Na pomyselnú mapu zaplavených obcí a miest pribudli počas víkendu ďalšie. Búrky vyčíňali napríklad na Záhorí, v Komárne v Nitrianskom kraji, v Turčeku v Žilinskom kraji či v Mokrej Lúke a Revúcej v Banskobystrickom kraji.
Profesionálni i dobrovoľní hasiči mali počas nedele a v noci z nedele na pondelok toľko výjazdov, koľko je dní v roku. Asi dve tretiny z nich sa týkali Nitrianskeho kraja.
Pravdepodobnosť zrážok bude od utorka nižšia ako v prechádzajúcich dňoch. „Od západu sa u nás bude presadzovať výbežok vyššieho tlaku vzduchu, ktorý by mal zabrániť tvoreniu búrkových oblakov,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. To však neznamená, že lejaky nebudú, v prostredí je stále veľa vlahy.
Faško upozorňuje, že búrky sa môžu zopakovať na rovnakom mieste, ako nedávno v Cíferi. Mimoriadne veľa udierali v nedeľu aj blesky. „Medzi oblasti, kde boli najkoncentrovanejšie, patrí región Modry a Pezinka spolu s oblasťou Komárna,“ dodal klimatológ.
Komárno zaplavila v nedeľu voda z dvoch búrok. Prvá prekvapila obyvateľov asi o jednej popoludní, ďalšia prišla okolo deviatej večer. Lejaky sprevádzalo krupobitie a nárazový vietor, ktorý vyvrátil viacero stromov aj s koreňmi. V meste zvolali krízový štáb.
„O pol piatej som vyhlásil mimoriadny stav a tretí stupeň povodňovej aktivity,“ povedal primátor Komárna László Stubendek. Mimoriadny stav zrušili včera okolo obeda, tretí stupeň povodňovej aktivity ponechali. „Takúto búrku sme tu za posledných asi 20 rokov určite nezažili,“ pripomenul Stubendek.
Foto: SITA/HaZZ TRNAVA
Za pravdu mu dal aj Faško. „Počas oboch búrok spadlo spolu 79 milimetrov zrážok. „Ide o najvyšší denný úhrn v meste za posledných 66 rokov,“ dodal Faško. Mestská kanalizácia nestíhala odvádzať vodu. Navyše ju upchali krúpy, ktoré mali priemer asi dva centimetre.
„Najhoršie na tom bola časť Nová Stráž, kde sú rodinné domy,“ povedal primátor. Pod vodou bolo aj staré mesto. Zaplavených bolo niekoľko ulíc, primátor si ich počet netrúfal odhadnúť. Asi desať z nich voda na istý čas odstavila, v pondelok už boli prejazdné. Vonku pomáhalo v nedeľu asi 20 mestských síl a 70 až 80 príslušníkov štátnych zložiek.
Na jednej z ulíc lietali aj plechy. „V tom čase tam nikto nebol a našťastie nikoho nezranili,“ povedal Stubendek s tým, že ich odfúklo z historickej budovy Župného domu. Včera doobeda to išli preveriť. Hasiči zasahovali v meste aj pri požiari domu, ktorý zrejme spôsobil blesk.
Silný vietor vyvrátil aj niekoľko historických a chránených platanov na Alžbetinom ostrove, kde sa nachádza hraničný priechod do Maďarska. V pondelok predpoludním sa krízový štáb stretol aj s odborníkmi.
„Chceme pripraviť krátkodobé a dlhodobé opatrenia, aby sme takejto situácii v budúcnosti zabránili či ju aspoň zmiernili,“ dodal Stubendek s tým, že okrem drobného upratovania ich čaká aj likvidácia komárov.
Silný prívalový dážď spôsobil lokálnu povodeň v Revúcej už v piatok. Škody odstraňovali ešte včera a budú pokračovať aj v ďalších dňoch. "V teréne máme tridsať aktivačných pracovníkov, ktorí odstraňujú z ciest nánosy bahna a prečisťujú upchaté kanály. Strojmi i pracovníkmi nám pomáha aj niekoľko firiem,“ uviedla prednostka Mestského úradu v Revúcej Eva Kučeráková.
Múzeum v Revúcej zatvorila veľká voda
Z technických príčin zatvorené. Takýto nápis vítal v pondelok turistov v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Dôvodom je smršť z piatka minulého týždňa, ktorá zaplavila revúcku pamiatku. S jej následkami sa Revúčania budú pasovať ešte niekoľko dní, ba možno aj týždňov.
Kombinácia stresu a strachu. Aj takto možno charakterizovať udalosti, ktoré v revúckom múzeu prežívali v piatok podvečer. „Bolo to niečo hrozné. Voda sa vovalila do našich priestorov a zaplavila niekoľko miestností vrátane exponátov. Do budovy sa dostala cez zadné dvere od Parku slovenských národovcov. Dvere vyvalila a ďalej si razila cestu,“ hovorí riaditeľka múzea Diana Lamperová.
Kultúrna referentka zariadenia Martina Guliariková prežívala piatkovú hrôzu na vlastné oči a bola medzi prvými svedkami povodne. „Voda už v parku v blízkosti zadných dverí dosahovala výšku jedného metra. Toľko jej bolo aj v kaviarni, kde zaplavila drevenú podlahu, nábytok či keramiku. Vošla aj do historickej kuchynky a dostala sa do ďalších miestností múzea,“ opisuje situáciu z piatka Guliariková.
Hasiči ešte v piatok odčerpali vodu zo zaplavených častí múzea a muzeálni pracovníci zachraňovali exponáty. Niektoré druhy, najmä keramika, boli poškodené alebo zničené, iné sa podarilo zachrániť. Odpratať bolo treba aj nánosy bahna a špiny. Práce na odstraňovaní následkov záplav pokračovali aj v nedeľu.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Podľa Guliarikovej odborní pracovníci skontrolovali elektroinštaláciu a podlahy. Predbežné škody si zatiaľ odhadnúť netrúfnu. Riaditeľka múzea podotýka, že niektoré skryté škody sa môžu prejaviť až neskôr. Napríklad na drevených podlahách či na zaplavenom drevenom zariadení.
V stredu príde situáciu a škody v múzeu posúdiť likvidátor škôd z poisťovne. Pracovníci múzea dúfajú, že už nezaprší, a vyzerajú na oblohe slnko, aby mohli predmety povynášať von, kde by rýchlejšie obschli. Lamperová predpokladá, že múzeum znova sprístupnia o dva až tri týždne.
Voda spôsobila v gymnáziu aj kurióznu udalosť. Odniesla so sebou kroniku, do ktorej sa podpisujú a píšu odkazy návštevníci. Lektorka múzea Lucia Koreňová povedala, že ju našli dve obyvateľky mesta na Kúpeľnej ulici vzdialenej asi kilometer od múzea. Doniesli ju naspäť. Je poškodená, no existuje a v budúcnosti sa možno sama stane múzejným exponátom.
Múzeum patrí mestu. Jeho prednostka Eva Kučeráková považuje to, čo sa stalo, za tragédiu. Materiálnu aj morálnu. Múzeum opäť otvorili po rozsiahlej rekonštrukcii len v apríli tohto roku. Do jeho obnovy investovali najmä zo štrukturálnych fondov, z vlastných prostriedkov a sponzorských darov takmer štvrť milióna eur.