tašky sa budú povinne spoplatňovať od 1. marca 2017. Obchodníci budú musieť spotrebiteľa informovať o výške ceny. Tašky tiež budú riadne označené, napríklad čiarovým kódom a evidované. Predajca bude povinný predložiť evidenciu ministerstvu životného prostredia. Zákazník by mal po novom tiež dostať možnosť vybrať si z iných druhov tašiek. Návrh zákona by mala vláda prerokovať v decembri.
Reťazce znižujú spotrebu igelitiek
Reťazec Lidl podľa jeho hovorcu Tomáša Bezáka spoplatnil igelitové tašky v roku 2004. Ich cena sa pohybuje od 9 centov po 1,19 eura za kus. "Ponúkame aj termotašku za 0,79 eura a k dispozícii máme aj papierovú tašku za 15 centov,“ vymenúva Bezák.
Znižovať spotrebu igelitových tašiek sa dlhodobo snaží aj obchodný reťazec Tesco. Za tašky sa u nich platí od roku 2013 a ich spotreba podľa hovorkyne Kataríny Kadašiovej klesla o 80 percent. Ako alternatívu ponúkajú jutovú tašku, na ktorú sa vzťahuje doživotná záruka. Ďalšou možnosťou sú podľa nej tašky z ekologických materiálov.
Spoločnosť Terno ponúka okrem igelitiek od júla aj papierové tašky a klienti o ne záujem majú. „Plánujeme pridať do ponuky multifunkčnú pevnú tašku, ako aj látkovú tašku,“ vymenúva PR manažér Dalibor Mihalkin.
Podľa Silvie Nosálovej zo spoločnosti ENVI – PAK rozklad plastovej tašky trvá desiatky až stovky rokov. Ročne ich skončí v odpade osem miliárd. Plast sa vyrába chemickým procesom z ropy, uhlia alebo zemného plynu. „Problém nastáva aj pri pôsobení tepla na plast, keď sa uvoľňujú škodlivé látky ako bisfenol,“ vysvetľuje Nosálová. Preto by sa plastové obaly nemali v lete vystavovať prílišnému slnečnému žiareniu.
Uprednostniť by sme mali plátené či papierové tašky
Upozorňuje, že ľudia by mali uprednostniť plátenné či látkové tašky. Ak nakupujeme ovocie, zeleninu, môžeme ich podľa nej voľne ukladať do tašky, nemusíme ich baliť do vreciek. „Ak už musíme, tak treba použiť jedno plastové vrecko na viacero druhov zeleniny a ovocia.“ Juraj Beráts z online obchodu mabets.sk hovorí, že klienti majú záujem aj o sieťky na ovocie a zeleninu. „Sme presvedčení, že aj vďaka novele zákona o odpadoch sa predaj alternatív k jednorazovým taškám opäť zvýši,“ myslí si Beráts.
Spoplatňovať sa však nebudú mikroténové vrecká, čiže veľmi ľahké plastové tašky. Tie slúžia ako obal pre nezabalené potraviny, ako je pečivo či zelenina. Podľa Eriky Rusnákovej z tlačového odboru ministerstva pre vrecká, ktoré majú hrúbku steny menšiu ako 15 mikrónov, môžu štáty totiž podľa smernice udeliť výnimku.
Organizácia Greenpeace je však radikálnejšia a využívanie plastových vreciek navrhuje úplne zakázať. „Vedci predpokladajú, že do roku 2050 bude vo svetových oceánoch viac plastov než rýb,“ tvrdí hovorkyňa organizácie Miroslava Ábelová s tým, že by privítali aj celkový zákaz používania igelitiek, ako to v roku 2007 urobilo San Francisco.
S názorom Greenpeace sa stotožňuje aj Nosálová. Podľa nej treba zmeniť myslenie obyvateľov a ukázať im spôsoby, ako plastové tašky vôbec nepoužívať. Ak sa však už stanú odpadom, každý by mal podľa nej vedieť, že ich má vytriediť do žltého kontajnera určeného pre plasty. „Takto sa dostane na ďalšie spracovanie a môže sa z nich vyrobiť napríklad rohožka, deka či poslúži ako výplň do protihlukových stien,“ uzatvára Nosálová.