Maďarič pripomenul, že gymnázium na Železničnej ulici v Revúcej získalo od rezortu grant 30-tisíc eur na opravu murovaného oplotenia a prístupového chodníka. "Žasol som, keď som sa v pondelok dozvedel, že zriaďovateľ gymnázia, ktorým je Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, oznámil škole, že nebude realizovať verejné obstarávanie na zákazku a nesúhlasí s tým, aby sa vynaložili finančné prostriedky na opravu chodníka, keďže si myslí, že z dlhodobého hľadiska je existencia tejto školy neperspektívna,“ povedal Maďarič, ktorý do Revúcej osobne vycestoval.
V zmluve o poskytnutí dotácie sa nachádza klauzula o tom, že vlastník budovy musí desať rokov udržať gymnázium v prevádzke, inak by musel peniaze vrátiť. Práve tento bod je podľa riaditeľa úradu kraja Milana Uhríka (ĽS NS) problémom. "Škola má momentálne 29 žiakov, nula prvákov, nula druhákov, tento rok sa do nej hlásilo deväť žiakov, na otvorenie prvej triedy je ale potrebných sedemnásť. To znamená, že o dva roky tam žiadni žiaci nebudú,“ vysvetlil Uhrík. Podľa jeho slov, kým kraj nenájde nejaké iné využitie budovy, dotáciu nemôže prijať. "Ak by ministerstvo vyhodilo zo zmluvy klauzulu o 10-ročnej udržateľnosti, do večera je to podpísané,“ reagoval. Doplnil, že samotnú školu ako inštitúciu zrušiť neplánujú, chceli by ju však zlúčiť s druhým, väčším Gymnáziom Martina Kukučína.
Budova, v ktorej Prvé literárne gymnázium sídli, je kultúrnou pamiatkou a podľa Maďariča predstavuje symbol národného obrodenia, je odkazom našich predkov o význame vzdelávania pre Slovákov. Slogan „Prvé slovenské literárne gymnázium si zrušiť nedáme“ používal podľa šéfa rezortu kultúry práve Kotleba, keď kandidoval na pozíciu župana. "Prekvapuje ma súčasný Kotlebov postoj ku gymnáziu. Hovorí o jeho zrušení, ale hlavne hlúpo, ignorantsky a protislovensky chce zabrániť použitiu finančných prostriedkov na ochranu tejto pamiatky,“ doplnil s tým, že požiadal krajských poslancov, aby vyvinuli tlak na župana.
Prvé slovenské gymnázium v Revúcej bolo otvorené v roku 1862, počas jeho dvanásťročnej existencie na ňom vyštudovalo takmer 600 študentov vrátane Martina Kukučína, Miloslava Hodžu či Samuela Daxnera.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.