Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Sestry z juhu stredného Slovenska sa o hrdinstve svojho starého otca, no aj jeho otca a dvoch strýkov dozvedeli len z počutia. "Mama nám vyrozprávala, že starký aj jeho príbuzní pomáhali počas druhej svetovej vojny partizánom. Starký bol štyridsiatnikom, keď ho z rodnej Dolnej Bzovej, kde žil, vzalo komando a odvlieklo do Zvolena, kde on a aj ďalší zajatí príbuzní museli pracovať.
Slobody sa však nedožil, skonal po tom, čo mu strelili guľku do tyla. Ani nevieme, kde k tomu došlo. Či vo Zvolene, alebo v Kremničke. Nevieme ani, kde je pochovaný. Jeho pamiatku si chodíme pripomínať na cintorín do Zvolena, kde je pamätník rómskych obetí druhej svetovej vojny," spomína mladšia zo sesterskej dvojice Elena Berkyová.
Eva Bakuľová dopĺňa, že ani nevedia, ako vyzeral, fotografia ich starkého sa nezachovala. „Naša stará mama zostala po vojne vdovou s piatimi hladnými krkmi. V roku 1950 sa odsťahovala do Česka. Za manželku si ju vzal brat nášho mŕtveho starého otca. S ním mala starká ďalšie deti,“ spomína pani Bakuľová.
Obe sestry aj s vlastnými potomkami nechýbali v utorok v aula Pamätníka SNP v Banskej Bystrici, kde sa už po dvanásty raz uskutočnilo podujatie Pamätný deň rómskeho holokaustu. V ňom si Rómovia, no aj Nerómovia pripomínajú všetky rómske obete besnenia fašistov.
Dátum 2.august si nezvolili náhodne. Práve v noci z druhého na tretieho augusta 1944 došlo k jednej z najväčších masových popráv Rómov. Stalo sa to v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau v dedine Brezinka neďaleko mestečka Osvienčim v Poľsku.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Fašisti vtedy menšiu časť väzňov deportovali do koncentračných táborov Buchenwald a Ravensbrück. Bolo medzi nimi 490 rómskych žien. Po ich odchode Auschwitz-Birkenau uzavreli a približne 2 900 rómskych mužov, žien a detí odviezli do plynových komôr. Nikto z nich neprežil.
Táto udalosť sa stala symbolom utrpenia Rómov a Občianske združenie In Minorita v spolupráci s Múzeom SNP organizuje v tento deň spomienkovú udalosť pri pamätníku rómskym obetiam vojny, ktorý ešte pred jedenástimi rokmi osadili v priestoroch múzea. V utorok tam pribudla aj tabuľa pripomínajúca aktívnu účasť Rómov v protifašistickom odboji.
Doplnila tak centrálny pamätník s menoslovom krajín a národov, ktoré bojovali proti fašizmu. Spolu s ňou je ich tam 35. Počas druhej svetovej vojny malo podľa zverejnených štatistík padnúť okolo 300-tisíc Rómov z celej Európy.
Koľko Rómov z Československa zahynulo či už v bojoch, alebo v koncentračných táboroch, sa môže len odhadovať. Historik z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied Arne Mann hovorí, že presná evidencia neexistuje.
„Vychádzať môžme z výskumu českého historika Ctibora Nečasa, ktorý ešte za socializmu vydal publikáciu Československí Rómovia v rokoch 1939 až 1945. Informácie mal z archívov i z výpovedí starostov. Z jeho výskumu je zrejme, že v Protektoráte Čechy-Morava bolo počas druhej svetovej vojny zabitých asi 8-tisíc Rómov. Počty zo Slovenska sa zisťovali horšie a odhaduje sa, že bez územia južnej časti krajiny, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku, zahynulo v tých časoch okolo tisíc slovenských Rómov,“ poznamenal historik.
Občianske združenie In minorita v rámci projektu Ma bisteren! (čo v rómskom jazyku znamená Nezabudnite!) sa venuje téme holokaustu Rómov od roku 2005. V rámci neho bolo po celom Slovensku odhalených viacero pamätných tabúľ, ktorých účelom je pripomínať si nielen hrôzy vojny, ale aj to, že so zbraňou v ruke sa na oslobodení našej vlasti priamo podieľali aj Rómovia. Mnohí z nich vo vojne padli. „Tieto udalosti si treba pripomínať a na ľudí apelovať, aby nepodliehali rasovej neznášanlivosti,“ zdôraznila Zuzana Kumanová zo spoločnosti In Minorita.
Podobný názor má historik a riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev. „Hrôzy vojny a aj to, čo sa stalo v noci z 2. na 3.augusta 1944, si treba pripomínať aj preto, že dnes je opäť témou inakosť ľudí, ako to bolo počas vojny. Ľuďom treba vysvetľovať, že inakosť či rozdielnosť iných treba akceptovať, pretože keď tak robiť nebudeme, udalosti spred vyše sedemdesiatich rokoch sa môžu zopakovať,“ podčiarkol Mičev.
O holokauste, aj rómskom, treba podľa neho hovoriť aj preto, že mladí ľudia akoby mali zafixované, že nič podobné sa už nemôže opakovať. Stačí sa však pozrieť za hranice, kde nacionalizmus existuje a kde ľudia neriešia problémy rozhovorom, ale nožmi a pištoľami.
Nacionalizmus je podľa Mičeva prítomný aj na Slovensku. Príkladom je aj Banská Bystrica. "Máme tu župana, ktorý nie je politicky kóšer – ten židovský výraz používam zámerne. Je antisemita, orientovaný je nacionalisticky a nenávisť k iným má v programe strany, ktorej je súčasťou.
Nárast nacionalizmu cítim a vidím aj u mladých ľudí, neraz ešte vo veku žiakov či študentov základných a stredných škôl. Sympatie k fašizmu neraz prejavujú oblečením, na ktorom sú symboly fašizmu, dokonca aj tak, že si do vlasov nechávajú vyholiť nacistické znaky. Nenávisť k iným nemôže byť základom žiadnej politiky 21.storočia," zdôraznil Mičev.