Toho si dal predviesť z vyšetrovacej väzby na neformálny rozhovor, ktorý mal viesť k odhaleniu inej závažnej trestnej činnosti kde sú podozrivé osoby z rezortu ministerstva vnútra a policajného zboru, že porušovali zákony pri verejnom obstarávaní pri štátnych zákazkach a projektoch hradených z eurofondov. Výsluch sa mal podľa obvinenia konať pre obžalovaného v bližšie nekonkretizovanom procesnom postavení, teda prokurátor ho neoboznámil či vypovedá ako svedok, alebo poškodený.
Vyšetrovateľ ďalej v obvinení píše, že Vargovi prokurátor povedal, že ide iba o neformálny a informatívny rozhovor, ktorého obsah uchová v tajnosti a nebude použitý na účely trestného konania. Prokurátor tiež podľa uznesenia nepoučil Vargu, že pri uvedený nepravdivých údajov mu hrozí stíhanie za krivú výpoveď. Rozhovor s podnikateľom prebiehal na Úrade Špeciálnej prokuratúry bez jeho advokáta. Obvinený prokurátor mal zákon porušiť tým, že trestné oznámenie mal dať podpísať podnikateľovi bez jeho advokáta. Pravda o tom už inforomovala 27. júla v článku Obvinili prokurátora pre falošný podpis?
Vyšetrovateľ zároveň prokurátora obvinil, že spomínanú zápisnicu odovzdal advokátovi obžalovaného s tým, aby ju zverenil a poskytol určeným zástupcom parlamentných politických strán. Advokátovi obžalovaného podnikateľa neskôr tiež navrhol, aby o tom informoval vybrané média. Advokát mal podľa vyšetrovateľa odmietnuť návrh prokurátora a tak sa mu ten mal vyhrážať, že začne voči jeho klientovi nové trestné stíhanie pre daňové podvody.
Skutok, pre ktorý polícia obvinila prokurátora Vasila Špirka, nie je podľa sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka trestným činom. Šamko uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľom národnej kriminálnej agentúry zverejnil na portáli Právne listy. Na ňom sa pravidlene zaoberá odbornou analýzou aktuálných právnych tém.
Na Šamkovu analýzu reagovala Generálna prokuratúra. Jej reakciu zverejňujeme v plnom znení.
"Generálna prokuratura považuje vyjadrenie sudcu Krajského súdu v Bratislave v trestnej veci obvineného JUDr. V.S., prokurátora úradu špecialnej prokuratúry, za neprofesionálne z týchto dôvodov: Sudca Krajského súdu v Bratislave sa vyjadruje k uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorým nemôže podľa zákona (legálne) disponovať, pretože nie je subjektom trestného konania, ktorému sa také rozhodnutie oznamuje; v tejto suvislosti vylučujeme, že komentované rozhodnutie bolo sudcovi predložené alebo inak zverejnené orgánmi činnými v trestnom konaní,
Sudca Krajského súdu v Bratislave sa vyjadruje k obsahu rozhodnutia vyšetrovateľa PZ bez znalosti vyšetrovacieho spisu; akékoľvek vyjadrenie právneho (odborného) názoru k rozhodnutiu vydanému orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom v trestnom konaní bez znalosti vyšetrovacieho spisu alebo súdneho spisu je neobjektívne a zavádzajúce,
Sudca Krajského súdu v Bratislave vyjadruje právny názor v trestnej veci, ktorá vo všeobecnosti patrí do pôsobnosti konkrétneho okresného súdu v obvode pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave, kde vykonáva svoju funkciu; takýmto postupom môže byť spochybnená jeho nestrannosť pri výkone funkcie sudcu v trestnom konaní,
Vzhľadom na to, že sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi, ktoré nie su právoplatne skončené (§ 30 ods. 11 zakona c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prisediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), nemá vyjadrenie sudcu Krajského súdu v Bratislave k rozhodnutiu (nie je pravoplatné) vydanému v prípravnom konaní (má neverejný charakter) oporu v zákone.
Vyjadrenie sudcu Krajského súdu v Bratislave považujeme za prejav ovplyvnený aktuálnymi politickými udalosťami.
Prokurátor Generálnej prokuratúry SR ako nadriadený orgán v konaní o sťažnosti obvineného preskúma trestnú vec a rozhodne v súlade s Trestným poriadkom."
Šamko ďalej upozorňuje, že ak by sa prokurátor aj uvedeného konania dopustil, nemohlo byť kvalifikované ako zneužitie právomoci. „Pretože tu absentuje akýkoľvek prvok moci a rozhodovania.“ Pri obvinení prokurátora podľa Šamka chýba úmysel spôsobiť inému škodu, alebo sebe prospech, čo zákon pri zneužití právomocí vyžaduje. O zásah do podnikateľových práv by mohlo ísť iba v prípade, ak by spísané trestné oznámenie bolo nepravdivé. Napísať zápisnicu o podozrení z trestnej činnosti však bola podľa Šamka prokurátorova naopak povinnosť.
Šamko tiež píše, že Špirko sa neprevinil, ani ak by navrhol podnikateľovi a jeho advokátovi, aby trestné oznámenie zverejnili. Podľa Šamka žiadny zákon to nezakazuje. Keďže Varga s advokátom zverejnenie podľa ich vyjadrení odmietli, nič sa v podstate nestalo.
Je to vôbec prvý raz na Slovensku, keď špeciálny prokurátor čelí obvineniu. Informácie o tom sa prevalili minulý týždeň. Najprv o obvinení minulý pondelok na proteste v Bratislave, ktorý zorganizovala opozícia, hovoril líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič, na druhý deň ho potvrdila Generálna prokuratúra.
Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry Špirko teraz čerpá riadnu dovolenku. Hovorkyňa úradu Jana Tökölyová doplnila, že po vznesení obvinenia boli všetky spisy pridelené prokurátorovi vyžiadané a preverujú sa.
Podnikateľa Ľubomíra V. koncom júna poslal Špecializovaný trestný súd v Pezinku za daňové podvody do väzenia na viac ako štyri roky. Súd vtedy rozhodoval o dohode o vine, ktorú s obvineným uzavrel Špirko. Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tokölyová iba potvrdila, že voči obvinenému Ľubomírovi V. sa skončilo trestné stíhanie schválením dohody o vine a treste. „V súčasnosti je menovaný vo výkone trestu odňatia slobody,“ spresnila.
Špirko dozoruje vyšetrovanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, konkrétne kúpu podielu vo firme Ladislava Bašternáka. Prokurátora obvinila NAKA z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Špirko voči tomu podal sťažnosť, o ktorej sa ešte nerozhodlo.
Obvinenie Špirka je nezmyselné, tvrdí opozícia
Obvinenie Špirka zo zneužitia právomoci verejného činiteľa je nezmyselné a postavené „na vode“. Vyhlásili to vo štvrtok na brífingu zástupcovia Opozičnej rady. „V uznesení o vznesení obvinenia absentujú akékoľvek právne úvahy,“ vyhlásil poslanec NR SR Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA), pričom sa odvolával aj na medializovanú kritiku uznesenia zo strany Šamka, podľa ktorého skutok nenapĺňa znaky zneužitia právomocí.
Podľa Lipšica je kauza Bašternák len vrcholom ľadovca v prípadoch podvodov s odpočtami DPH, do ktorých môžu byť namočené špičky vládnej koalície. Tohto sa podľa neho týkala aj výpoveď odsúdeného daňového podvodníka Ľuboša Vargu, ktorú urobil v prítomnosti prokurátora Špirka. Následne sa však pravdepodobne zľakol následkov a podal trestné oznámenie na prokurátora s tým, že bez prítomnosti advokáta nevedel, čo podpisuje.
Podľa Lipšica však v tomto prípade nemusel mať zabezpečeného advokáta, keďže bol oznamovateľom, nie obvineným. „NaKA viac dôveruje daňovému podvodníkovi ako elitnému prokurátorovi,“ poznamenal Lipšic s tým, že tento policajný útvar sa pod vedením Roberta Kaliňáka mení na „čističa“ vládnych káuz. Lipšic zopakoval, že zmyslom obvinenia proti Špirkovi je odstaviť prokurátora, ktorý má záujem vyšetrovať daňové kauzy, ako aj zistiť, aké dôkazy v prípade nazbieral. Podľa neho je tu však aj tretí dôvod, a tým je zastrašenie vyšetrovateľov a prokurátorov. „Je to posolstvo orgánom činným v trestnom konaní, aby sa báli ísť do citlivých vecí,“ povedal.
Podľa poslanca NR SR Jozefa Rajtára (SaS) predstavuje obvinenie prokurátora Špirka únos Slovenska mimo okruh civilizovaného sveta, mimo európskej civilizácie. Aby sa tento stav napravil, justícia aj Policajný zbor budú podľa neho musieť prejsť organizačnou a personálnou reformou.