Školy dostali odporúčanie, ktoré koncentračné tábory by mali žiaci navštíviť

Rezort školstva vydal odporúčanie stredným školám, aby od septembra začali robiť pre žiakov exkurzie do bývalých koncentračných táborov a navštevovali aj mestá a obce, ktoré zasiahli fašistické zverstvá. Vzdelávacie cesty by mali byť hradené z rozpočtov škôl. „Kedy a kam pôjdu, je v rukách školy,“ uviedlo ministerstvo.

František Tamašovič zo Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania hovorí, že školy už aj v minulosti robili podobné aktivity. Odporúčanie ministerstva nie je pre mnohé z nich žiadna novinka. „Zážitkové učenie je jedna z najlepších foriem, ako poukázať na zlo prameniace z fašizmu,“ vysvetlil. Upozornil však, že financovať exkurzie je pre školy náročné. Preto by skôr privítal, keby zmena nemala podobu odporúčania, ale nariadenia, ako je to v prípade lyžiarskeho výcviku. Ten financuje štát. „Nám ide o to, aby sa aj takéto aktivity zakotvili v štátnom vzdelávacom programe,“ podčiarkol.

Odborníci vítajú odporúčanie, ale poukazujú, že sa dá urobiť ešte viac, aby sa mladí poučili z holokaustu a ďalších ohavných vojnových zločinov a tiež silnejšie pochopili, kam až môže dospieť nenávisť, a, naopak, aký význam má tolerancia. Za úvahu stojí, či by sa do exkurzií mali zapojiť aj základné školy, ktorým dokument ministerstva nie je určený.

Nový krok ministerstva školstva je v každom prípade užitočný. Medzi odporúčanými exkurziami je Múzeum holokaustu v Seredi, čo oceňuje Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave: „Mladí tam spoznajú okolnosti riešenia tzv. židovskej otázky na Slovensku. Všeobecné poznatky získajú v Osvienčime alebo v Terezíne, ale základ môžu dostať jedine v Seredi.“ Mešťan poznamenal, že všetky školy by si zrejme nemohli finančne dovoliť cestu do dvoch vzdialených bývalých koncentrákov v Česku a Poľsku, ktoré tiež odporúča rezort školstva, takže exkurzie do Serede nebudú pre nich veľmi nákladné.

Dobytčí vagón či bývalé veliteľstvo Hlinkových gárd. Aj to uvidia študenti v niekdajšom pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi. Matej Beránek z Múzea holokaustu poznamenal, že prehliadku dopĺňa krátke filmové spracovania výpovedí tých, čo prežili. Najvyšší záujem škôl očakáva na jeseň a tiež v mesiacoch apríl až jún. „Od otvorenia múzea v januári 2016 až do konca školského roka ho navštívilo takmer päťtisíc návštevníkov, z ktorých väčšinu tvorili žiaci od 12 do 19 rokov,“ povedal Beránek.

Záujem o Múzeum SNP

Jedným z odporúčaných miest je aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Jana Odrobiňáková z tamojšieho vzdelávacieho centra upozornila, že sa zabudlo na deviatakov základných škôl, ktorí majú v učebných osnovách tiež tému druhej svetovej vojny a holokaustu. Odporúčanie ministerstva sa totiž nevzťahuje na základné školy. „Dnešná mládež je vyspelejšia, informovanejšia a z vlastných skúseností  viem, že aj pripravená prijať tieto, i keď psychicky náročnejšie poznatky,“ zdôraznila Odrobiňáková. Podľa nej každý rok stúpa záujem škôl o Múzeum SNP. „Najväčší nápor pritom máme v mesiacoch marec – jún, čo súvisí aj s časovým sledom tematických plánov a prebraného učiva,“ vysvetlila.

Odporúčanie aj pre základné školy by sa pozdávalo tiež sociologičke Zuzane Kusej: „Neodkladala by som to na druhý stupeň škôl. Na exkurzie by mohli chodiť aj ôsmaci či deviataci. Veď už šiestaci vedia prežívať krivdy rôzneho druhu.“

Ministerstvo tvrdí, že nezabúda na prvý stupeň škôl: „Téma druhej svetovej vojny či holokaustu je obsiahnutá vo vzdelávacích štandardoch pre ZŠ, školy majú možnosť rozširovať poznatky žiakov aj prostredníctvom exkurzií, a to v zmysle vyhlášky o základnej škole.“

Monika Vrzgulová, riaditeľka Dokumentačného strediska holokaustu, prízvukuje, že už skôr ako na strednej škole je vhodný vek oboznamovať sa s tým, čo viedlo k holokaustu: „Veci treba vidieť v širšom kontexte. V zahraničí sa nezačína výučba o týchto hrôzach samotným holokaustom. Jedna zo základných otázok totiž znie, ako sa to mohlo stať, kedy je spoločnosť v takom stave, že sa začnú procesy končiace sa genocídou.“ Radí pritom učiť sa viac o tolerancii k inakosti aj na hodinách etiky a ďalších predmetoch.

Odporúčanie ministerstva sa zmieňuje aj o besedách s pamätníkmi vojnového prenasledovania a násilia, vyslovene však nespomína tých, čo nezištne skrývali Židov a zachránili ich tak pred takmer istou smrťou. Je to niekoľko stoviek Nežidov, ktorí dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi za šľachetnú záchranu židovských životov. Mešťan však verí, že školy si ich všimnú, respektíve žijúcich príbuzných statočných zosnulých hrdinov, ktorí vedia prerozprávať príbehy. „Holokaust bol nielen o tom, čo zlé človek dokáže urobiť človeku, ale aj ako inému vie pomôcť. Záchrancovia sú vzory, ku ktorým sa treba vracať. Mimochodom, naše múzeum chystá vydať o nich encyklopédiu, ktorá môže poslúžiť pedagógom,“ podotkol Mešťan.

Pokiaľ ide o samotné učebné osnovy, určite by bolo užitočné konečne zaradiť medzi povinné čítanie nejakú knižku, ktorá je svedectvom utrpenia očami vtedajšieho tínedžera, čo by výrazne oslovilo súčasnú mládež. „Denník Anny Frankovej je vhodná knižka,“ poznamenala Kusá o zápiskoch ukrývaného židovského dievčatka v Amsterdame, ktoré však nakoniec zahynulo v koncentráku. Dodala pritom, že ešte silnejšie môžu zaujať filmy s touto tematikou: „Sú mnohé obrazové diela, čo dokážu prebudiť citlivosť k tragickému obdobiu.“

„Najlepšia cesta vedie cez osudy rovesníkov, čiže ľudí, ktorí mali v tom čase podobný vek ako mladí, ktorých v súčasnosti chceme osloviť. Denník Anny Frankovej je veľmi cenný. Existujú však podobné knižné svedectvá Židov jej veku aj z územia Slovenska,“ povedala Vrzgulová.

Podobne sa vyjadril Mešťan: „Denník Anny Frankovej je základná literatúra pre mládež. Máme však aj pútavým detským jazykom napísané spomienky od našich Židov. Dotýkajú sa slovenského prostredia, čiže sú príbuznejšie pre tunajšiu mládež.“

Kritické myslenie. Aj tomu by sa mali žiaci učiť

Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv iniciatívu ministerstva víta: „Skúsenosti ukazujú, že takéto formy vzdelávania sú efektívnejšie ako tradičné prednáškové hodiny dejepisu.“ Upozornil však, že samotné konfrontovanie s históriou nestačí. Súčasný extrémizmus má podľa neho iné príznaky. Mladí ľudia používajú ako hlavný zdroj sociálne siete. „Je kľúčové u nich budovať zručnosti mediálnej gramotnosti, aby vedeli obsah posudzovať a kriticky vyhodnocovať,“ vysvetlil Weisenbacher.

Predsedníčka organizácie Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová poznamenala, že to, čo púta mládež na extrémistickej politike, je možnosť meniť systém. „Ide o boj proti politickému a právnemu usporiadaniu, ktorému nedôverujú, boj proti nepriateľom, ktorí v zmysle ich konšpiračných odhalení škodia Slovensku,“ zdôraznila. Tvrdí, že ak ministerstvo má byť úspešné proti extrémizmu, študenti musia dostávať systematickú výučbu, ktorá ich naučí kriticky myslieť: „Škola by im mala vysvetľovať reálie o menšinách či pomôcť pochopiť politický systém, v ktorom žijú.“