V horúčavách už mal za sebou plávanie a bicyklovanie a ubehnutých vyše 20 kilometrov. Akú chybu mohol urobiť a čo sa udialo s jeho organizmom pri extrémnej záťaži? Odborníci sú presvedčení, že išlo o kombináciu viacerých faktorov.
Okruckému (41) sa stali osudnými náročné preteky polovičného Ironmana (železný muž, pozn. red.), ktoré sa navyše konali počas sobotňajších horúčav v Budapešti. Slovenský športovec bol asi 300 metrov od cieľovej rovinky, keď z ničoho nič odpadol.
Namiesto súboja fyzickej a psychickej zdatnosti sa diváci stali svedkami nešťastnej tragédie. Športovcovi ihneď bežali na pomoc záchranári, ktorí sa ho snažili oživovať. Dali mu infúzie a previezli ho do nemocnice. Tam sa ho už nepodarilo prebrať. Na preteky prišiel so svojím kamarátom, bývalým futbalistom Filipom Šebom. Pripravovali sa na ne spoločne.
Polovičný Ironman je náročný triatlonový súboj. Súťaží sa v troch disciplínach. Najprv musia pretekári preplávať 1,9 kilometra, ďalších 90 kilometrov prejsť na bicykli a v závere ich čaká beh na 21,1 kilometra.
Podľa telovýchovného lekára Andreja Patku musela byť za skolabovaním Okruckého kombinácia viacerých vecí, ktoré sa spojili dokopy. Išlo minimálne o dva až tri faktory. „Jednoznačne málo pil a zrejme išiel nad to, čo jeho telo znieslo v tom počasí. Otázkou je aj to, aké podporné prostriedky užíval. Športovci väčšinou berú také, ktoré stimulujú srdce. To sa potom presilí a zadrie sa ako motor,“ vysvetľuje lekár. Vplývať na to mohol aj Okruckého zdravotný stav. Mohol byť po chorobe alebo bol ľahko prechladnutý.
Športový fyziológ Viktor Bielik sa zaoberá tým, ako sa ľudský organizmus správa v záťaži počas športovania v rôznych podmienkach. Sám sa venuje aj triatlonu. Okruckého preto osobne poznal. „Polovičný Ironman sú extrémne vytrvalostné preteky. Pre priemerného športovca predstavujú fyzickú záťaž trvajúcu viac ako päť hodín, čo kladie vysoké nároky najmä na prácu kostrových svalov a funkciu srdcovo-cievneho a dýchacieho systému,“ hovorí Bielik.
Počas toho dochádza k stratám energie, minerálov a vody. Človek má pritom obmedzené schopnosti na ich priebežné dopĺňanie a telo tak vystavuje únave a vyčerpaniu. „Okrem toho poslednú bežeckú časť triatlonu absolvuje športovec v čase poludnia alebo po poludní, keď vonkajšia teplota kulminuje a organizmus sa ľahšie prehrieva,“ pokračuje odborník.
V snahe predzásobiť organizmus vodou týždeň pred pretekmi mohol triatlonista piť veľa čistej vody bez adekvátneho príjmu solí. „V takom prípade môže dôjsť k hyponatremii – poklesu sodíka v krvnej plazme. Niekedy vzniká aj pri prílišnom doplňovaní vody počas samotného zaťaženia. To môže viesť pri ľahších formách k nevoľnosti, letargii. Pri výraznejšom poklese sodíka aj k mozgovým a pľúcnym opuchom či k náhlemu úmrtiu. Aj zdravý športovec tak môže skolabovať,“ uvádza športový fyziológ s tým, že to nemusel byť prípad Okruckého.
S náročnými pretekmi je často spojená extrémna únava, ktorú športovci zvyknú potláčať vďaka prehnaným očakávaniam a motivácii. „Často užívajú stimulanty napríklad na báze kofeínu. Tieto faktory ,vypínajú‘ prirodzenú kontrolku organizmu, ktorá hlási stop,“ hovorí Bielik.
Ani preventívna zdravotná kontrola však nie je zárukou, že sa nič nemôže stať. „Aj keď lekár zhodnotí, že je športovec zdravý a je spôsobilý na šport, neznamená to, že pri tomto stredne vytrvalostnom zaťažení nemôže skolabovať,“ upozorňuje športový fyziológ.
Srdce sa podľa Bielika často vyšetruje v pokoji. „No aj keď sa vyšetruje v záťaži, veľmi ťažko je možné nasimulovať podmienky, keď je vonku 35 stupňov Celzia, vysoká vlhkosť, organizmus je prehriaty, dehydrovaný, demineralizovaný a má za sebou päť až šesť hodín vyčerpávajúceho zaťaženia,“ dodáva Bielik.